„Soudruzi z NDR udělali někde chybu?“
Pred polstoročím som študoval na Strednej ekonomickej škole v Prievidzi. Mal som – od Pána Boha – šťastie, že som mohol ako študent viackrát praxovať a zdokonaľovať sa v nemčine v bývalej Nemeckej demokratickej republike (NDR).
Dnes už táto krajina oficiálne neexistuje, lebo Gorbačov, bývalý šéf Sovietskeho zväzu, dal súhlas na unifikáciu Nemecka. Uskutočnilo sa to v roku 1990. Tvrdilo sa, že za niekoľko rokov sa východní Nemci vyrovnajú západným v životnej úrovni. Dodnes sa tak nestalo.
Mám dve kamarátky, turistky – Bánovčanky Mariku Žitnanovú a Anežku Znášikovú – ktoré mi každý rok (ešte aj pred covidom) pri mojich návštevách Slovenska neustále pripomínali, že by nebolo od veci znovu ostrov Rujanu navštíviť. Prežili sme tam nádherné bezstarostné prázdniny a pritom sme si zarobili východné marky. Nostalgia nepopustí.
Tento rok sa nám to konečne podarilo uskutočniť. Veci sa nemajú odkladať, pokým máme tie božie dary – zdravíčko so šťastíčkom. V angličtine sa mi páči reklamná veta od Nike – JUST DO IT! Konať a nefilozofovať.
Naša expedičná skupinka
Našu expedičnú skupinku tvoril zodpovedný šofér Mirko Žitnan, manžel Mariky, ktorá mala – pre zmenu – zodpovednú úlohu vedúcej stravovania. Anežka mala na starosti logistiku, takže sme sa tam ani naspäť vôbec nestratili. No a ja som si mohol zakaždým dobre vypiť nemecké pivečká a ohnivé vody. Keď má tlmočník (Dolmetscher) túto legálnu „drogu“ v sebe, tak sa nehanbí a lepšie a rýchlejšie prekladá.
Z Bánoviec nad Bebravou sme o štvrtej nad ránom vyrazili a cez Českú republiku, obchvatom Prahy, Drážďan, Berlína, Stralsundu sme boli za 13 hodín (1020 km) – s krátkymi pauzami – v cieli, v mestečku Putbus. Spiatočnú cestu naspäť do Bánoviec, ktorá bola o niekoľko kilometrov kratšia, sme zvolili cez Poľsko.
Pred 50-timi rokmi sme bývali v staručkom Hafen Hoteli (Prístavný hotel) v len tri kilometre vzdialenej dedine Lauterbach od Putbusu. Chceli sme teda bývať čo najbližšie k Lauterbachu, kde sme vtedy v spomínanom hoteli bývali. Mali sme veľké šťastie, lebo na internete sme našli cenovo výhodné, dobré ubytovanie v tichej uličke v Putbuse.
Neuvertíte, ale majiteľka penziónu Waltraud bola dokonca bývalá kolegyňa z hotelovej reštaurácie, kde pracovala Marika a Anežka. Aj keď bola počas nášho pobytu na dovolenke v Španielsku, prostredníctvom dcéry Janine nám všetko sprostredkovala a pripravila – dokonca osobnú návštevu u bývalej správkyne hotelovej reštaurácie pani Ingrid.
Skrátka, bolo to veľmi dojímavé osobné stretnutie po toľkých rokoch. Mali sme na to celý týždeň – na znovuobjavovanie ostrova.
Rujana – pár faktov a prvé dojmy
Rujana je najväčším ostrovom Nemecka, leží severozápadne v Baltickom mori. S prilahlými ostrovmi má rozlohu 935 km². Po zjednotení Nemecka v roku 1990 patrí do spolkovej krajiny Meklenbursko-Predné Pomoransko. Z pevniny – zo Stralsundu – na ostrov nemusíte použiť trajekt, pretože sú tam vybudované dva spojovacie mosty. Maximálna nadmorská výška je len 161 metrov na vrchu Piekberg. Na ostrove žije okolo 77-tisíc obyvateľov.
Tvrdí sa o tomto ostrove, že je to skrytý oddychový drahokam Nemecka.Veď tu oddychovali aj také známe osobnosti ako Otto von Bismarck, Thomas Mann, Sigmund Freud, Albert Einstein.
Rujana je orientovaná v osi sever – juh s dĺžkou 52 km a v osi západ – východ 41 km. Ostrov bol obývaný už v kamennej dobe. V 7. storočí tu žili slovanské kmene Rujanov. Neskôr patril Dánom, Švédom a Prusom.
Vysoké strmé útesy z bielej kriedy a množstvo – hlavne bukových – lesov vás doslovne očaria. Ostrov je poľnohospodársky využitý. Videli sme polia ovsa, žita, zemiakov a cukrovej repy. Takisto je tu rozšírená živočíšna výroba – produkcia mlieka – a rybolov.
Čo sme turisticky obdivovali počas nášho týždenného pobytu
Lauterbach
Tu sme pred polstoročím pracovali a bývali. Starý hotel zbúrali a postavili úplne nový. Hneď sme si tam dali aj prvý obed – Viedenský rezeň a dobré lokálne pivečká. Samozrejme, muselo byť aj nostalgické fotenie pred vchodom hotela – ako vtedy pred 50-timi rokmi. Všetko sa pomenilo a zmenilo, vrátane dediny a prístavu.
Dnes tam v prístave prichádzajú obrovské vyhliadkové lode s množstvom turistov. Zrazu z jednej obrovskej výletnej lode niekto po mne anglicky zakričal, lebo som mal oblečený torontský hokejový dres.
Vysvitlo z rozhovoru, že Slovák Jarko Konstiak je na tejto lodi hlavný strojník a je z Martina. Nastal priateľský rozhovor, do ktorého sa pridala Anežka aj Marika.
Ja som hneď využil situáciu a pozval som Jaroslava na budúci rok v máji (ak nebude vtedy pracovne na riečnych kanáloch a moriach), aby prišiel medzi nás turistov – Krásistov – na Martinské hole. Veď to má len na skok, keď je Martinčan.
Obdivovali sme množstvo domácich turistov – hlavne cyklistov a motorkárov. Pre cykloturistov sú tu vybudované kvalitné cyklotrasy po celom ostrove. Slovenčina, čeština tu boli bežným turistickým jazykom v minulosti; dnes ich skôr počujete v Dubaji, Thajsku a iných exotických končinách sveta – nie však na Rujane.
Putbus
Nádherné mestečko s bielymi klasickými vilami, všade vysadené nádherné ruže. Obdivovali sme miestny zámok s nádhernými zámockými parkami.
Nechýba tam malebné jazierko a obora s jeleňmi. Zaujalo nás aj kruhové námestie. Mimochodom, je tu sídlo správy biosférickej rezervácie UNESCO.
Bergen
Niekoľkokrát sme prechádzali aj cez najväčšie mesto ostrova, Bergen, ktoré je dopravným a správnym uzlom ostrova.
Granitz
Lovecký zámoček z 19. storočia, sídlo kniežacej rodiny Putbusov. Zámoček má ideálnu polohu, lebo leží na vrchole 107 m vysokého kopca. Sú tam bohaté zbierky poľovníckych trofejí.
Z vyhliadkovej veže je „extravagantný“ výhľad na ostrov.
Pod zámkom sa nachádza Jagdschloss – železničná stanica parného úzkokoľajného vlaku Rasender Roland plného nostalgie (funguje už od roku 1895) a idylická trať prechádza zaujímavými miestami ostrova.
Göhren
Tretie najväčšie letovisko na ostrove blízko polostrova Mönchgut. Je tu menší ruch – oproti väčším letoviskám. My sme tu ruch práve zažili, lebo tadiaľ prechádzal 24. ročník Rügen Classic Automobil Rally. Bolo čo obdivovať: rôzne veterány západu (Mercedesy, VW, Chevrolety, Volvo), ale aj východné značky ako Wartburg, Trabant, Lada.
Sellin
Kúpeľné prímorské letovisko s nádhernými plážami a bielymi bohato zdobenými budovami nás očarilo. Už v roku 1906 tu postavili prvý drevený most – mólo.
Na konci móla bola ešte ďalšia pikoška – Ponorková gondola.
Binz
Prora
Pred 50-timi rokmi to bolo pre mňa skutočne veľké tabu. Mnohé vojenské archívne materiály boli roky-rokúce uzamknuté. Dnes sa dá k mnohým materiálom – vďaka internetu – dostať.
Hitler získal – podľa rôznych historických interpretácií – prostredníctvom kartelových nadnárodných anglosaských koncernov bohaté finančné kredity a realizoval mnohé priemyselno-vojenské zámery, vrátane megalomanských stavieb. Na všetko sú potrebné groše. Začal tu stavať najväčší rekreačný komplex sveta v roku 1936 pre 20-tisíc rekreantov. Prišla 2. svetová vojna a musel zastaviť túto 4 km dlhú stavbu.
Dnes sa časť tohto komplexu pomocou bohatých developerov znovu obnovuje a premieňa na bytové komplexy, luxusný hotel, hostel, diskotéku a múzeá.
A keď sme už pri tom „maliarovi z Viedne“, nedá mi spomenúť aj niektoré súvislosti z minulosti a prítomnosti. Podľa Goebbelsa (často citovaná parafráza) – ak povieme tisíckrát lož, ľudia tomu budú veriť, stane sa to pre nich „svätou pravdou“.
Hitler bol istý čas doslova „miláčik Európy“, mnohí s ním – okrem Srbov a Grékov – kooperovali. Aj moja bývalá kráľovná Alžbeta mu v mladosti údajne rada hajlovala. Prvý pakt s „maliarom“ podpísali Poliaci a až posledný pakt bol Ribbentrop – Molotov. Západ nás dokázal dokonale zradiť v Mníchovskej dohode. Mohli ho v začiatkoch zastaviť, ale nemali o to záujem.
Dnes budeme trebárs tvrdiť, že medzi najväčších nacistov patril aj prezident prvej Slovenskej republiky. Každý chcel prežiť v tých chaotických dobách. Buďme pripravení na to, že potomkovia nacistov budú mať aj dnes záujem pozmeňovať históriu a vytvárať znovu chaotickú dobu. Zanikne slovíčko diplomacia a snaha dohodnúť sa. Hlavne teda vo vojnových konfliktoch, keď sa chceme dostať až na koreň veci, je potrebné použiť anglickú vetu: „Tracing the money to the beginning.“ Začiatok toku peňazí nám mnohé veci objasní.
Kap Arkona
Najsevernejší cíp ostrova sme si prezreli práve tu, kde sú až tri majáky. Odtiaľ je to už relatívne blízko do Švédska. V miestnom lese ma prekvapili tabule s upozornením, že si tu treba dávať pozor na Höllenotter – zmiju „pekelnú“. Nemeckí mladomanželia majú tendenciu dostať na najsevernejší cíp Nemecka svoju svadobnú pamätnú tabuľku ako symbol večnej lásky.
Sassnitz
Na spiatočnej ceste sme nevynechali ani prístavné mesto Sassnitz. V minulosti – počas socializmu – som tam obdivoval trajekt do švédskeho Trelleborgu. Tentokrát som tam pre zmenu obdivoval nemeckú námornú pýchu – cvičnú plachetnicu Roald Amundsen.
Neďaleko od prístavu sa ťaží krieda.
Národný park Jasmund
Rujana ponúka skutočne množstvo turistických možností. Významný je Národný park Jasmund. Je to najmenší park v rámci nemeckých parkov, ale návštevníci presvedčivo tvrdia, že je najkrajší.
V rozlohe tohto parku sa nachádzajú očarujúce kriedové útesy, vrátane najznámejšieho s názvom Königsstuhl („Kráľovská stolica“). Nachádza sa tam moderné návštevnícke centrum s nádhernou mostovou vyhliadkovou plošinou na more z výšky 118 metrov.
Okolité pohľady sú fascinujúce. Park Jasmund sa od roku 2011 dostal na zoznam Svetového dedičstva UNESCO, a to najmä pre raritu – bukové pralesy, nielen kriedové útesy. Nachádzajú sa tu viaceré vzácne druhy rastlín a živočíchov. Je tu možnosť zazrieť orliaka morského.
Cesta v korunách stromov
Takisto sme navštívili cestu v korunách stromov.
Množstvo praktických informácií zo života prírody. Oficiálny názov tohto parku je Baumwipfelpfad im Naturerbe Zentrum Rügen.
Záver – osobná reflexia
Bol som s priateľmi veľmi rád, že sme podnikli túto zaujímavú turistickú retro cestu v bývalej NDR. Mal som možnosť sa aj porozprávať s niektorými obyčajnými Nemcami a vypočuť si ich názory. Nemám rád, keď mi niekto posúva „len progresívne mienkotvorné mediálne názory“.
Nemci dvakrát v historických svetových vojnách prehrali. Väčšina z nich nemá určite záujem riadiť sa silnými vojnovými rečami kancelára Merza, ktorý donedávna – podľa medializovaných informácií – reprezentoval nadnárodný kartel BlackRocku v Nemecku.
Tí „tam hore“, čo chcú vojny, sa dobre poznajú – ale sami sa nezabíjajú. My, čo sme na tej šachovnici dole, sa nepoznáme – a predsa sa zabíjame. Ľudstvo treba vzdelávať, lebo sa nevieme poučiť ani z „historickej Biblie“.
A na záver vám, čitateľom Slova z Britskej Kolumbie, zaželám to vždy potrebné Zdravíčko & Šťastíčko a aktuálny pozdrav – SVETU MIER!
📝 Poznámka administrátora a editora
- Rujanské útesy & umenie: Kriedové útesy Rujany preslávil maliar Caspar David Friedrich – jeho romantické obrazy patria k ikonám európskeho umenia.
- Rasender Roland: Historická úzkokoľajka jazdí bez prestávky od konca 19. storočia a spája hlavné letoviská ostrova – zážitok nielen pre deti.
- Prora dnes: Bývalý rekreačný „kolos“ na pobreží sa postupne mení na rezidenčné a hotelové projekty, doplnené o múzeá a kultúrne prevádzky.
- Cesta v korunách stromov: Špirálová rampa bez schodov umožňuje výstup aj rodinám s kočíkmi či ľuďom s obmedzenou mobilitou – výhľady stoja za to.
- Severné svetlo šťastia: Na Rujane sa občas podarí zazrieť aj slabú polárnu žiaru (závisí od podmienok), čo je pre Baltik malý sviatok.
Prídavné fotografie
- 246 views