Ametéři - Divadlo Za Rohem
Připravili jsme pro Vás divadelní komedii Petra Zelenky: AMATÉŘI
Připravili jsme pro Vás divadelní komedii Petra Zelenky: AMATÉŘI
Jozef Starosta sa rozpráva s Paulom Stachom o troch dňoch v Leuvene, Antverpách a Bruseli. Reč príde aj na slovenského emigranta, ktorému whisky rozviazala jazyk vo francúzštine, a na najdrahší polliter piva, aký si Paul na cestách doprial.
Sviatok svätého Cyrila a Metoda je významný štátny sviatok Slovenskej republiky, ktorý sa oslavuje každoročne 5. júla. Tohto roku tento dátum padol na nedeľu, takže svätá omša v našom slovenskom kostole sv. Cyrila a Metoda v New Westmensteri a po nej farský piknik boli súčasťou našich Vancouverských osláv tohoto sviatku.
V miestnosti je prítmie. Na masívnom stole horí zelená lampa a jej svetlo dopadá na starú knihu. Kožená väzba je ošúchaná a zlaté písmená stratili niekdajší lesk, ale názov sa ešte stále dá prečítať:
DOMÁCI LEKÁR A RADCA
S Júliusom Carmenom som sa nestretol osobne. Zoznámil som sa s ním prostredníctvom jeho kníh.
Jozef: Paul, keď sme sa naposledy rozprávali o zážitkoch z tvojej tohtoročnej návštevy Slovenska, na jednu zaujímavú zastávku sme zabudli. Kam ešte pravidelne smerujú tvoje kroky?
Rozhovor Jozefa Starostu s Paulom Stachom o jeho návšteve Slovenska 2026
Jozef: Paul, takmer každý rok cestuješ na rodné Slovensko. Podarilo sa ti ho navštíviť aj tento rok?
Každý človek si skôr či neskôr položí otázku: Prečo žijem? Aký je zmysel môjho života?
Práve som sa vrátila z príjemne stráveného večera v hale slovenského kostola Sv. Cyrila a Metoda v New Westmisteri.
Čítam knihu „Alex Edmans: May contain Lies (Môže obsahovať klamstvá)“. Našiel som tam citát od boxéra Mika Tysona: „Každý má plán, kým nedostane úder do tváre“.
11.aprila 2026 sme mali v hale slovenského kostola sv. Cyrila a Metoda v New Westminster, British Columbia, Canada spoločenský večer pri príležitosti 66.výročia založenia našej farnosti.
Súčasťou večera boli 3 kolá kvízových otázok.
Keď sa dnes obzrieme späť, je až zarážajúce, ako rýchlo sa jedna generácia vzdala skutočného jedla.
Našu prácu v úrade a vo verejnosti poznačoval nervózny chvat. Ráno si nevedel, čo ti mal priniesť večer, a večer si nevedel, čím ťa malo prekvapiť ráno. Myseľ a nervy sme mali napnuté na prasknutie. Ani našu ináč vyrovnanú domácnosť neušetrili vplyvy vonkajšieho vlnenia myšlienok, vášní a sporov. Aj deti už rozmýšľali.
V Bratislave sa včera za účasti početných hostí konal pohreb 91-ročného JUDr. Jána Balka (1901 – 1992) , ktorého pre jeho statočnosť pri zachraňovaní slovenských Židov pred deportáciami za druhej svetovej vojny často označovali za slovenského Wallenberga.
Niekoľko slov na úvod
Za posledných sto rokov prešla naša krajina obrovskými historickými zmenami. Interpretácia týchto premien niesla vždy na sebe punc režimu, v ktorom vznikala. Víťazi mali vždy pravdu a z toho vždy vychádzali hodnotenia doby.
Iste nebude nezaujímavé pozrieť sa na uplynulé roky pohľadom človeka, ktorý sa politike venoval už v medzivojnovom období a po roku 1939 sa stal ústavným činiteľom Slovenskej republiky.
Úvod k tejto knihe napísal autorov syn Vlado Balko:
Minulé 20. storočie bolo pre nás epochou prevratných spoločenských, sociálnych, politických, etnických i ľudských premien. Slovensko prekonalo v minulom storočí búrlivý vývoj. Životný príbeh autora predkladaných pamätí možno považovať za jeden z kamienkov tvoriacich pestrú mozaiku strednej Európy „pod Tatrami“ v búrlivom 20. storočí v celej jeho mnohotvárnosti.
Nikto nevedel, čo čakať a čoho sa držať. Najviac však strácali hlavu „naši vlastenci“. Právom sa obávali, že to, čo počúvali kde tu o Wilsonových 14 bodoch, znamenalo koniec monarchie a koniec ich výsadného panstva.