"Všichni jsou už v Mexiku"

Keď začne poriadna zima pri Niagarských vodopádoch, hneď si začnem spievať známu českú country pesničku v podaní Michala Tučného – Všichni jsou už v Mexiku.

Dokonca existuje aj populárna futbalová verzia tejto piesne, pretože Československo sa v roku 1986 nekvalifikovalo na svetový futbalový šampionát v Mexiku.

V polovici januára tohto roku, keď som začal cítiť nepríjemnú zimu v kostiach, sme s manželkou rýchlo urobili rozhodnutie a odleteli z Toronta nízkonákladovou spoločnosťou do mexického Cancúnu, v štáte Quintana Roo.

Po štyroch hodinách letu sme si ani nemuseli prestavovať hodinky, pretože čas bol rovnaký ako v Ontáriu.

Mám šťastie, že mám kamaráta – Srba Rudyho, ktorý má mexickú manželku, a vďaka tomu spoznávame Mexiko nie cez all-inclusive rezorty, ale cez skutočnú mexickú kuchyňu.

Rudy, bývalý fotograf, bol moja najbližšia konkurencia, keď som mal vlastnú firmu Stacho Photography v Hamiltone. Nikdy sme si nehádzali polená pod nohy – hoci sme boli konkurenčné firmy, spolupracovali sme a oplatilo sa to. Keď som napríklad nemal v sobotu svadbu, fotografoval som pod jeho firemným menom a naopak. Aj po 40 rokoch naše priateľstvo stále funguje.

Po prílete do Mexika nás naši priatelia čakali na letisku v Cancúne a odviezli nás do svojho domu. Potom nastala slovanská, čiže srbsko-slovenská povinná „vakcinácia“ – pravidelne trikrát denne, ráno, na obed a večer, 50 gramov mexickej tequily.

Veď vakcína je predsa sloboda, ako nám to bývalá prezidentka z Pezinku  prezentovala! Mimochodom, ohnivá voda preventívne pôsobí aj ako liek, a po celý čas sme nemali žiadne problémy s baño (teda urýchleným behom na toaletu).

Nasledujúce ráno sme si už s našimi priateľmi preberali približný harmonogram dvojtýždňového pobytu. Okrem relaxu pri mori sme cestovali po Yucatánskom polostrove a objavovali nové miesta.

Jedným z nich bol Tulum – mesto, ktoré sa nachádza dve hodiny autom od Cancúnu.

Hoci je pomerne malé (má okolo 50 000 obyvateľov), nachádza sa tu unikátne nálezisko mayských pamiatok s očarujúcou polohou. Mayovia postavili mesto na vyvýšenej skalnej pahorkatine priamo nad piesočnou plážou, ktorá v minulosti slúžila ako prístav.

Tulum je jedno z mála mayských miest, ktoré bolo opevnené mohutnými hradbami – niektoré majú výšku 4 metre a hrúbku až 6 metrov.

Nachádzajú sa tu jediné mayské pyramídy postavené v bezprostrednej blízkosti Karibského mora.

Ďalšou našou zastávkou bolo Bacalar, mesto ležiace neďaleko hraníc s Belize. Oproti rušným letoviskám na Riviére Maya ponúka Bacalar pokojnejšiu alternatívu.

Najväčšou atrakciou je Lagúna siedmich farieb – sladkovodné jazero dlhé 42 kilometrov, ktoré je druhým najväčším v Mexiku. Voda v lagúne má rôzne odtiene modrej vďaka vápenatému dnu, minerálom a rôznym hĺbkam. Nachádzajú sa tu stomatolity – organizmy staré viac než 3,5 miliardy rokov.

Prenajali sme si pontónovú loď a vydali sa na poludňajší výlet po lagúne. Objavovali sme pirátsku históriu, kúpali sa v niekoľkých cenotách a obdivovali nádherný ekosystém.

Cenoty sú prírodné prepadliny a jaskyne naplnené vodou – na Yucatáne ich je údajne viac než 6 000.

V minulosti boli pre Mayov posvätnými miestami rituálov, považovali ich za vstup do podsvetia Xibalbá, kde po smrti žili duše zosnulých.

Zaujímavou prírodnou atrakciou Yucatánu je aj Sac Actun, najdlhší podzemný riečny systém na svete. Dosahuje dĺžku približne 360 km a v niektorých miestach siaha až do hĺbky 120 metrov.

Na záver pobytu sme ešte navštívili Múzeum Mayov v Cancúne, kde sme sa dozvedeli množstvo fascinujúcich informácií o tejto kultúre.

A čo dodať na záver? Človek musí ďakovať Pánu Bohu, že keď má zdravie a šťastie, môže spoznávať iný svet, inú kultúru a históriu. Mexiko je krajina, v ktorej zakaždým objavíme niečo nové a zaujímavé.

Prajem všetkým čitateľom Slova z Britskej Kolumbie príjemné čítanie mojej mexickej story a, samozrejme, želám vám to najdôležitejšie – zdravie a šťastie!

Text a fotografie: Paul Stacho, Stoney Creek, Kanada

Niekoľko prídavných fotografií: