Stretnutie s bývalým nepriateľom

A znova tu máme 11.november - Deň Vojnových Veteránov. Zopár rokov som ponúkal moju osobnú "military story" hlavnému šéfredaktorovi hamiltonského Spectatoru (dokonca aj bratislavskému Spectatoru), ale asi nebola "politicky korektná", takže mi ju odmietli publikovať.

Pritom verím, že moja osobná životná skúsenosť by mohla poučit v dnešnej vojnovej dobe hlavne mladú generáciu. Mnohí mladí ľudia sa v terajšej digitálnej dome prestávajú zaujímať o pôvodné historické zdroje a často sa uspokoja s tým, čo im “podstrčia” rôzne internetové vyhľadávače a masovokomunikačné prostriedky. Skúsenosť starších im pripadá zastaralá, málo “progresívna”.

Mne osobne táto doba pripomína starodávny rozpad Rímskej ríše.  

Zapamätal som si aj zaujímavé slová Francúzskeho filozofa a  poéta Paula Valeryho, ktorý raz povedal:

“Vojna je masaker ľudí, ktorí sa vôbec nepoznajú, aby vznikol finančný profit pre bohatých ľudí, ktorí sa mnohokrát dobre poznajú, ale sa medzi sebou nebudú zabíjat-masakrovať”.

Aké svāté pravdivé slová! Veď žijeme v časoch, keď sa vlastníci bánk starajú o to, aby sme stále mali hypotéky - dlhy. Big Farma sa zase postará, aby sme neustále žili v strachu z rôznych druhov biologického Corona vírusu a boli, ako zákazníci, nie zdraví, ale radšej teda chorí.Vyrobcovia zbraní a ich lobisti sa zase postarajú, aby sme len válčili a válčili. Aby vojnová sekera nebola zakopaná. Média sa zase postarajú, aby sme poznali iba tú časť pravdy, ktorá vyhovuje propagandistickým cieľom ich chlebodarcov.  A vlády jednotlivých krajín pod vplyvom globalistických síl, ktoré ich ovládajú, sa zase postarajú, aby toto “všetko” bolo legálne.

______________

V roku 1981 som emigroval z bývalého Československa do Rakúska a 11. októbra 1982 som prišiel do Hamiltonu, kde som poprvýkrát zažil “Remembrance Day”. Odvtedy som sa pravidelne zúčastňoval hamiltonských veteránskych podujatí.

Najemotívnejšie spomienky zostali vo mne zo štátneho vojenského pohrebu desiatnika Nathana Cirillo v roku 2014. Viacerí si určite spomenú na túto udalosť, kedy Kanadu zasiahol bezprostredne terorizmus.  V Ottawe zahynul neozbrojený vojak pri pamätníku Neznámeho vojaka. Keď zahynie vojak vo vojnovom konflikte, povieme si, veď bol vojak a bola to  vojna. Ťažšie sa to prežíva v mierovych časoch.  Pri pamätníku zahynuli dvaja nevinní kanadskí vojaci, ktorí nemali to potrebné “šťastie” a boli v nesprávnu hodinu na nesprávnom mieste. Tak by sa to dalo vysvetliť sedliackym rozumom. Neboli v bojovom nasadení, mali iba uniformu a tým sa stali viditeľným terčom radikalizovaných islamských teroristov. Pokiaľ sa teroristicke akty odohrávajú kdesi vo svete a vidime ich len na televíznej obrazovke, tak si možno pomyslíme, že nás sa to netýka a pohodlne si ďalej sedíme  v našich obyvačkách.

Desiatnik Nathan Cirillo bol však z nášho mesta a býval neďaleko môjho bývaleho foto ateliéru. Nedalo mi teda, a išiel som sa osobne pokloniť  jeho pamiatke spolu s ďalšími tisícami ľudí. Vnútorne som cítil potrebu ísť, lebo aj ja som v mladšom veku obliekal zelenú uniformu.

Na pohrebe som sa snažil zachytiť svojím fotoaparátom emócie smútiacich ľudí. Všimol som si aj skupinku neďaleko stojacich vojnových veteránov.  

Nedalo mi, a prihovoril som k jednemu z nich. Bol to Greg Young z Londonu, Ontario.

Moje oči zaujala vyšívka na jeho bunde,  COLD WAR WET, a logo NATO a sovietsky kosák a kladivo 1947-1991.

Slovo dalo slovo a rozprúdila sa medzi nami zaujímavá debata. Zistili sme, že sme vekovo rovesníci a bývali vojaci, bývali NEPRIATELIA… V rokoch 1974-1976 som slúžil na strane vojsk Varšavskej zmluvy v Československej ľudovej armádae  v útvare 9672 v Plzni, neďaleko západonemeckých hraníc. Šesťmesačný základný výcvik som mal ako nabíjač tanku a môj  tankistický útvar bol určený ako prvosledový atakovať nepriateľa na druhej strane zapadonemeckej hranice. Môj útvar bol stále v bojovej pohotovosti. Mal som osobnú zbraň samopal Kalašnikov a bol som vojensky školený, že v prípade vojnového konfliktu je mojou “vlasteneckou povinnosťou” zabíjať nepriateľa za západonemeckou hranicou tak, ako nám neustále opakovali pri “Politických školeniach mužstva”, čo bol  socialistický “brainwashing” alebo socialistické “vymývanie Mozgov”.

Jedným z mojich “nepriatelov”, ako som po štyridsiatich rokoch zistil na pohrebe desiatnika Nathana Cirilla v Hamiltone, bol teda tento Kanaďan Greg Young, ktorý slúžil v NATO, v kanadskej armáde na druhej strane zapadonemeckej hranice. Rozdiel bol v tom, že on si dobrovolne vybral profesiu vojaka, hoci bol tiež “breinvošovaný”(len možno viac sofistikovane a nie tak buzerovaný ako socialistický vojak). Vymývanie mozgov je v podstate súčasťou každej propagandy.

Ak si nemal “modrú knižku” tak neustále opakovaná potreba “brániť socialistickú vlasť” ťa postavila ako figúrku na šachovnici brániť záujmy tých, ktorí sú navrchu.

Vysvetli to dnešnej mladej generacii, ktorá túto dobu nemala možnosť zažiť a ich mozgy sú dnes zase inou formou “vymývané”. 

Greg bol vycvičený strielať na mňa ako na nepriateľa.  Naopak mojou vlasteneckou povinnosťou bola strielať na neho, lebo on bol nepriateľský vojak NATO.

Tu, na vojenskom pohrebe nevinného mladého človeka sa stretli dvaja veterani z obdobia COLD WAR,  bývalí nepriatelia. Títo dvaja mali to “šťastie”, že sa dožili doby, keď si v zdraví mohli uvedomiť nezmyselnosť vojnových konfliktov.

Prečo neustále tieto konflikty vznikajú? Prečo biblia ani história ľudí nepoučila?

Prečo nikdo nechce prekovať meče na pluhy? -  Sledoval som Grega a zdalo sa mi, že v jeho mysli sa vynárali podobné otázky ako v mojej…  

Nakoniec si kanadský Greg a kanadsko-slovenský Paul podali ruky a v ich očiach sa zaligotoli chlapské slzy…  Rozlúčili sa nie ako bývalí nepriatelia, ale PRIATELIA, až do konca života…Zvitazil u nich zdravý sedliacky rozum vojnových veteránov

A toto je ta moja story, moja oneskorená reportáž z vojenského pohrebu v Hamiltonu pre čitateľov portálu Slovo z Britskej Kolumbie.

Text a fotografie:  Paul Stacho, Stoney Creek, Ontario

Úprava: Jozef Starosta