Rodná hruda, ako zdroj inšpirácie

Juraj Antal Dolnozemsky

Máme vo svojom rodisku, v Slovenskom Komlóši,  osobnosti, ktoré nenosia  vysokoškolský diplom, sú to len jednoduchí, obyčajní ľudia. Do vienka od nášho Stvoriteľa však dostali dar, dar neoceniteľný, dar vysokej prirodzenej inteligencie.  K takýmto osobnostiam patrí i náš bard, básnik-poeta, Juraj Dolnozemský.  Jeho vnučka,  Aliz Agodová, študentka na Katedre slovenského jazyka a písomníctva na Univerzite v Segedíne, si jeho tvorbu vybrala za diplomovú prácu. Priblížme si neobyčajný príbeh spriaznených duší – vnučky a starého otca.

Väzba

Na úvod svojej práce si diplomantka vybrala báseň, ktorá racionálne hodnotí postoj človeka, ktorý žije a už aj zostane žiť mimo svojej pravlasti.

 

Väzba...

Moja väzba je dvojitá,

dobou viazaná identita.

Tu som sa narodil,

tu žijem.

 Dva jazyky som sa učil,

dvoma jazykmi hovorím.

Sem i tam viazaný, patriaci

tak isto snívam.

Slovensky oslovila ma matka.

V maďarskom  prostredí

pracoval môj

šestnástoro detí otec,

 tehliar,

starý otec môjho otca.

Stromy sadil, zem obrábal,

armáde Monarchie slúžil,

trojjazyčný Pavel Budai,

starý otec mojej matky.

Toto všetko vo mne je.

Nech hocičo konám a hocikde som

za prežitie pracujem,

takýto som

mením sa  a zostanem...

Juraj Antal Dolnozemsky.01

Diplomantka nazbierala mnoho hodnotení tvorby Juraja Antala Dolnozemského od renomovaných literárnych kritikov  všetky sa však vlievajú do výstižného hodnotenia  Oldřicha Kníchala z roku 1996: „Z Dolnozemského hlasu vanie stáročná tradícia statočného sedliackeho života, teplé a verné ľudské slovo, vôľa žiť a dúfať, nádej prežiť víchrice času, láska k vlastnému rodu a žičlivosť iným.“

 

Zo života

Juraj Dolnozemský sa narodil v Slovenskom Komlóši v roku 1928 v roľnícko-remeselníckej rodine. Doma sa rozprávali len po slovensky.  V škole bol vždy medzi najlepšími, takže keď skončil 5.triedu elementárnej školy, viedla ho cesta do gymnázia. Tu sa mohol vzdelávať iba jeden rok, lebo k vôli hospodárskym ťažkostiam musel pomôcť svojim blízkym a zapojiť sa do práce  spolu s nimi doma. Prvá jeho báseň sa zrodila ešte v roku 1938, keď z maďarčiny preložil do slovenčiny jednu modlitbu. Jej názov je: Ja som evanjelik. Písať začal po slovensky v roku 1978.

    

Takto sa zrodil jeden z najvýznamnejších básnikov na Dolnej zemi. Obraz jeho osobnosti je vliaty do veršov básne :

 

Slová

Cez matkine pery

oslovili ste moje srdce,

a hneď ste si v ňom urobili

trvanlivé hniezdo,

v ktorom spolu snívame

našu budúcnosť.

I dospelosť jej premyslíme,

aby som sa necítil byť

celkom zbytočným.

Juraj Antal Dolnozemsky

Básnické zbierky

Aliz Agodová opisuje vo svojej diplomovke básnické zbierky svojho starého otca Juraja Dolnozemského:

 

Večerný dážď, Budapešť 1988, publikácia Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku.

Ťarcha páperia, Salgótarján 1994, publikácia Združenia spolku spisovateľov v Maďarsku a Zväzu Slovákov v Maďarku.  

November, Arkus 1995, Semica. Zodpovedný redaktor Peter Andruška. Kniha vyšla s podporou štátneho Fondu kultúry Pro Slovakia.

Doma, 1998. Zostavil redaktor Oldřich Kníchal z iniciatívy Združenia slovenských spisovsteľov a umelcov v Maďarsku. Táto publikácia je darom vydavateľstva Etnikum k 70. narodeninám autora. 

Vernosť, príležitostné básne Slovenský Komlóš – Budapešť.  Zostavil a redigoval Paed Dr. Miroslav Brna.  V publikácii boli použité fotografie Imricha Fuhla.

V okovách času, 2006 Slovenský Komlóš. Zbierka bola vydaná  pri príležitosti 260. výročia založenia Slovenského Komlóša.

 

Národopisná zbierka

Juraj Antal Dolnozemský ako sa to uvádza a diplomovej práci je aj vášnivým zberateľom historických artefaktov. Túto jeho záľubu opísala diplomantka v kapitole „Národopisná zbierka“:

„Básnik má v dome bohatú zbierku, kde môžeme nájsť aj takú knihu, ktorá bola vydaná v roku 1628. Za 40 rokov pozbieral toľko vecí, že sa zmestia do dvoch preplnených izieb. Keď vstúpime do týchto miestností,   človek sa tak cíti, akoby vošiel do minulosti. Sú tu kroje, obrusy, riady, hudobné nástroje, zrkadlá, obrazy, kožuchy, čepce a  ihličky. Jeden deň nestačí na to aby sme si to všetko dôkladne pozreli. Básnik tu veľmi rád trávi čas, často tu píše básne. Aj vo filme Jadvigin vankúšik sme mohli vidieť starožitnosti z jeho zbierky. Záujemcom o zbierku s trpezlivosťou ukáže svoje pozbierané  predmety. O každom osobitne vie povedať jeho históriu. Často reštauruje staré veci, ale aj také sa prihodilo,  že podľa vzoru starého stola urobil podobný nový. Podľa neho je dôležité chrániť a udržať duchovnú a materiálnu kultúru. Má rád aj ľudové piesne a aj ľudové rozprávky.“

Ocenenie

Práca J. Dolnozemského bola ocenená mnohými vyznamenaniami: 

V 1993 roku to bola Medaila od Svetového kongresu Slovákov.

Vyznamenanie „Za našu národnosť „ dostal v roku 1998.

Vedením mesta Slovenský Komlóš bol ocenený  prsteňom  a medailou PRO URBE 2001.

V roku 2003 dostal plaketu „Za komlóšských Slovákov“.

Matica slovenská ocenila jeho tvorbu bronzovou medailou Cyrila Metoda v roku 2008.

Maďarská vláda mu udelila plaketu Pro Cultura Minoritatum Hungariae  v roku 2008.

Juraj Antal Dolnozemsky

Som pyšná

V závere svojej diplomovej práce píše jeho vnučka svoje vyznanie. Citát: „ Už viac ako 80 rokov prešlo, ako sa Juraj Antal Dolnozemský narodil. Mal plodný  a bohatý život. Zaoberal sa všeličím a prešiel dlhú cestu,  kým vysvitlo,  že sa musí zaoberať aj poéziou. Celý život veľa a tvrdo pracoval. Ľúbil  sa učiť, hoci mal na to len krátku možnosť. Vzdelanie získal z kníh, veľa čítal, zaujímal ho národopis a dejiny Slovákov. Svoju národopisnú zbierku začal zbierať práve preto, lebo pre neho bolo dôležité, aby sme spoznali našich predkov a videli ako žili. Táto veľká práca priniesla svoje plody, lebo je už známa nielen v Maďarsku ale aj na Slovensku.“

 

„Napriek tomu je to skromný a tichý človek, ktorý si každý deň nájde  prácu v záhrade  a sadí stromy, stará sa o ne a potom zbiera plody. V noci berie do rúk papier a pero a daruje nám nové básne. Som veľmi pyšná, že mám takého starého otca. Želám mu zdravie a plodné roky do budúcnosti.“

Z diplomovej práce vnučky Juraja Antala Dolnozemského , Alíz Agodovej, vybral Michal Honec. 

 

 

Pridávame sa aj my na záver týchto úvah k vnučke J. Dolnozemského a veríme, že jej želanie sa do bodky splní a že nám Juraj Dolnozemský bude ešte dlho slúžiť ako vzor vytrvalého statočného bojovníka za zachovanie Slovákov na Dolnej zemi.

Michal Hronec a redakcia Slova z Britskej Kolumbie

Autor príspevku