Bastigal, Ján

1930 - 1933 Cesta nádeje za chlebom *

Autor príspevku

V čase keď svetová hospodárska kríza koncom dvadsiatich rokov zapúšťala svoje prvé korene vo svete, ťažké chvíle neobišli ani dedinky vtlačené do úzkych dolín Vysokej Fatry a povodia riečky Revúca. Život bol ťažký, nájsť dobrú dlhodobú prácu bolo nemožné, tým nádej na obživu mnohodetných rodín a tiež cit zodpovednosti k starnúcim rodičom, hasla. Mladí, silní, ale nevzdelaní, poväčšine drevorubači, baníci a pastieri, pri poháriku domácej, alebo štamperlíku v krčme, často v skupinkách rozprávali o bohatých krajinách za morom.

Odtiaľ prichodili listy chvály, občas podložené fotografiou, kde príbuzní stáli pri lesknúcich autách, ženy mali biele rukavičky a biele klobúčiky, všetci vysmiati a štastní. A tak sny o tejto vzdialenej zemi sa stávali zo dňa na deň ružovejšími a keď sa farba ich vlastným idealizovaním zmenila na najružovejšiu, vtedy sa väčšina týchto mladých mužov z Liptovských Revúc rozhodla odísť do zázračnej a lákavej zeme za morom, zvanej Kanada. Zmeniť mizériu, zanechať živorenie naveky, v to dúfali.

Väčšina z nich si na na cestu musela požičať peniaze, často urobiť zbierku v rodine. Slobodní i novoženáči, boli istejší vybrať sa za peniazom do diaľky, keď ich bola väčšia skupinka. Mnohí z nich cítili v podujatí aj kus dobrodružstva.