Srbsko: FÓRUM SLOVÁKOV FS 2016

 

Pán Vladimir Valent zo Srbska nám poslal na uverejnenie dokument vo formate PDF s názvom

 

FORUM SLOVÁKOV 2016
Závery a odporúčania
alebo
posolstvo
Zachrániť ešte to, čo sa ešte zachrániť dá

 

Na tomto mieste z neho uverejňujeme Predhovor, OBSAH a Pohovor a, ako prílohu, aj samotný dokument vo formáte PDF. Dovolili sme si v texte zvýrazniť tie časti, ktoré sa nám zdali potrebné zdôrazniť.

Predhovor

Slováci a spolužitie, občianske združenie zmapovalo aktuálnu situáciu životnej úrovne Slovákov v Srbsku. Syntéza a analýza týchto údajov nám umožní preskúmanie tejto problematiky v teoretickej rovine. Vhodná syntéza teoretických aj empirických prístupov k výskumnej otázke a živá spolupráca s vecne príslušnými ustanovizňami nám poskytne priestor pre koherentné a komplexné preskúmanie danej problematiky a dospieť k požadovaným záverom.

Z Fórumu ako finálny produkt práce výsledkom sú práve tieto Závery a odporúčania. Tieto následne adresujeme aj do Belehradu, aj do Nového Sadu aj do Bratislavy. Naše slovenské spoločenstvo žijúce v Srbsku zápasilo a zápasí s pochybnosťami a čelí mnohým otázkam zvonku, keďže je otázna naša schopnosť politického, spoločenského a aj ekonomického bytia pre našu nezvyčajnú malosť, rozmanitosť a nejednotu sprevádzanú krehkou politickou skladbou jej spoločnosti.

FÓRUM SLOVÁKOV 2016 organizuje združenie Sas – Slováci a spolužitie s podporou Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí. Fórum Slovákov 2016 má dať smernice, ktorým smerom chceme ísť. Malo by to byť akési zrkadlo, ktoré chceme činiteľom v našej spoločnosti nastaviť. FÓRUM SLOVÁKOV 2016- má dať smernice na záchranu Slovákov v Srbsku. Cieľom je analýza východísk našej komunity a jej orientácia a zakotvenie v hodnotovom priestore na úrovni lokálnej, oblastnej čiže pokrajinskej a republikovej čiže štátnej. Viac ľudí – viac vie. Preto treba dať hlavy dokopy a bez cenzúry, obrazne povedané naliať si čistého vína, vypracovať Akčný plán opatrení v podobe PLATFORMY NA ZÁCHRANU SLOVÁKOV V SRBSKU. Lebo ak nemáme plán- onedlho nás prevalcuje doba a zostaneme v úplnosti na margínach spoločnosti a štátu.

Zatiaľ máme hlavné čierne body - oblasti, na ktoré chceme vplývať a oblasti ktoré chceme zlepšiť:

1. Politika zamestnávania
Transformáciu ekonomiky a privatizáciu štátnych podnikov v našich prostrediach sme dočkali nepripravení. Nemali sme ani platformu ani akčný plán. V našich prostrediach sa drasticky zvýšila nezamestnanosť a opadla životná úroveň. Katastrofálna situácia je na trhu práce a katastrofálna situácia najmä pre mladých! Vysoká nezamestnanosť je dlhodobý problém. Veľká väčšina ľudí do tridsať rokov si nevie v rodisku nájsť prácu. Šťastie skúšajú preto v zahraničí, kde nakoniec najčastejšie zostanú aj žiť. V cudzine si pochvaľujú najmä platy, ale aj životnú úroveň, akú by tu doma nemali. Tým pádom čoraz nás je menej. Ale nikoho to asi netrápi.

Trend ktorý máme v komunite Slovákov žijúcich vo Vojvodine upozorňuje, ţe takým tempom o 15-20 rokov z terajších 50 tisíc Slovákov bude tam žiť iba 15 tisíc. Na toto upozorňuje graf prof. Babiaka z publikácie Ako ďalej Slováci v Srbsku ? (Slováci a spolužitie, 2014).

Chlebová podstata. Zachrániť sa môžeme iba pomocou chlebovej podstaty, t.j. ak bude pracovných príležitostí a mládež zostane žiť v rodisku. Lebo Mládež bez práce je mládež bez budúcnosti. Komunita, ktorá nemá mládež nemá budúcnosť. Bohužiaľ máme nálepku, že sme komunita, ktorá vymiera a migruje. Strata súdnej jednotky v Báčskom Petrovci sa odzrkadlí na používanie slovenčiny ako jedného z úradných jazykov na území autonómnej oblasti Vojvodiny. Apropo - koľko máme Slovákov sudcov, a koľko máme Slovákov v štátnej správe? Či ten počet zamestnaných osôb slovenskej národnosti zodpovedá proporčnej štruktúre obyvateľstva? Teraz nám treba proaktívny manažment v lokálnej samospráve (servis občanov), ktorý vytvorí lepšie - dôstojné podmienky na život. V minulosti sme mali problém neústavného vyberania samozdanenia v obciach v ktorých žijú Slováci. V Petrovci dokonca bola nespravodlivá komasácia pôdy, ale početné sťažnosti poľnohospodárov zastavili tento trend.


2. Vzdelávanie, kultúra a médiá vojvodinských Slovákov

Máme rapídny pokles žiakov. Čoraz menší počet žiačikov prváčikov slovenskej národnosti máme v našich osadách. Niet div, lebo to je priamy následok spomínanej nezamestnanosti a ekonomickej asimilácie. Viď bod 1. Dlho avizovaný projekt výstavby Múzea vojvodinských Slovákov v Petrovci skrachoval. U susedov v Novom Sade sa niečo predsa len deje. Nový Sad je vyhlásený za mesto mladých v roku 2019 a za európsku metropolu kultúry v roku 2021. Tu by sme mali preniknúť aj my. Aké máme printové médiá v slovenskom jazyku? Číta ich vôbec niekto? Aký majú tiráţ? Aká je remitenda (nepredajné výtlačky)? Veria im čitatelia? Médiá odzrkadľujú skutočný stav našej slovenskej komunity (menšiny)? Ako je možné, že celé desaťročie nik nepísal reálne, ale iba „kvetinkové reči“ a Potemkinove dediny? Spoločnosť bez pravdivých informácii je zaostalá a vytvára sa priestor na manipuláciu. Ale kľúčová otázka je teraz - aké budeme mať médiá v budúcnosti. Nádej vzbudzuje teraz už regionálna TV Petrovec (TVP) svojou nezávislosťou, pravdivosťou, neutralitou. Otázne je čo bude aj so slovenskou redakciou v Rádio Televízii Vojvodiny (RTV).

3. Vytvoriť politické minimum pre jednotu komunity

V krajine, v ktorej žijeme dňa 2. apríla 2017 budú vypísané prezidentské voľby. Parlamentné voľby – riadny termín je na jar 2020, taktiež voľby do parlamentu Autonómnej oblasti Vojvodiny (AOV) a do lokálnych samospráv. Na 50 tisícovú komunitu máme zaregistrovaných až päť politických strán s prefixom „Slováci“, „Slovákov“ či „Slovenská“. Pritom naši ľudia volia aj iné politické subjekty. Roztrieštení sme na márne kúsky.

Chcelo by to do budúcej platformy o „politickom minime“, na ktorom sa dohodnú viacerí slovenskí politici a nestranícke osobnosti, obyčajní občania. Predsa, mala by nás spájať rozhodujúca túžba vziať svoj osud do vlastných rúk, rozhodovať o svojom osude samostatne, nezávisle a suverénne a pevne vykročiť, ako životaschopná komunita cestou komplexných demokratických reforiem krajiny a v prvom rade vytvoriť predpoklady pre rýchlejší ekonomický rozvoj. Preto mienim, že jednota komunity predsa nie je ilúzia. Potrebné je aby sme ako spoločenstvo navonok nastupovali jednotne a v koordinácii.


Odporúčanie/ východisko: Ekonomická spolupráca so Slovenskou republikou

Na všetky tri uvedené body existuje riešenie a je jednoduché. Ekonomické investície zo Slovenska by nás ešte stále mohli zachrániť. Slovenský kapitál by mohol zavítať do Vojvodiny do slovenských prostredí, kým ešte tu sú. Sotva, že podnikatelia na Slovensku budú mať lepšie momentum na príchod do Vojvodiny, lebo: politické vzťahy Slovenskej republiky a Srbska sú veľmi dobré a podmienky na podnikanie prajné. Pritom slovenskí podnikatelia môţu využiť jazykovú a inú znalosť miestnych Slovákov. Zoberme si príklad Maďarska – tí majú rôzne formy a spôsoby pomoci svojim krajanom. Stačí monitorovať Budapešť, odkukať ich formu mechanizmu činností, trochu modifikovať ich modely a všetko by bolo inak aj u nás.

Sami si nepomôžeme, pracovné príležitosti nevytvoríme, ale riešenie existuje. A investície potrebujeme ako soľ. Tie by zastavili vysťahovaleckú vlnu a mali by sme situáciu, keď by boli obe strany spokojné. Takáto premisa sa v anglosaskej terminológii môţe oprieť o výraz „win-win solúcia“. Lebo investori by investíciou v Srbsku boli v pluse (daňové úľavy, lacná a vzdelaná pracovná sila, bez jazykovej bariér) a zastavením vysťahovania ľudí z rodísk do zahraničia riešili by sa priamo body 1, 2 a nepriamo 3.

Sme starnúca komunita na starom kontinente. Európa sama zaţila niekoľko „tektonických zlomov“, najnovšie BREXIT a migračná vlna. Predpoklad je, že dynamický vývoj v medzinárodných vzťahoch a rýchlo sa meniaci svet v 21. storočí môže vygenerovať nové zmeny a nové výzvy v rôznych podobách.

V čínskom písme znak na krízu a šancu je rovnaký. Znamená to, že kríza je aj šanca. Vyuţijeme ju?

 

OBSAH

3 Predhovor 
 5 Krásny lúč
 6 Z histórie : Mapy našej minulosti
15 Platforma vojvodinských Slovákov pre obstátie v týchto končinách
16 Katarína Melegová Melichová : Quo vadimus
20 Vladimír Valent : Žijem tam kde bydlím a kde sa nachádzam
23 Rastislav Surový : Potenciál dubu
25 Jozef Toman: Robme veci lepšie
26 Ján Krivák : Ekonomický rozvoj
28 Ján Slávik : Ako zachrániť ešte to, čo sa zachrániť dá
29 Pavel Surový : Len vpred, smelo vpred
31 Prof. Dr.sc. Andrej Hriešik: Boj o kus zeme
33 Michal Spevák : Bude ešte komu pomáhať? 
36 Ján Paul: Kalkulanti a mlčanie 
38 Slovenské národné noviny: Nezáujem štátu o krajanov? 
41 HL: Platforma vojvodinských Slovákov pre obstátie na týchto končinách
43 Zoroslav Spevák : Do múzea, či na smetisko?
45 Kulpín.net: Reagovanie na text Lepší katalóg neţ samochvála
47 Msc. Michal Spevák : Pohovor
48 Ivan Krasko: Otcova roľa
49 Summary
51 Sažetak
52 Impresum 

 

Pohovor

Žiadosť organizátorov FS 2016, aby som do publikácie napísal „Ako to vidím ja“ zastihla ma vo Spojených štátoch amerických. Bol som akurát tam počas inaugurácii 45. amerického prezidenta Donalda Trumpa. Keď sa ma hostitelia pýtali odkiaľ som a čo som zač, vysvetlil som im, že som etnický Slovák a samozrejme vysvetľoval som im, že slovenský národ žije aj mimo hraníc Slovenska.

V mojom rodisku v Petrovci počujem v poslednej dobe prevažne tri smutné správy. Informujú ma kto zomrel, kto sa rozviedol a kto sa vysťahoval. Tento trend sa roky rokúce pokračuje. Ak nie zastaviť, aspoň spomaliť by bolo treba. Našej komunite by trochu optimizmu bolo treba naliať. My vieme, že je zle, ale treba bojovať. A na ten boj nás je stále dosť.

Našej slovenskej komunite v Srbsku potrebna je jednota. Tá sa tvorí ťažko. Dávnejšie ešte počas deväťdesiatich rokoch som povedal, že našej komunite je treba strana vlastná, ktorú bude riadiť slovenská inteligencia. Vtedy moju ideu nepochopili, ale neskôr práve tí, čo v roku 2003 túto ideu hamovali mi uznali „Mal si pravdu. Mali sme ťa počúvať.“ Tým pádom by sme sa vyhli zbytočným míňaniu energií a síl.

Ale čo už. Budovanie nezávislých a samostatných inštitúcii Slovákom v Srbsku je o to ťažšie, lebo niekto v roku 2003 do dverí NRSNM pustil ježibabu. Áno, myslím na ňu. Na zákernú a zlú ženu. Na politiku. Hovoril som kedysi, že treba presadiť koncept „Pána mať je neprávosť - My sme tuná páni“. Veľa škody je už narobené, avšak pevne verím, že z každého labyrintu sa dá dostať von v prípade, že ak máte čestný úmysel.

Treba osmeľovať mladé generácie, aby prevzali zodpovednosť za budúcnosť. Boj nebude zbytočný aj v prípade, že sa prehrá. Mladosť nemá chvosty a hypotéky minulosti, je bez škvŕn a preto myslím, že môže vyvolať pozitívne zmeny. Všetci terajší a budúci predstavitelia NRSNM musia mať na zreteli, že všetko sa na tomto svete pominie, každé panovanie raz skončí. Dôležité je aké posolstvo necháte mládeži - tým čo prídu po vás. Či im necháte viac ako ste mali, alebo menej. Myslím na duchovné dedičstvo, národné povedomie a cestu dĺáždenou našou Bibliou. Nejaký dôkaz, že ste urobili niečo vzácne pre všeobecné dobro, napríklad, že ste vybudovali ozajstné nezávislé inštitúcie na pevných základoch.

Bratia a sestry, každý z nás máme len jednu životnú cestu. Preto sa snažme zanechať na nej dobre viditeľné stopy. Urobme čo dobre urobiť môžeme. Pre dobro národa a ľudu. Pre prostredie nášho spolužitia s inými národmi v týchto priestoroch. Pre zachovanie pokoja a spravodlivosti, pre človeka a pre jeho dôstojnosť a pre slávu Božiu. Predsa je lepšie niečo urobiť hoci i radšej malú sviečku zažať, ako na tmu nadávať (Lepšie zažať sviečku ako preklínať temnotu - motto časopisu Slova z Britskej Kolumbie - poznámka redaktora  časopisu).

Nezabúdajme bratia a sestry, že vznešenou úlohou je pracovať v záujme svojho ľudu a v záujme človeka, vlastne v zaujme ľudskosti vôbec. Zvlášť v týchto časoch keď s ľútosťou musíme konštatovať, že ľudí vo svete je viacej a viacej, ale tej ľudskosti je akosi menej. Ľudia sa totiž venujú čím ďalej tým viacej svojím osobným záujmom a hmotným materiálnym veciam. Potom pre diela pre všeobecné dobro a potreby ducha im nezostáva ani síl, ani času. A pozemská cesta pritom môže mať aj svoj skrytý cieľ.

Msc. Michal Spevák

Autor príspevku