Folklórny Čerpotok v plnom nasadení

pripravení

S príchodom leta akoby sa vrece roztrhlo s podujatiami Slovákov v zahraničí i doma na Slovensku, za mnohé iné spomeňme aspoň Pamätný deň zahraničných Slovákov v Bratislave, Deň Slovákov v Maďarsku ... vymenovať možno ďalšie a  ďalšie, pripomínajúce významné udalosti a významné osobností, ale aj letné tábory pre deti, niektoré so špecifickým zameraním.  Všetky takéto stretnutia a podujatia prispievajú k udržiavaniu pocitu spolupatričnosti, posilňujú pocit hrdosti na svoj pôvod a úctu k rodnému jazyku a krajine pôvodu, či krajine pôvodu predkov, i úctu k tradíciám, ku kultúrnemu dedičstvu.

Mnohých priaznivcov si získali folklórne prehliadky a festivaly –  Východná, Dulovce, Detva… Medzi ne sa už trinásty rok úspešne radí medzinárodný folklórny festival v Rumunsku – Mládežnícky folklórny Čerpotok. Prvý raz sa folkloristi stretli v Čerpotoku v roku 2004, v roku osláv 150. výročia príchodu Slovákov do Čerpotoku.  Neveľká obec na úpätí bihorských hôr nazvaná podľa potoka (Cerový potok s brehmi a úbočiami porastenými cerovými lesmi) odvtedy rok čo rok uprostred júla víta účastníkov slávností. Aj tento rok sa ich tu zišlo okolo 300. Hlavným organizátorom festivalu je Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Miestne zastupiteľstvo Siplak, Ministerstvo kultúry Rumunska a Župná rada Bihor, všetkým patrí poďakovanie. Vďaka a obdiv prináleží najmä domácim organizátorom pod vedením Adriána Merku a Františka Merku  za organizačne  zvládnutý priebeh podujatia. Veď privítať v malej obci toľkých účastníkov či návštevníkov, postarať sa o nocľah, stravu pre všetkých , o plynulý priebeh programu a všetko, čo k tomu patrí, iste nie je jednoduché.

Prípravy folkloristov začali už 14. júla podvečer skúškami v reálnom prostredí. Na otvorení 15. júla sa zúčastnili vzácni hostia – veľvyslanec SR v Rumunsku Ján Gábor, predseda Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo, poslanci rumunského parlamentu a predstavitelia župných a miestnych úradov, generálny konzul SR v Maďarsku Igor Furdík, riaditeľka Krajanského múzea Matice slovenskej Zuzana Pavelcová a ďalší. Oficiálne bol festival otvorený vztýčením rumunskej a slovenskej štátnej vlajky a vlajky EÚ pred sídlom pobočky Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku v obci Čerpotok. Odtiaľ sa vydal krojovaný sprievod obcou do amfiteátra, kde sa konala prvá časť kultúrneho programu. Po otváracom prejave a pozdravných príhovoroch sa v ňom predstavili súbory Slovákov z Rumunska - Cerovina (aj názov domáceho folklórneho súboru sa odvíja od cerových lesov) spolu s detským súborom Cerovina, FS Lipka z Bodonoša a Ďatelinka z Varzaľa. Zo zahraničia sa predstavili Slovenský kultúrno-osvetový spolok z Erdevíka (Srbsko), SKUS Fraňo Strapač z Markovca Našického (Chorvátsko), Zelený javor z Krempách (Poľsko) a zo Slovenska zo Skalice folklórny súbor Skaličan. Všetky vystúpenia si vyslúžili obdiv divákov, čo vyjadrili dlhým potleskom. Každý súbor prispel svojim dielom k úspechu festivalu, či už to boli krásne piesne, zaujímavé choreografie, scénky, ale obdivovali sme aj prekrásne slovenské kroje z rôznych regiónov Slovenska i zo zahraničia, kde žijú Slováci, ktorí si svoje kroje prispôsobili a v mnohých prípadoch vypracovali na unikáty. Detailné zábery z vystúpení boli premietané na veľkoplošnej obrazovke, ktorá divákom ponúkla väčší komfort.

Obrazovka zohrala svoju rolu aj pri zobrazení hlavnej témy tohoročného podujatia. Festival sa totiž každý rok zameriava na určitú tému. V tomto roku to bola tradičná bihorská zabíjačka v podaní súboru Cerovina, ktorá priblížila zvyky a obyčaje, ale realisticky mimo javiska aj  jednotlivé úkony od zabíjačky cez rozdelenie a následné spracovanie mäsa. Takže amfiteátrom sa niesli nielen ľudové spevy a povedačky súvisiace so zabíjačkou, ale aj vône rôznych dobrôt. Sprievodné podujatia ako tanečná škola či tanečná zábava v amfiteátri tiež prispeli k dobrej atmosfére.

Nasledujúci deň pokračoval nedeľnou svätou omšou v miestnom kostole a druhou časťou slávnostného programu. Podvečer dospel k svojmu záveru a po vyhodnotení sa folkloristi rozchádzali v dobrej nálade a s prianím znovu sa stretnúť na javisku či v hľadisku amfiteátra v Čerpotoku.

 

Autor príspevku