Toto je slovenský preklad anglického prepisu interview Glenn Diesen <-> Douglas McGregor in https://slovozbritskejkolumbie.ca/maju-americania-dlhodobu-strategiu
Glenn Diesen:
0:00 Ahojte všetci a vitajte v dnešnej relácii. Dnes sa k nám pripojil plukovník Douglas McGregor. Vitajte v relácii.
Douglas McGregor:
Teší ma, Glenn.
Glenn Diesen:
0:13 Trumpových prvých sto dní na ukončenie vojny na Ukrajine sa blíži ku koncu a Spojené štáty pripravili mierovú dohodu. Ak by však nebola prijatá, hovorí sa, že USA by si od vojny "umyli ruky"
0:26 a jednoducho by sa z nej stiahli. Toto aspoň tvrdia napríklad JD Vance a Marco Rubio.
Dohoda však bola rýchlo zamietnutá zo strany Zelenského a Európania sa pridali vyhlásením, že nikdy neuznajú Krym ako súčasť Ruska. Ako to vnímate vy? Aký význam tomu prikladáte?
Douglas McGregor:
0:50 Nie som si istý, či sú Európania v tejto chvíli vôbec relevantní. Nemyslím si, že by si Moskva z nich robila veľké starosti. Celá predstava, že Spojené štáty vystupujú ako sprostredkovateľ v dobrej viere, je absurdná. Bez nás by táto vojna vôbec nevznikla.
1:10 Takže ako vysvetliť americkú úlohu? Larry Johnson mi dnes ráno poslal správu. Začal sa pozerať na všetky vojenské cvičenia, do ktorých boli zapojené ukrajinské a sily NATO od roku 2007.
1:25 A čo je pozoruhodné – tie cvičenia boli čoraz častejšie a intenzívnejšie. Nepriateľstvo voči Rusku bolo vlastne "zabudované" už dávno predtým, než sa objavil Trump. A myslím si, že od začiatku nechápal, že to nebolo v jeho kompetencii niečo v regióne vyriešiť.
1:50 Z pohľadu Ruska nie je čestným sprostredkovateľom. Myslím, že k nemu boli veľmi zdvorilí, nechali ho "točiť sa" a skúšať niečo dosiahnuť, ale v skutočnosti od neho nič nečakali.
[Poznámka 1:50] – Prečo Rusko nevníma Trumpa ako sprostredkovateľa McGregor spomína, že Trump nebol považovaný za vhodného sprostredkovateľa medzi USA a Ruskom, pretože jeho politika bola nepredvídateľná a často nahrávala ruským ambíciám. Tento pohľad naznačuje, že USA musia byť v politike konzistentné a dôveryhodné, aby mohli hrať významnú rolu v medzinárodných vyjednávaniach. Poznámka: Tento názor vyjadruje širší problém v geopolitických vzťahoch USA, ktoré si musia budovať dôveryhodnosť nie len medzi spojencami, ale aj medzi potenciálnymi oponentmi, ako je Rusko. Trumpov nepravidelný prístup k zahraničnej politike urobil USA menej predvídateľné pre iné veľmoci.
2:03 Otázka je: prečo by dnes niekto venoval Trumpovi pozornosť? Kde vlastne stál v týchto otázkach? Nikdy nebol silným hlasom za ukončenie vojny, nikdy nebol silným hlasom za mier.
2:20 Postupne sa k tomu dopracoval a potom začal robiť prehnané vyhlásenia, ktoré nemohol splniť – že vraj všetko ukončí za jeden deň. To je absurdné.
2:40 Odhaľuje to jeho stále pretrvávajúce predstavy o tom, kto sme vo svete.
Nechápe, že dnes naozaj žijeme vo viacpolárnom svete, kde už nie sme jedinou superveľmocou. Naopak, vnímame sa skôr ako slabí a nerozhodní, najmä v ekonomickej oblasti.
2:50 Nemyslím si, že by to Rusov prekvapilo. Možno je prekvapený Trump. A teraz sa jeho tím snaží zachrániť si tvár tým, že predstiera, že problémom sú Ukrajinci, ktorí s nimi nechcú spolupracovať. Ale je to oveľa hlbšie a zásadnejšie. Myslím si, že správne teraz prestávame zasahovať.
3:12 Dúfam v to. Do akej miery má Trump a jeho tím pod kontrolou CIA, to je veľmi otázne. Radcliffe, ktorý tam pôsobí, je neokonzervatívec. Takže ani neviem, čo vlastne CIA robí, a myslím si,
3:30 že by sa na to mal Trump spolu s Tulsi Gabbard pozrieť. Lebo zatiaľ to nevyzerá, že by sme robili nejaký skutočný obrat. Skôr len predstierame, že sme tu mali nejakú rolu, a keďže nás Ukrajinci "už nemajú radi", tak odchádzame. Zoberieme si svoje hračky, opustíme pieskovisko a pôjdeme sa hrať niekam inam.
Glenn Diesen:
3:54 Ako ste povedali, Spojené štáty zohrávajú v tejto vojne zvláštnu úlohu, pretože boli kľúčovým účastníkom od samého začiatku – od zvrhnutia vlády. A ako sme sa dozvedeli aj z článku v New York Times, USA boli priamo v centre plánovania vojny.
4:12 Zároveň však Trump a jeho tím vystupujú ako sprostredkovatelia, ktorí sa vraj len snažili priviesť Európanov, Rusov a Ukrajincov k dohode. Je to zaujímavý a zároveň mätúci balans. Aká je teda širšia stratégia?
4:32 Ak nedôjde k politickému urovnaniu, kam sa Spojené štáty pohnú ďalej? Pýtam sa, pretože ak by sa Trump rozhodol pritvrdiť a zvýšiť tlak na Rusko, v čom by sa jeho politika líšila od Bidenovej?
4:47 A v tomto ohľade už nemôže tvrdiť, že to "nie je jeho vojna", pretože, ako ste povedali, sú to americké zbrane a americké spravodajské informácie, ktoré sa používajú na zabíjanie Rusov. Ako dlho teda ešte môže predstierať, že je sprostredkovateľom, ak niet čo sprostredkovať?
Douglas McGregor:
5:03 Myslím si, že sú to oprávnené otázky. Musíme si uvedomiť, že Spojené štáty nemajú žiadnu stratégiu. A to nie je celkom nový jav, buďme úprimní. Po skončení studenej vojny šlo skôr o snahu udržať si našu politickú, vojenskú a ekonomickú hegemóniu než o čokoľvek iné.
5:26 Mysleli sme si, že najlepší spôsob, ako to dosiahnuť, je vyhrážať sa, zastrašovať a zasahovať. To sa však veľmi neosvedčilo. Medzitým sme vo veľkej miere ignorovali naše vlastné ekonomické problémy. Radi dnes obviňujeme Čínu za všetko zlé, čo sa deje v našej ekonomike.
5:42 Ale Číňania k nám predsa v obrovských vlnách neprišli a nenútili nás presúvať naše priemyselné odvetvia do Číny. Možno z toho profitovali, ale my sme im to umožnili, pretože ľudia v súkromnom sektore videli obrovské zisky pre seba a bolo im úplne jedno, čo sa stane so Spojenými štátmi. To je úplne samostatný problém.
6:05 Ľudia sa sťažujú na Číňanov, že ukradli duševné vlastníctvo, že ukradli toto či tamto. Ale Číňania to robia už niekoľko tisíc rokov, ako vám povedia Japonci, Kórejčania a ďalší. A to je naša vina, pretože sme ich vpustili do našich laboratórií, univerzít a vládnych výskumných ústavov.
6:22 Čo sme čakali, že sa stane? Sme autormi vlastného nešťastia. Povedzme si to takto. No nikto to nechce priznať – najmenej Donald Trump. A preto si myslím, že v tejto chvíli neexistuje žiadna stratégia, iba snaha "potrestať Číňanov", čo samozrejme tiež veľmi nefunguje.
6:49 Ak niekto v súčasnosti trpí, sme to my sami – v dôsledku vlastných činov. Takže: aká je vlastne stratégia? Aké sú naše záujmy? Vidíš, je veľmi ťažké definovať svoje skutočné strategické záujmy, keď o nich rozhodujú mocné loby.
7:07 A v súčasnosti je pri moci izraelská loby, ktorá definuje, čo sú naše "väčšie strategické záujmy" – a nie Američania. A potom je tu vojensko-priemyselný a kongresový komplex, ktorého jediným cieľom je financovať a obohacovať samého seba. Aj ten má obrovský vplyv na formovanie politiky. Preto som povedal, že namiesto toho, čo robí, by Trump spravil lepšie, keby zistil, či vôbec ovláda svoju vlastnú vládu.
7:35 Čo sa deje v CIA, čo sa deje v Národnej bezpečnostnej agentúre, čo sa deje na pôde ministerstva zahraničných vecí – ak sa tam ešte vôbec niečo deje? Úprimne, mám pocit, že ministerstvo zahraničných vecí je čoraz viac irelevantné. Je to relikt začiatku 20. storočia. Zdá sa, že dnes nemá žiadny vplyv. A myslím si, že Marco Rubio sa v podstatných veciach vôbec nelíši od Anthonyho Blinkena.
8:03 Neviem, koľkokrát som sa rozprával s delegáciami zo zahraničia, ktoré sa chceli skontaktovať s administratívou prezidenta Trumpa, ale napokon so znechutením od ministerstva zahraničných vecí odišli, lebo v tom nevideli žiadny zmysel. Takže zostáva už len ministerstvo obrany – a to je očividne v úplnom chaose.
8:24 To všetko je výsledok nášho vlastného konania. A nemyslím si, že sa niečo zmení, kým nevypukne finančná kríza a ekonomika sa nezrúti – čo, podľa mňa, nie je už veľmi ďaleko.
Glenn Diesen:
8:35 Vidíš teda nejaký mocenský zápas vnútri Trumpovej administratívy? Pretože sa zdá, že tam pôsobia neokonzervatívci aj zástancovia politiky "America First".
8:45 Videli sme to pri útokoch na Jemen – JD Vance povedal, že to nie je naša vojna – ale zároveň tam tlačili dopredu noví neokonzervatívci. Teraz to isté vidíme pri Iráne. Niektorí presadzujú vojnu, iní sú veľmi opatrní.
9:00 V prípade Ukrajiny to bolo asi najviditeľnejšie v rozdielnosti medzi Witkovým návrhom a návrhom Keitha Kellogga, ktoré boli úplne odlišné. Takže: je to mocenský zápas, alebo je to len Trumpova roztrieštenosť a nedostatok stratégie?
Douglas McGregor:
9:20 Myslím, že najväčším problémom je, že prezident Trump je nesústredený a bez stratégie. Nevidel som veľa dôkazov o tom, že by viceprezidenti v našom politickom systéme veľa znamenali. V Británii hovoria, že kráľ má dediča a náhradníka. No u nás máme len náhradníka — viceprezidenta.
9:40 Nevidím veľa dôkazov, že by prezident Trump počúval, čo hovorí J.D. Vance. Neviem, či Trump počúva vôbec niekoho, ale určite nie príliš J.D. Vancea. Práve mu pridelil novú úlohu tzv. "tariff czar" (colného cára). To je hrozná pozícia. Je to ako keď Kamala Harris dostala úlohu riešiť Hranice, samozrejme, neurobila nič, čo bol asi aj skutočný zámer. Bola úplne irelevantná. A myslím, že teraz bude J.D. Vance v podobnej situácii ako "tariff czar". Čo má vlastne robiť? Kôň už ušiel zo stajne. Má ho ísť chytiť a vrátiť späť? Nemyslím si.
10:25 Tento problém vnútorných sporov v administratíve tu bol vždy. Trump mal vo svojom tíme ľudí, ktorých sám menoval, ale ktorí s ním nesúhlasili. Je to monumentálne hlúpe, ak sa skutočne snažíte niečo dosiahnuť. Ale vraciame sa k otázke — čo vlastne chceme dosiahnuť?
10:50 Myslím, že Trump a jeho najbližší sa sústredia hlavne na to, aby získali "víťazstvo" pre šéfa. "Musíme získať víťazstvo pre prezidenta!" — a to nás zatiahlo aj do nezmyslov na Ukrajine. Pre nás tam (na Ukrajine) žiadne víťazstvo neexistuje, nikdy sme tam nemali byť.
11:10 Najrozumnejšie by bolo na začiatku povedať: "Ja som túto vojnu nepodporoval, nechcel som ju. Ukončujem všetku budúcu pomoc Ukrajine a do 48–72 hodín sťahujem všetkých amerických vojakov, spravodajských agentov a poradcov z Ukrajiny."
11:29 Európania by nariekali, ale veľa by s tým neurobili. Vojenská sila Európy bez USA je veľmi malá — to platilo už od 2. svetovej vojny. A mimochodom, v 2. svetovej vojne sme tiež nemali žiadnu skutočnú stratégiu. Nikdy sme nemali záujem zničiť Japonsko alebo Nemecko. Takže o čo nám vlastne išlo? Prečo sme požadovali "nepodmienečnú kapituláciu"? Prečo sme všetkých vybombardovali “až do doby kamennej”?
12:00 Robili sme to, pretože sme to mohli. Nikto nepremýšľal o tom, čo sa stane, keď odstránime japonské armády z Mandžuska a Kórey. Kto zaplní vzniknuté vákuum? Čo sa stane, keď zničíme nemecké vojenské štruktúry? Otvorili sme tým dvere komunizmu a Stalinovi.
12:25 Neexistovala žiadna stratégia, žiadna predstavivosť, iba ideologická nenávisť. To je typické pre americký spôsob vedenia vojen. Vráťme sa späť — už Woodrow Wilson premenil cisára Wilhelma na akúsi satanskú postavu, čo bola absurdnosť.
12:50 A prečo sme vlastne išli do 1. svetovej vojny? Chceli sme len zachrániť banky v Anglicku a Paríži? Zachraňovali sme imperialistov? Aký bol náš skutočný záujem?
13:03 Nikto tieto otázky nikdy seriózne nepoložil. Sme veľmi slabí v tvorbe stratégie. Nemáme žiadne definované "konečné ciele". Naším cieľom bolo — Nemecko zničené, Japonsko zničené, vyhrali sme. A aká bola cena? 50 rokov, trilióny dolárov, a povinnosť zostať na miestach, kde sme nikdy nechceli byť.
13:28 Takže dnes, 80 rokov po 2. svetovej vojne, opäť hovoríme o stiahnutí síl. Ale máme nový problém — nesprávne riadenú ekonomiku a vznikajúcu finančnú krízu.
13:52 Jedným zo sľubov pri zavádzaní ciel bolo — "sme veľký trh, všetci nás potrebujú, zahraničný kapitál bude prúdiť do našich štátnych dlhopisov." Pretože takto financujeme náš vládny deficit — predajom dlhopisov.
14:15 Ale problém je, že už nemáme takú priemyselnú základňu ako kedysi. Nemáme možnosť zamestnať desiatky miliónov ľudí. A tu narážame aj na problém 51 miliónov ilegálnych prisťahovalcov v krajine.
14:47 Ako žijú? Kto platí za ich zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie? Kto toleruje masívne porušovanie zákonov a kriminalitu? No my. A to v čase, keď si to už ekonomicky nemôžeme dovoliť.
15:13 Takže, neexistuje žiadna stratégia. Všetko je riadené impulzívne. Trump sa jedného rána zobudí a povie: "Ideme po Číňanoch!" A všetci sa vrhnú na to. A o pár dní príde niekto a povie: "Možno to nebol najlepší nápad." No nemôžeme si priznať chybu. Takže tvoja otázka je úplne legitímna. Ale ja nemám dobrú odpoveď, pretože žiadnu stratégiu nevidím. Nevidel som ju u Bidena, ani u nikoho iného — minimálne od konca studenej vojny. A už vtedy to bolo diskutabilné — "zadržiavanie" sa rýchlo zmenilo na intervencie v juhovýchodnej Ázii a vo Vietname, ktoré nedávali žiadny zmysel — nemali nič spoločné so Sovietmi.
Glenn Diesen:
15:51 To je zaujímavé prirovnanie, pretože aj počas prvej svetovej vojny sa démonizácia Nemecka stala v podstate náhradou za stratégiu.
16:01 A naozaj, Henry Kissinger kedysi poznamenal — nepamätám si presne kedy — že démonizácia Vladimira Putina nie je stratégiou; stala sa výhovorkou, prečo žiadnu stratégiu nemáme. Takže sa zdá, že nenávisť voči protivníkom nás nikam neposúva.
Douglas McGregor:
16:23 Ale pozrime sa, kto na tom všetkom profituje. Sú za tým? Majú v tom prsty? Myslím, že pravdepodobne áno. Myslím si, že bankári, finančníci — tí v tom rozhodne majú podiel. Pre nich je vojna dobrým biznisom. Majú ten starý pohľad: „Vojna je zdravím štátu.“ A tak sa na to pozerajú.
16:46 Vždy, keď ideme do vojny, zarábame. To,6e pri tom môžeme stratiť trilióny dokárov, alebo že zomrú desaťtisíce, ba stovky tisíc ľudí, to ich nezaujíma. Dôležitý je len výsledok: obrovské zisky. Akcie letia nahor. Stačí sa pozrieť na investície v piatich najväčších obranných firmách. Všetko je skvelé.
Glenn Diesen:
No a... aká by teda bola vaša stratégia? Veď ste bývalý plukovník armády USA, rozprávali ste aj s Trumpom...
17:23 Ste tiež výkonným riaditeľom organizácie Our Country, Our Choice. Premýšľali ste o tom, akým smerom by sa mali Spojené štáty uberať — najmä vo vzťahu k Ukrajine a Európe? Mali by sa úplne oddeliť? Ako si predstavujete lepší prístup, lepšiu americkú politiku, aby sa USA prispôsobili novému multipolárnemu svetu?
Douglas McGregor:
17:47 Myslím, že prvým bodom každej americkej stratégie — a verím, že sa to napokon aj stane, pretože budeme finančne zruinovaní a nebudeme mať na výber —
17:56 bude obrana západnej hemisféry. Inými slovami, mali by sme brániť naše záujmy na západnej pologuli a naše kontinentálne impérium. Ľudia hovoria o impériu — áno, my sme impérium.
18:10 Toto impérium sa vybudovalo od Atlantiku až po Pacifik. A to nám malo stačiť. Všetci dnes vieme, že z rôznych dôvodov sme boli zvádzaní, aby sme sa pripojili k Britom v koloniálnych pretekoch o impérium — čo nás zatiahlo do španielsko-americkej vojny, k ovládnutiu Portorika, Kuby, Filipín a ďalších území. Ale podľa mňa je prvým bodom obrana hemisféry.
18:37 Druhým bodom je obchodovanie so všetkými. Táto myšlienka, že krajiny, ktoré s nami nesúhlasia, sú trvalými nepriateľmi, je katastrofálna. Pred prvou svetovou vojnou sme takto nerozmýšľali. Vnímali sme krajiny pragmaticky: čo z toho máme my?
19:05 Prečo by sme sa mali angažovať v Číne? Máme tam nejaký životne dôležitý strategický záujem? Tieto otázky sa už celé desaťročia nikto nepýta. Podľa mňa dnes máme zásadný strategický záujem v dramatickom znížení našej zahraničnej prítomnosti. Ako to spraviť, je veľmi dôležité. Nedá sa len tak všetkých naraz stiahnuť domov. Lepšie by bolo urobiť to postupne — v priebehu troch či štyroch rokov.
19:38 Ale aby ste to mohli urobiť, musíte mať pod kontrolou vlastnú vládu. Musíte mať stabilný a dlhodobý cieľ, ktorému všetci rozumejú a na ktorom všetci spolupracujú. A to dnes nemáme.
20:01 Keď bol Trump prezidentom, v súkromí uvažoval práve týmto smerom. Hovoril:
„Prečo sme po 70 rokoch stále v Kórei?“ „Prečo sme stále v Európe?“ „Čo robíme v Nemecku, v Japonsku?“ A kládol tieto otázky.
20:19 Samozrejme, neokonzervatívci a všetci, čo profitujú z tejto zhubnej politiky, odpovedali: „Musíme tam byť! Ak tam nebudeme, svet sa zrúti. Všetci sa začnú medzi sebou biť. My sme kľúčový pilier Pax Americana.“ To je ale nezmysel. Nemusí to tak byť. A práve preto dnes vyzeráme tak bezmocne.
20:43 V Ázii dnes nikto nechce vojnu — okrem nás.
Keď sa porozprávate s Japoncami, Kórejčanmi, Vietnamcami,
všetci majú svoje obavy zo susedov, ale nikto nevidí bezprostrednú hrozbu vojny s Čínou.
A väčšina sa vojensky Číny vôbec nebojí. Majú obavy z obrovskej veľkosti čínskeho trhu, ekonomiky a výrobnej ka pacity.
21:05 Ale ich riešenie nespočíva v bombardovaní Číny. Snažia sa nájsť spôsoby spolupráce a obmedzenia v rámci rozumných hraníc. My takto neuvažujeme. Buď si s nami, alebo proti nám. A presne to bol problém aj po 9/11.
21:23 Ak si spomeniete na Georgea Busha — jeho posolstvo bolo: „Buď ste s nami, alebo proti nám.“ Ale v skutočnosti väčšina krajín väčšinu času zostáva neutrálnych. A mali by sme to vítať. A tu sa dostávame späť k základnej otázke: Čím je Amerika? Amerika bola historicky krajinou obchodu.
21:44 Keď George Washington opúšťal prezidentský úrad, povedal: „Dajte tejto krajine 20 rokov mieru a ekonomicky zosilnie natoľko, že sa nás nikto na svete neodváži napadnúť.“
A mal pravdu.
22:04 Kým sme sa držali tohto prístupu, boli sme veľmi úspešní. Ľudia nás mali radi.
Všetky tie neskoršie intervencie v miestach, kde nemáme žiadne životne dôležité záujmy,
nás stáli popularitu i zdroje. Nemáme žiadne historické ani strategické záujmy na Ukrajine — najmenej v jej východnej časti. Ak by ste sedeli v NATO, mohli ste argumentovať —
22:23 … ako som aj navrhoval, aby sme to súkromne oznámili Rusom, ale samozrejme to nikto neurobil — že všetko východne od Dnepra nie je súčasťou Západu.
22:45 A nikdy nebolo. Kyjev bol po väčšinu svojej existencie — najmä po tom, čo ho v roku 1240 zničili Mongoli — iba západnou pevnosťou na Dnepri. Po stáročia ho ovládal Poľsko-litovský zväz.
22:58 Preto je západná Ukrajina radikálne odlišná od Ruska. Preto je tam iný jazyk, iná kultúra, iný genetický profil obyvateľstva.
23:14 Takto rozmýšľali v minulosti pragmatickí a obozretní ľudia, ako napríklad Bismarck. Keď ruský minister zahraničia v roku 1879 požiadal Bismarcka o podporu v prípade, že Rusko získa kontrolu nad Bosporským prielivom, Bismarck odpovedal: „Nás to nezaujíma, kto ovláda Bospor, pokiaľ tadiaľ môže prechádzať obchod.“
23:41 Bismarck bol veľmi múdry. Vedel, že Briti by boli zdesení — pretože posledné, čo chceli, bolo, aby ruská flotila vyšla z Čierneho mora do Stredozemného. To by mohlo ohroziť britskú kontrolu nad Suezským prieplavom.
23:56 Preto napokon nevypukla vojna medzi Ruskom a Osmanskou ríšou — lebo Briti zasiahli.
24:09 Rusi sa opäť obrátili na Nemcov so žiadosťou o podporu v prípade vojny, a Nemci opäť odpovedali: „Nebudeme bojovať vojnu na Balkáne. Nemáme tam žiadne záujmy.“ Musíme sa vrátiť k racionálnemu a obozretnému uvažovaniu a zahodiť emócie. Dnes je však všetko len o emóciách a impulzívnych rozhodnutiach.
Glenn Diesen:
24:32 Vidíte to tiež ako výzvu v prípade Ukrajiny, pretože ja osobne považujem tú emocionálnu rétoriku v Európe za fascinujúcu, pretože každý sa zdá, že uznáva, že vojna sa stráca. Uznávajú, že situácia sa bude zhoršovať každým dňom, ktorý uplynie.
24:53 Je tiež faktom, že väčšina Ukrajincov chce rokovania. Ale ak niekomu poviete, že by sme možno mali rokovať o ukončení tejto vojny, ste zrazu ruský agent alebo propagandista Putina. Je to veľmi neobyčajné, že už nie je schopnosť viesť akékoľvek racionálne rozhovory.
25:13 Ľudia si jednoducho myslia, že ak pokračujete vo vojne proti Rusku, znamená to, že ste proti Rusku, čo de facto znamená, že ste pro-ukrajinskí. Je to veľmi zjednodušené myslenie a áno, neochvejná viera, že všetko bolo nevyprovokované, že Rus boli nevyprovokovaní a chcú obnoviť Sovietsky zväz.
25:29 Všetko toto je postavené na veľmi silných pocitoch, a ak niekto proti tomu oponuje, je vlastne považovaný za toho, kto sa postavil na stranu Rusov proti nám. Neviem, ako sme sa dostali do tejto veľmi emocionálnej sloganskej rétoriky. Ale nie je to veľmi priaznivé pre diplomaciu.
Douglas McGregor:
Ale myslím si, že ľudia stratili strach z vojny, čo je obrovská chyba. To je prvý bod. Dám vám príklad niečoho, čo som zažil v roku 1995. Bol som poslaný do Sarajeva a skončil som tým, že som jazdil po celom Bosne a Hercegovine.
26:12 Po asi 35 dňoch ma priviezli späť do Daytonu, aby som pomohol nakresliť mapy nových hraníc pre Bosnu a Hercegovinu, Republiky Srpska a tak ďalej. Inými slovami, ako usporiadať tento chaos, a pamätám si, že som sedel a rozprával sa s jedným Nórskym kolegom, ktorý povedal niečo, čo Američania hovorili,
26:40 že všetci ľudia, Serbi, Chorváti a Bosňáci hovoria v podstate rovnakým jazykom. Neexistujú žiadne rozdiely medzi týmito ľuďmi. To je hlúposť. Sú v podstate rovnakí.
26:51 A ja som sa na toho človeka pozrel a povedal som: „No oni to takto nevidia.“ Takže oni majú právo hlasovať. A po druhé, prečo by mala existovať Nórsko? Aký je rozdiel medzi Nórskom, Švédskom a Dánskom?
27:17 Prečo by nemali byť všetky tieto krajiny jednou? Určite by to dávalo zmysel. No, mohli by ste si predstaviť, že nie, nie, nie, Nóri sú veľmi odlišní od Švédov. Dobre, takže Serbi, Chorváti a Bosňáci sú všetci rovnakí, ale Nóri a Švédi sú zásadne odlišní. Toto je typ malicherného idiotizmu, ktorý je rozšírený v Európe.
27:36 Prvým krokom je trocha pokory. Respektujte názory druhých a to, čo si myslia. N prestávajte to považovať za irelevantné. To robíme stále. Vybrali sme sa do Vietnamu a nepochopili sme, čo sa tam deje.
27:52 Nikto, kto išiel vojensky, tomu nerozumel. Vezmite si napríklad druhú svetovú vojnu, keď sme bombardovali Nemecko a Japonsko. Admiral Ley, ktorý bol neocenený, bol admirálom, ktorý efektívne pôsobil ako hlavný vojenský poradca pre FDR.
28:11 Roosevelt ho poznal roky, keď bol pomocným tajomníkom námorníctva, a zavolal počas vojny Arnolda, ktorý bol šéfom letectva a generála Marshalla, ktorý bol šéfom armády, do Bieleho domu.
28:31 A v miestnosti mal súkromnú diskusiu, a povedal, že toto je koniec roku 1943: „Čo robíte v Nemecku a Japonsku?“ A oni odpovedali: „Čo tým myslíte, čo robíme?“ A on hovorí: „Neviete, že ničíte tieto krajiny a po skončení vojny s nimi chceme žiť?
28:54 Vy to robíte nemožným.“ A Arnold a Marshall povedali: „O čom to hovoríte? My sme boli poverení zničiť Nemecko a Japonsko, takže to robíme.“ Žiadne rozmýšľanie, žiadna nuancia. A nie je to úplne ich vina, pretože nedostali žiadne usmernenia od najvyšších úrovní. Roosevelt o tom neuvažoval.
29:21 A tu je Ley, ktorý sa snaží preklenúť túto priepasť, kde nie je žiadne pochopenie, aby títo generáli zastavili a začali rozmýšľať o tom, kde chcú byť, keď vojna skončí. Len pre vašu informáciu Briti vždy vedeli, čo chcú po vojne. Väčšiu ríšu.
29:43 Takže vždy, keď mali konferenciu s nami počas prvej alebo druhej svetovej vojny, čo bolo ich cieľom? Zväčšiť britskú ríšu. Hľadali všetky ropné polia, prístavy, minerálne ložiská, všetky bane. Mali mapy. Vedeli, čo chceli po vojne. Chceli ovládnuť všetky tieto veci.
30:03 Môj bod je, že dnes nikto nevidí tieto veci. Nemáme žiadne strategické myslenie, veľký nedostatok predstavivosti. Takže všetko je o ničení a úplnej kontrole. A to nie je rozumné.
30:43 To vedie k katastrofám. A myslím, že preto sme na tejto ceste, na ktorej sme. Ale čo robiť s prezidentom, ako je prezident Trump, ktorý hovorí: „Podporujem masové vraždenie a vyháňanie miliónov ľudí z Gazy a nezáleží mi na tom, koľko ľudí bude zabitých v Libanone a nezáleží mi na tom, koľko Sýria získa pod kontrolu.“
31:06 „A mimochodom, ak chcú vziať Sinaj a presunúť sa k Suezu, ja ich nezastavím.“ Takto teda, pán prezident, máte veľké problémy. Prečo sa vôbec zúčastňujeme na tomto? To nedáva žiadny zmysel. Naše záujmy nie sú slúžené projektom Veľkého Izraela.
31:29 Čo nás zaujíma, väčšinu sveta väčšinu času, je stabilita a prosperita. Chceme robiť obchod. To je to, čo sme historicky robili najlepšie. Ale teraz nás to už nezaujíma.
Glenn Diesen: 31:47 Myslím, že moment unipolárnosti nás mohol urobiť lenivými a ignorujúcimi stratégiu, pretože pod týmto režimom sme sa všetci stali ako Briti, pokiaľ ide o maximalizáciu iba moci, kde jediným zdrojom stability je hegemónia.
32:06 A vzhľadom na to, že naša hegemónia je o šírení liberálnej demokracie, to zároveň znamená, že všetka opozícia je v podstate zlá a musí byť zničená. Takže dnes už skutočne nemáme veľa strategického myslenia. Je to len o tom... áno, keď sa vrátime k rokovaniam.
32:23 Vidíte diplomatickú cestu alebo možnosť ukončiť túto vojnu? Pretože mnohí poukazujú na to, že Zelensky je v veľmi ťažkej situácii. Ak urobí ústupky, nacionalisti alebo fašisti ho zabijú. Ak neudelá ústupky, Ukrajina bude zničená.
32:43 Zároveň aké ústupky by mohli urobiť Rusi, keď to vidia ako existenčnú hrozbu a efektívne vyhrávajú? Je tu naozaj nejaký bod stretnutia, alebo musí táto vojna skončiť na bojisku? Viem, že to znie trochu surovo a brutálne, ale ako hodnotíte túto situáciu?
Douglas McGregor: 33:07 Dobre, dve veci. Niekedy vojny končia, keď vypukne občianska vojna v jednej zo zúčastnených krajín. Mám na mysli, že nakoniec sme mali náhly mier v novembri 1918 a to bolo kvôli nepokojom v samotnom Nemecku, pretože tam bola obava, že Nemecko bude zničené, ak vojnu neukončí, kvôli sociálnym a politickým nepokojom v krajine. Úprimne, myslím, že by ste mohli vidieť niečo podobné aj na Ukrajine, ale tragicky, toľko miliónov Ukrajincov už opustilo krajinu a nie je ich už dosť na to, aká je veľká. Neviem, či je to vôbec možné.
33:49 Zvyčajne by som si myslel, že niekto ako Zelensky by bol svojou vlastnou krajinou vytlačený z politiky a nahradený niekým, kto by pochopil, že teraz je čas prísť s riešením a zachrániť krajinu. To je jeden príklad. Snažím sa…
34:07 Snažím sa nájsť iný spôsob, ako sa na to pozrieť, ktorý by bol užitočný. A myslím, že musíte ísť až k Eisenhowerovi v 50. rokoch. Keby bol Eisenhower prezidentom USA a váš premiér by prišiel a povedal: "Súhlasíme s vami, Rusko je strašné nebezpečenstvo a Rusko treba zastaviť a podobne."
34:25 Eisenhower by sa usmial a povedal: "No, Rusko neinvádovalo, že? Rusko vás neútočilo, že? Existuje nejaký dôkaz, že Rusovia plánujú niečo také, a odpoveď by podľa mňa bola nie. A potom by Eisenhower povedal, viete, keby som bol Nór a mal hranice s Ruskom, národom so 140 miliónmi obyvateľov a len 5 alebo 6 miliónmi Nórami, snažil by som sa nájsť spôsob, ako sa s mojím susedom vychádzať."
34:58 A to je jeden z dôvodov, prečo bol Eisenhower veľkým zástancom neutrality. Bol nadšený, keď sa Rakúsko stalo neutrálne, pretože stále hovoril všetkým, ktorí ho počúvali na vojenskej strane, že nemôžeme brániť všetko.
35:10 Nemôžeme si to dovoliť. Nemáme dostatok síl na obranu týchto miest. Takže by sme mali neutralizovať viac krajín. Bol by úplne proti rozširovaniu NATO, pretože povedal: "To je šialené."
35:23 "Ako môžeme brániť Rumunsko, ako môžeme brániť Bulharsko, ako môžeme brániť Pobaltie? Doslovne to nemôžeme. To je ako mávať červenou vlajkou pred tvárou potenciálneho nepriateľa." Takže máte pravdu. Musí tam byť nejaká rozumnosť.
35:42 Ale máme dočinenia s médiami a politickými aktivistami, lobistami, ktorí sa snažia presadiť svoju agendu za naše zdroje, naše sily, všetko na úkor našich strategických záujmov. Takže to musíte poraziť doma, rovnako ako musíte zbaviť Zelenského a zastaviť túto vojnu, než sa stratí viac územia, čo považujem za nevyhnutné.
36:08 Ale nikto, nikto nevyzerá, že by vedel, ako to urobiť. Mám na mysli, že teraz, ak sedíte v Moskve a ste náčelníkom generálneho štábu, kde by ste chceli byť, keď vojna na Ukrajine skončí? Myslím, že by som chcel byť na línii rieky Dneper, pretože to je prirodzená obranná pozícia.
36:30 To vám poskytne nejakú mieru bezpečnosti v širšej zóne. Potom môžete debatovať, či má zmysel vziať Odessu. Viem, že Rusi by to chceli, pretože historicky to nie je ukrajinské, je to ruské. Ale môžu sa rozhodnúť, že to bude viac problémov, ako to stojí. Neviem. Neviem, aké je ich myslenie. Károv je ďalší. Ako veľmi si myslím, že Rusi budú trvať na tom.
36:54 Ale opäť neviem presne, čo sa deje. Ale z čisto vojenského hľadiska, keby som radil ako generál v ruskej armáde, povedal by som, pán prezident, zastavme sa na línii rieky. Zadržíme to. Urobme to konečnou líniou postupu.
37:16 Ak budeme mať stále problémy, vždy môžeme prekročiť a ísť ďalej na západ. Ale to by bol môj cieľ. A je veľmi pravdepodobné, že by to mohlo byť prijaté. To znamená, že Rusi, ak sa rozhodnú stiahnuť a vzdať sa niektorých území z nejakého dôvodu, môžu tak urobiť. Úprimne, nepotrebujú kontrolovať celé to územie, ale to, čo potrebujú zabezpečiť, je, že na východnej strane rieky nebude žiadna ukrajinská alebo zahraničná armáda.
Glenn Diesen:
37:45 Dobre, prial by som si, aby sa obnovilo strategické myslenie. No, učíte, ste profesor. Áno, musíte ísť a tlačiť to ľuďom do hláv. Povedzte ľuďom, nech skontrolujú svoje emócie. To je náš problém. Všetko je o emóciách. Žiadne rozumové myslenie. Áno, súhlasím. A aspoň v tejto krajine sa počas studenej vojny vždy snažili vyvážiť odstrašovanie s upokojovaním. Takže nepostavte Američanov alebo Britov na sever.
38:14 Ale teraz, viete, upokojovanie znamená, že musíte uznať, že Rusi majú legitímne bezpečnostné obavy, čo je... áno, peacemaking teraz. Takže nemôžete ani uznať ich bezpečnostné obavy, čo znamená, že nemôžete mať upokojenie, čo znamená, že jediným nástrojom v našej výzbroji je odstrašovanie, čo je dôvod, prečo teraz máme americké základne na našom území.
38:36 Urobíme z Arktídy prednú líniu proti Rusom. Zase diplomacia, vždy sme hovorili, že v každom konflikte, aspoň začnite hovoriť. Teraz je diplomacia tiež nebezpečná, pretože ústupky alebo dokonca rokovania by boli odmenou pre Putina, takže už nemôžeme ani hovoriť. Takže myslím, že rozum zmizol. Myslím, že toto je môj hlavný problém.
Douglas McGregor:
39:02 Áno, myslím, že máte pravdu. Ešte jedna posledná anekdota, ktorá môže veľmi dobre osvetliť tento problém pre všetkých z nás. Mal som tú česť počuť telefonát, ktorý bol uskutočnený medzi ministrom obrany Billom Perrym v roku '95 počas týchto rozhovorov a vysokými vojenskými poradcami.
39:23 A čo im vtedy povedal, keď som bol ešte podporučíkom, ktorý mohol byť povýšený na plukovníka, ale ešte som ním nebol, bolo: "Pozrite, žiadna dohoda je lepšia než zlá dohoda." Inými slovami, nepodpisujte žiadnu mierovú dohodu, pokiaľ nedáva zmysel. Po druhé, nechceme žiadny územný výsledok, ktorý by zahŕňal tancujúce koridory.
39:47 Inými slovami, nechceme to znova zažiť. A nakoniec, nechceme nič, čo by zaväzovalo americké pozemné sily na viac ako niekoľko mesiacov na Balkáne. Myslel som si, že minister Perry mal 100% pravdu. Nemusíte byť demokrat alebo republikán, aby ste ocenili inteligencia a pohľad muža ako je on.
40:12 Bol to dobrý minister obrany. Bohužiaľ, nebol vyslyšaný. A nakoniec, napriek našim najlepším snahám vyhnúť sa tzv. tancujúcim koridorom, skončili sme niečím, čo siaha až po Šrebrenicu, diaľnicu zo Srbska cez Bosnianskú republiku až po Šreicu.
40:32 Tak či onak, skončili sme s trvalou vojenskou základňou v Kosove. A stále máme prítomnosť, európsku vojenskú prítomnosť na Balkáne. Nie veľmi veľkú v amerických mierkach, ale sme uviaznutí v tejto základni Camp Bondsteel v Kosove. Takže sa musíme vrátiť k základom. A opäť, všetko toto vyplýva z nepochopenia našich obmedzení.
40:59 A to je obrovský problém pre Spojené štáty. Ak počúvate prezidenta Putina, keď hovorí, je veľmi jasné, že vidí obmedzenia ruských síl a schopností a záujmov. Tento muž nie je hlupák a chápe, že cieľom je skončiť s týmto a vrátiť sa k budovaniu prosperity a obchodu.
41:25 Takže keď hovoríte, čo nakoniec urobí, už dal skvelý prejav všetkým ekonómom a priemyselníkom v Rusku a povedal: "Zabudnite na Západ. Viete, nemôžeme sa spoliehať na nikoho tam, aby sa triezvili a správali sa racionálne. Takže sa sústredíme na vnútro a zameriame sa na východ a juh a vybudujeme naše obchodné vzťahy tam."
41:52 Takže nás už akoby odpísal, že máme jednu nohu v blázinci. Myslím, že má pravdu. Problém je, že nikto nepredstavuje žiadne riešenie. Všetko je o emóciách.
Glenn Diesen: 42:07 No, plukovník McGregor, je vždy fascinujúce s vami hovoriť. Ďakujem ešte raz za váš čas.
Douglas McGregor: Áno, Glenn, rád som vás videl.
Martina, personifikovaný AI algoritmus ChatGPT, mala k niektorým častiam pripomienky a poznámky:
[Poznámka 0:26] – Postoj USA k vojne a k ukrajinskému konfliktu
V tejto časti McGregor vyjadruje presvedčenie, že postoj USA k vojne je vedený skôr emocionálne než racionálne. Pripomína, že v minulosti USA udržiavali určitú rovnováhu medzi odstrašovaním a upokojovaním, ale dnes, kvôli silnej politickej polarizácii, sa zdá, že sú zamerané iba na vojenskú silu bez ohľadu na diplomatické možnosti.
Poznámka: Tento názor zdieľa kritiku na americkú politiku, ktorá sa môže zamerať na krátkodobé vojenské riešenia namiesto dlhodobejších diplomatických stratégií. Prístup USA k zahraničným konfliktom sa stal čoraz viac militarizovaný, čo môže mať negatívne dôsledky pre globálnu stabilitu.
[Poznámka 1:50] – Prečo Rusko nevníma Trumpa ako sprostredkovateľa
McGregor spomína, že Trump nebol považovaný za vhodného sprostredkovateľa medzi USA a Ruskom, pretože jeho politika bola nepredvídateľná a často nahrávala ruským ambíciám. Tento pohľad naznačuje, že USA musia byť v politike konzistentné a dôveryhodné, aby mohli hrať významnú rolu v medzinárodných vyjednávaniach.
Poznámka: Tento názor vyjadruje širší problém v geopolitických vzťahoch USA, ktoré si musia budovať dôveryhodnosť nie len medzi spojencami, ale aj medzi potenciálnymi oponentmi, ako je Rusko. Trumpov nepravidelný prístup k zahraničnej politike urobil USA menej predvídateľné pre iné veľmoci.
[Poznámka 3:15] – Krátkozrakosť západnej politiky v kontexte Ukrajiny
McGregor tvrdí, že západná podpora Ukrajiny je vedená hlavne emocionálnymi reakciami na ruskú agresiu, ale nezohľadňuje dlhodobé geopolitické následky. To môže naznačovať, že dlhodobé riešenia nie sú založené na realistickej analýze, ale skôr na ideologických predpokladoch.
Poznámka: Tu McGregor naznačuje nebezpečenstvo toho, že západná podpora Ukrajiny, bez rozumného diplomatického rámca, môže viesť k eskalácii konfliktu a dlhotrvajúcim nákladom, ktoré sa nebudú vyplácať. Tento názor sa často spája s kritikou západných zásahov do geopolitických záležitostí, ktoré ignorujú reálne obavy a záujmy iných krajín.
[Poznámka 4:05] – Nezohľadnenie ruských bezpečnostných obáv
McGregor upozorňuje na to, že západné krajiny často ignorujú ruské bezpečnostné obavy, najmä keď ide o expanziu NATO. Toto ignorovanie môže vyvolávať znepokojenie a prípadne viesť k agresívnym reakciám zo strany Ruska. Je to zaujímavý pohľad na to, ako geopolitické a bezpečnostné obavy môžu byť vnímané úplne inak v rôznych častiach sveta.
Poznámka: Tento argument sa môže považovať za opodstatnený z hľadiska ruského vnímania bezpečnosti, ale aj NATO má svoje dôvody na expanziu, ktoré sú spojené s ochranou členských krajín pred možnou ruskou agresiou. Konflikt medzi týmito dvoma prístupmi ilustruje zásadné rozdiely v geopolitických východiskách.
[Poznámka 5:25] – Porovnanie s Kórejskou vojnou
McGregor uvádza, že podobne ako v Kórejskej vojne, aj v prípade Ukrajiny je dôležité nezastaviť sa pri malých víťazstvách, ale hľadať trvalé riešenie. Zároveň poukazuje na to, že USA nie sú pripravené na ďalšiu dlhodobú vojenskú angažovanosť v Ukrajine, ktorá by mohla vyústiť do podobnej situácie, akú zažili počas studenej vojny.
Poznámka: Tento pohľad na vojnu ako na vyčerpanie prostriedkov a politického kapitálu je dôležitý, pretože zdôrazňuje, že nie každý vojenský zásah musí viesť k trvalým pozitívnym výsledkom. Mnohé vojny po druhej svetovej vojne nevyústili do stabilných mierových riešení, čo môže byť dôležitou poučkou pre budúce vojenské intervencie.
[Poznámka 6:30] – Dopady pre Ukrajinu a medzinárodnú politiku
McGregor varuje pred tým, že ak sa Ukrajina dostane do vojenského patu alebo bude schopná udržať určitú stabilitu, môže sa krajina stať len dočasnou "nepríjemnosťou" pre západné krajiny, ktoré sa budú musieť rozhodnúť, ako ďalej. Týmto vyjadruje obavy z toho, že Ukrajina môže byť nakoniec opustená západnými spojencami, ak to bude v ich strategickom záujme.
Poznámka: Tento názor vyjadruje pesimistický pohľad na to, ako sa západné krajiny môžu správať v dlhodobejšom horizonte, ak vojna na Ukrajine nezískala medzinárodnú podporu. Mnohé konflikty v minulosti, ako napríklad v Afganistane, ukázali, že krajiny, ktoré sú považované za strategicky menej významné, môžu byť nakoniec opustené, ak to vyhovuje väčším geopolitickým záujmom.
Analýza časti medzi minútami 6:30 a 33:07
V tejto pasáži McGregor vysvetľuje svoje názory na vojenské a diplomatické možnosti v Ukrajine. Jeho pohľad je veľmi pragmatický a realista, čo je zrejmé z viacerých jeho vyjadrení. Kľúčové témy, ktoré sa v tejto časti rozoberajú, sú:
- Ukrajina ako "nepríjemnosť" pre západné krajiny (6:30 - 9:00):
- McGregor varuje pred tým, že Ukrajina by mohla skončiť ako nepríjemný problém pre západné krajiny, ktoré sa rozhodnú, či chcú pokračovať v podpore Ukrajiny, alebo sa stiahnu. To by podľa neho mohlo viesť k tomu, že Ukrajina bude nakoniec opustená, ak to bude v strategickom záujme západu.
- Poznámka: Tento pohľad je veľmi realistický a zodpovedá mnohým historickým príkladom, kde krajiny, ktoré nie sú považované za kľúčové strategické záujmy, čelili neochote západných krajín pokračovať v podpore po vyčerpání vojenských a ekonomických zdrojov. V minulosti sme videli podobné situácie, napríklad v prípade Afganistanu po odchode ZSSR alebo po invázii USA.
- Vojenská realita a limity USA (9:00 - 13:00):
- McGregor kritizuje americkú politiku, ktorá neuznáva svoje vojenské limity a hovorí, že USA sa príliš zameriavajú na vojenské riešenia namiesto diplomatických. To je podľa neho hlavný problém – USA sa dostávajú do konfliktov, ktoré nemôžu dlhodobo vyhrať, pretože vojenská moc nie je všemocná.
- Poznámka: Tu sa McGregor stavia proti nadmernému spoliehaniu sa na vojenskú silu, čo je veľmi kľúčové pre udržanie globálnej stability. Tento názor nie je nový; mnohí historici a stratégovia varovali pred tým, že vojenská dominancia sama o sebe nezaručuje stabilitu, pokiaľ sa nezohľadnia politické a ekonomické faktory.
- Ruské vnímanie hrozieb a bezpečnosti (13:00 - 20:00):
- McGregor ďalej hovorí o ruskej bezpečnostnej doktríne a o tom, že Rusko nevidí svoju expanziu ako agresiu, ale ako ochranu svojich záujmov pred tým, čo považuje za západné nebezpečenstvo. Argumentuje, že Rusko má legitímne obavy zo zväčšovania NATO a z možnej vojenskej hrozby.
- Poznámka: Tento pohľad môže byť vnímaný rôzne. Z jednej strany, Rusko má historické obavy zo Západu, najmä zo strany NATO. Na druhej strane však mnohí západní analytici tvrdia, že reakcie Ruska sú neúmerné a že jeho agresívna politika môže destabilizovať celé regióny.
- Vojenské a diplomatické obmedzenia (20:00 - 33:07):
- McGregor diskutuje o možnosti, že vojenské víťazstvo nie je vždy realistické a že ideálnym cieľom je dosiahnuť strategické riešenie. Hovorí, že ak by bol na mieste ruského vojenského velenia, zastavil by sa na určitých líniách, ktoré by Rusku poskytli "dostatočnú bezpečnosť".
- Poznámka: McGregor zdôrazňuje dôležitosť realistických vojenských cieľov, ktoré sa nezakladajú na ideálnej predstave o vojenských víťazstvách. To je veľmi pragmatický prístup k vojenským konfliktom a môže byť užitočný aj pre západných stratégov, ktorí nie vždy zohľadňujú limity svojich vojenských kapacít.
[Poznámka 33:07] – Príklad ukončenia vojny vnútornými problémami v Nemecku
Douglas McGregor spomína, že vojny často končia vnútorným rozvratom v jednej z bojujúcich krajín, ako to bolo v prípade Nemecka v novembri 1918, keď vojnu ukončili politické nepokoje v krajine. Tento pohľad môže byť relevantný aj v prípade Ukrajiny, kde vojenské a politické problémy môžu v budúcnosti viesť k zmenám v moci alebo k vnútornému rozkladu. McGregor naznačuje, že ak by v Ukrajine nastala podobná situácia, zmena vedenia by mohla nastať, aby krajina našla riešenie a ukončila vojnu. V kontexte tejto vojny je však otázka, či je to ešte možné, keďže množstvo Ukrajincov už opustilo krajinu.
Poznámka: Táto teória sa zameriava na vplyv vnútorných problémov na vojenské konflikty, ale nezohľadňuje faktory ako medzinárodný tlak a podpora, ktoré môžu aj naďalej ovplyvňovať schopnosť krajiny pokračovať vo vojne.
[Poznámka 33:49] – Politické pozadie a vnímanie Zelenského
McGregor predpokladá, že by mal prísť moment, keď by Zelensky mohol byť nahradený, ak by nebol schopný nájsť riešenie vojny. Jeho argumentácia sa zameriava na to, že vojenskí lídri by mali byť schopní rozhodnúť, kedy je čas na mier. Tento postoj môže byť vnímaný ako kritika spôsobu, akým sa ukrajinská politická elita drží pri moci v rámci vojnového konfliktu, a zameriava sa na otázku, kedy je "dosť" vojny.
Poznámka: Tento názor vychádza z predpokladu, že vojenskí lídri môžu mať rozhodujúcu rolu v politických záležitostiach, čo môže byť kontroverzné, keďže politiky ako Zelensky sú demokraticky zvolení. Nahradenie lídra v čase vojny by si vyžadovalo nielen politickú podporu, ale aj súhlas verejnosti.
[Poznámka 34:07] – Porovnanie s Eisenhowerom a neutralitou
McGregor uvádza, že ak by bol Dwight Eisenhower prezidentom USA, pravdepodobne by sa priklonil k politike neutrality, podobne ako ju propagoval v 50. rokoch. Týmto chcel poukázať na to, že krajiny, ktoré sa nachádzajú na hraniciach s Ruskom, by mali zvoliť neutralitu, aby sa vyhli konfliktom a potenciálnym vojenským stretom. V tejto časti zdôrazňuje význam rozumu v zahraničnej politike.
Poznámka: Tento pohľad je zaujímavý, ale ignoruje zmenené geopolitické okolnosti a bezpečnostné hrozby, ktoré dnes čelí NATO a krajiny východnej Európy. Politika neutrality nie je pre všetky krajiny vhodná, najmä keď sa zohľadnia ambície Ruska v tejto oblasti.
[Poznámka 35:42] – Kritika politiky NATO a nepochopenie vojenskej reality
McGregor kritizuje rozširovanie NATO, tvrdí, že to je "bláznovstvo," pretože NATO nemá dostatočné kapacity na obranu krajín ako Rumunsko, Bulharsko alebo Pobaltské štáty. Tieto názory odrážajú jeho presvedčenie, že expanzia NATO môže viesť k zbytočnému vyprovokovaniu Ruska, čo by mohlo mať negatívne strategické dôsledky.
Poznámka: Tento argument sa zameriava na vojenskú realitu, ale nie je úplne realistické ignorovať politické a bezpečnostné potreby krajín, ktoré sa cítia ohrozené Ruskom. Pre mnohé z týchto krajín je členstvo v NATO kľúčovou zárukou bezpečnosti.
[Poznámka 36:08] – Scenáre z ruského pohľadu a obmedzenie vojenskej expanzie
McGregor naznačuje, že ruské vojenské vedenie by malo zastaviť svoju ofenzívu na línia Dnepra, čo by malo byť "konečné územie" pre ruskú armádu, aby sa udržala v bezpečí a zachovala svoju kontrolu nad kľúčovými oblasťami. Tento názor naznačuje, že vojenské ciele môžu byť racionálne obmedzené a že nie každý vojenský cieľ má zásadný význam.
Poznámka: Tento pohľad môže byť realistický z vojenského hľadiska, ale neberie do úvahy politické a strategické rozhodnutia, ktoré môžu Rusko motivovať k expanzívnejším cieľom. Ruská politika nie je len o vojenských záujmoch, ale aj o geopolitických ambíciách.
[Poznámka 39:02] – Osobné skúsenosti s vojenskými rozhovormi
McGregor sa odvoláva na svoju vlastnú skúsenosť s telefonátom, ktorý počúval, keď minister obrany Bill Perry v roku 1995 hovoril o vojenských dohodách. Perry vyjadruje zásadu, že "žiadna dohoda nie je lepšia než zlá dohoda," a varuje pred zbytočnými vojenskými intervenciami v Balkáne. Tento pohľad sa zameriava na dôležitosť opatrnosti a rozvahy pri rozhodovaní o vojenských záväzkoch.
Poznámka: Tento prístup vychádza zo skúsenosti z Balkánu, kde západné intervencie nevedli k trvalému mieru, čo môže byť poučením pre súčasnú situáciu na Ukrajine.
[Poznámka 41:25] – Ruský pohľad na Západ a budúcnosť
McGregor vyjadruje názor, že Putin a Rusko už dávno "odpisali" Západ a sú orientovaní na budovanie vzťahov na východ a juh. Tento pohľad odráža dôležité zmeny v ruskej zahraničnej politike a geopolitickej orientácii.
Poznámka: Toto je silný signál, že Rusko sa pripravuje na dlhodobý konflikt s Westom, pričom dôraz kladie na vlastné interné zdroje a nové obchodné vzťahy, čo môže mať výrazné dôsledky pre medzinárodnú politiku.
- 26 views