Európa, zobuď sa

Submitted by starosta on Sun, 04/20/2025 - 21:49
Autor príspevku

Prečo ten nadpis?

Na základe rozhovoru Glenna Diesena a Georga Beebeho možno usudzovať, že Európa zaspala.

Kto je Glenn Diesen?

Glenn Diesen
Glenn Diesen je nórsky politológ a profesor na University of South-Eastern Norway. Špecializuje sa na medzinárodné vzťahy, geopolitiku a ruskú zahraničnú politiku. V minulosti pôsobil aj na Higher School of Economics v Moskve.
Je autorom viacerých kníh, ktoré sa zaoberajú vzťahmi medzi Ruskom, EÚ a NATO, ako aj konceptom multipolárneho svetového poriadku.
Diesen bol pravidelným komentátorom na ruskej štátnej televízii RT, čo vyvolalo kritiku v Nórsku, hoci on sám sa stavia proti ruskej invázii na Ukrajinu.

Kto je George Beebe?

George Beebe
George Beebe je americký expert na medzinárodné vzťahy a
bývalý riaditeľ analýz Ruska v CIA.
Pôsobil aj ako poradca viceprezidenta Dicka Cheneyho pre ruské záležitosti.
V súčasnosti je riaditeľom pre grand stratégiu v Quincy Institute for Responsible Statecraft. Je autorom knihy The Russia Trap, ktorá varuje pred neúmyselnou eskaláciou napätia medzi USA a Ruskom.

Kde možno nájsť záznam rozhovoru?

Pôvodné video bolo umiestnené na Youtube 16.apríla 2025 (https://www.youtube.com/watch?v=i4lV3gBcEU4)

Video si môžete  pozrieť aj na tejto stránke kliknutím na nasledovný obrázok.

Rozhovor je v angličtine. Prepis - transcript anglického rozhovororu si môžete pozrieť na tej istej adrese ako pôvodné video (https://www.youtube.com/watch?v=i4lV3gBcEU4) , kliknutím na (Show transcript).

Slovenský preklad anglického transcriptu si môžete prečítať tu: ( https://slovozbritskejkolumbie.ca/index.php/europa-prebud-sa-transcript)

 

Aké sú hlavné tvrdenia v rozhovore?

  • [0:18] Marco Rubio povedal, že unipolárny poriadok – teda globálna hegemónia (USA) – sa skončil a svet je teraz multipolárny.
  • [1:04] Spojené štáty už nemôžu jednoducho presadzovať svoju agendu silou. 
  • [3:16] V novom multipolárnom usporiadaní sveta bude Čína jednou z dvoch hlavných veľmocí.
  • [4:05] V multipolárnom svetovom poriadku Európa musí byť jednou z mocností.
  • [5:05] Európa celé desaťročia zanedbávala svoj obranný sektor a delegovala svoju bezpečnosť na Spojené štáty.
  • [5:26] USA na to nemá kapacity – ani ekonomicky, ani vojensky.
  • [5:48] USA už nemôže ďalej fungovať vo svete ako svetový policajt.
  • [6:14] Európa sa bude musieť postaviť na vlastné nohy. Po 2. svetovej vojne boli USA najmocnejšou priemyselnou veľmocou ...
  • [6:34]  ...aj preto, že vojnu prežili nepoškodené.
  • [7:11] Časom sa Čína stala silnejšou výrobnou mocnosťou. USA sa začali sa viac zameriavať na financie, služby a IT.
  • [7:31] USA prestávajú byť schopné vyrábať veci ako lode… a dokonca aj zbrane.
  • [8:03] Európa nie je otvorená americkému exportu, ale americký trh je otvorený importu z Európy – a to sa bude musieť zmeniť. Európa sa musí naučiť sama seba brániť. Svet sa musí pokúsiť nájsť novú rovnováhu, nielen vojensky, ale aj ekonomicky.

  • [9:18] Európania by sa nemali správať ako vazali – mali by sa naučiť postaviť sa za svoje záujmy. Dokonca aj proti USA, napríklad keď USA napadli Irak.

  • [10:13] Predstava, že Rusko musí byť porazené, je veľmi nebezpečná. Ak uznávame Rusko ako veľmoc, potom musíme hľadať možnosti, ako zosúladiť základné záujmy USA a Ruska.

  • [12:02] Vojna na Ukrajine je dvojrozmerný konflikt. Prvým rozmerom je spor medzi Ruskom a Ukrajinou o záležitosti, ktoré sú bilaterálne. 

  • [12:29] Druhý rozmer je z pohľadu amerických národných záujmov dôležitejší. Týka sa podoby európskej bezpečnostnej architektúry (pád Berlínskeho múru a znovuzjednotenia Nemecka).

  • [13:02] Rusko bolo čoraz frustrovanejšie, potom znepokojené a nakoniec presvedčené, že musí okamžite konať, inak sa ocitne zoči-voči bezpečnostnému poriadku, ktorý bude vytvárať NATO a Európa.

  • [13:42] Bude nutné stanoviť hranice, za ktoré NATO nebude rozširovať svoj vplyv.

  • [14:24] V Európe musí vzniknúť stabilná rovnováha síl.  

  • [15:01] V Európe vidno veľkú neochotu viesť s Ruskom dialóg o týchto témach. Prečo? Rusi nedôverujú Európe a Európania nedôverujú Rusku.

  • [15:35] Európska únia je organizácia, ktorá nastavuje pravidlá – a následne ich byrokraticky riadi z Bruselu. Myšlienka, že by Rusi mohli mať v tomto systéme nejaké slovo, je pre EÚ elity veľmi znepokojujúca.

  • [16:35] USA sa ocitli v zaujímavej pozícii. Z geopolitických dôvodov si USA uvedomujú, že potrebujú určitý vzťah s Ruskom. Nie je udržateľné, aby USA čelili Rusku a Číne spoločne.

  • [16:59] Musíme zlepšiť aj vzťah s Rusmi, aby neboli natoľko závislí od Číny.

  • [17:29]  Závislosť Ruska od Číny nie je zdravá situácia ani pre Rusko, ani pre USA.

  • [17:55] Dokážu USA dosiahnuť normálnejší vzťah s Ruskom?

  • [18:22] Dokážu USA presvedčiť Európanov, že musia konečne začať stáť na vlastných nohách?

  • [18:50] Administratíva Donalda Trumpa má správnu diagnózu problémov. Ale má dostatok diplomatických schopností na ich realizáciu?

  • [20:56] Ak Rusko vyradíme z európskeho bezpečnostného poriadku, motivujeme ho, aby sa ho pokúšalo rozvracať – čo aj robí.

  • [21:35] V Európe sa vôbec nediskutuje o tom, čo by mohli byť oprávnené bezpečnostné záujmy Ruska. Akonáhle niekto spomenie NATO alebo bezpečnostné obavy Ruska, do pár sekúnd niekto vytiahne Hitlera, Mníchov a propagandu.

  • [22:36] Z Ruska urobili Európania obdobu nacistického Nemecka – štátu-agresora, ktorý vedie vojny z túžby po území a obnovení impéria.

  • [23:10] Netreba používať diplomaciu – ale silu, aby agresora presvedčila, že z agresie nezíska vôbec nič.

  • [23:41] Myslím si, že je to chyba. Podľa mňa sa nachádzame v „špirále“.

  • [23:58] Jeden štát prijíma obranné kroky, ale tieto kroky sú druhým štátom vnímané ako hrozba. Ten následne prijíma vlastné „obranné“ opatreniami, ktoré sú zas vnímané ako eskalácia – a vzniká cyklus akcie a reakcie, ako pred prvou svetovou vojnou.

  • [24:20] Riešenie takého problému je diplomacia.

  • [24:42] Vo vzťahu k Rusku ide o eskalačný cyklus. 

  • [24:58] Prejavuje sa to na Ukrajine s devastujúcimi dôsledkami pre Ukrajincov, ale potenciálne aj pre Európu a celý svet.

  • [25:11] Európania musia pochopiť, že bude nutné zapojiť Rusko do dialógu, nájsť kompromisy.

  • [25:47] Bude nevyhnutné, aby USA zvýšili diplomaticiu s Európou.

  • [26:12] Európa sa sama zablokovala v naratíve o „nevyprovokovanej invázii“, o „novom Hitlerovi“ a v presvedčení, že zbrane vedú k mieru, a vyjednávanie sú len ústupky. Musí zmena myslenia prísť zvonka, napríklad z USA?

  • [26:49] Možno sa Európa k tomuto dopracuje sama. Máme čas čakať? Nemyslím si.

  • [27:22] Ukrajina prehráva opotrebovávaciu vojnu s Ruskom. 

  • [27:47] Kombinovaná vojenská priemyselná kapacita Európy, USA a Ukrajiny sa zrazu nezvýši natoľko, aby predstihla tú ruskú.

  • [28:20] Čas teda nie je na strane Ukrajiny. A musíme konať veľmi naliehavo.

  • [29:39] Ak si budú USA myslieť, že Európania úmyselne sabotujú snahy o mier, môže to viesť k veľmi tvrdým rozhodnutiam zo strany Washingtonu o tom, ako bude s Európou zaobchádzať.

  • [30:13] Dúfam, že k tomu nedôjde. ... Ak má Ukrajina akceptovať akúkoľvek dohodu s Ruskom, bude musieť z nej niečo podstatné získať.

  • [30:39] ... členstvo v Európskej únii ...

  • [31:31] Na to však potrebujeme, aby Európa zohrala aktívnu úlohu.

  • [31:52] ... A to si vyžiada veľmi intenzívnu diplomatickú komunikáciu medzi USA a EÚ.

  • [32:44] ... V kontexte neúspechu mierového procesu by administratíva vo Washingtone narazila na silný odpor voči akémukoľvek skutočnému zlepšeniu vzťahov medzi USA a Ruskom.

  • [33:15] Počúvame politikov hovoriť, že Rusko treba zatlačiť späť na hranice z roku 1991, že má platiť reparácie a že jeho politické vedenie by malo byť postavené pred súd.

  • [33:44] Európa si musí začať uvedomovať, čo je reálne dosiahnuteľné.  „Máme na to vôbec prostriedky?“ Preto bude potrebná oveľa väčšia dávka realizmu v európskom prístupe k tejto otázke.

Čo znamenajú čísla v zátvorkách?

Sú to odkazy na "minutáž" 

 

Roky spomenuté v texte
Lokácia spomenutá v texte