Jozef Starosta sa rozpráva s Paulom Stachom o troch dňoch v Leuvene, Antverpách a Bruseli. Reč príde aj na slovenského emigranta, ktorému whisky rozviazala jazyk vo francúzštine, a na najdrahší polliter piva, aký si Paul na cestách doprial.
Slovenský priateľ vo Flámsku a spomienka na Janka Belana
Jozef: Paul, tento rok ste sa na svojich európskych cestách zastavili aj v Belgicku. Čo vás tam priviedlo?
Paul: Mám tam kamaráta, zahraničného Slováka, ktorý žije asi hodinku cesty od Bruselu, v holandsky hovoriacej časti Flámska. Po holandsky hovorí v Belgicku približne 58 až 60 percent obyvateľov, najmä v severných regiónoch. Na juhu, vo Valónsku, sa hovorí po francúzsky. Po francúzsky hovorí asi 40 percent obyvateľov Belgicka. Pri hraniciach s Nemeckom žije nemecky hovoriaca menšina, ktorá tvorí asi jedno percento obyvateľstva.
Jozef: S Belgickom sa ti spája aj jedna spomienka z prvých rokov v Kanade. Na koho si si spomenul?
Paul: Keď som začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia emigroval do Kanady, spoznal som kanadského Slováka Janka Belana. Bol to východniar, ktorý prežil detstvo v Belgicku, kde jeho otec pracoval ako baník. Po druhej svetovej vojne sa s rodičmi vysťahoval do kanadského Hamiltonu.
Keď sme mali nejakú slovenskú párty a Janko si vypil trochu viac whisky, rozviazal sa mu jazyk a začal nám rozprávať po francúzsky. Tvrdil, že on je ten „pravý Kanaďan“, lebo je bilingvista a ovláda oba úradné jazyky Kanady.
Leuven – študentské ulice a rodisko Stelly Artois
Jozef: Kam ste sa vybrali po prílete do Bruselu?
Paul: Z Toronta sme leteli priamo do Bruselu, hlavného mesta Belgicka. Zvítali sme sa s priateľom, ktorý nám robil sprievodcu, a ešte v ten deň nám ukázal nádherné historické mesto Leuven. Leží len asi pätnásť minút vlakom od Bruselu.
Toto osemdesiattisícové mesto sa oplatí vidieť. Má bohatú historickú architektúru a vďaka známej univerzite aj živú študentskú atmosféru. Na uliciach sme stretávali množstvo mladých ľudí. Majú tu tiež prvotriednu pivnú kultúru a ceny sú priaznivejšie ako vo väčších belgických turistických centrách.
Jozef: Čo vás v historickom centre najviac očarilo?
Paul: Historická radnica, Stadhuis, na námestí Grote Markt. Je to majstrovské dielo z 15. storočia. Škoda, že bola obklopená lešením, pretože ju práve reštaurujú.
V centre je všetko doslova poruke. Očarí vás stredoveká štvrť z 13. storočia s tichými dláždenými uličkami a historickými tehlovými domami, ktoré sú zapísané na zozname UNESCO. V meste sídli aj svetoznáma univerzita KU Leuven, ktorej história siaha do roku 1425.
Jozef: V Leuvene si si spomenul aj na topoľčianske pivo. Ako sa ti spojili tieto dve mestá?
Paul: Roky som vyrastal na svojom topoľčianskom pivečku, tak som si potreboval vyskúšať aj to leuvenské. Roky rokúce bol Topvar z Topoľčian na Slovensku pojmom a mesto bolo centrom slovenského pivovarníctva. Potom pivovar kúpila západná firma a, podľa mňa, ho položila na lopatky. V Belgicku som si chcel vychutnať pivečko priamo v rodisku známej Stelly Artois a trochu spoznať pivné dedičstvo mesta.
Jozef: A čo ste ochutnali k pivu?
Paul: Vyskúšali sme aj to, čo by som nazval belgickým národným jedlom. V podstate je to hamburger s belgickými hranolčekmi, frites, ktoré sa až dvakrát vyprážajú v hovädzom loji. Pre Belgičanov je to niečo ako pre nás bryndzové halušky.
Antverpy – železničná stanica, diamanty a Rubens
Jozef: Na druhý deň prišli na rad Antverpy. Čo vás zaujalo hneď po príchode?
Paul: Železničná stanica. Je to skutočný klenot po viacerých stránkach. Antverpy majú asi 650-tisíc obyvateľov. Sú najväčším mestom Belgicka a druhým najväčším prístavom Európy. Ležia na pravom brehu rieky Šeldy v rovnomennej provincii vo Flámsku a sú sídlom rímskokatolíckej diecézy.
Jozef: Antverpy majú dve prezývky. Odkiaľ sa vzali?
Paul: Hovorí sa im Rubensovo mesto, lebo tu žil maliar Peter Paul Rubens. Do jeho múzea sme sa nedostali, pretože v ten deň bolo zatvorené. Druhá prezývka je Jeruzalem Západu. Mesto ju dostalo vďaka početnej židovskej komunite, ktorá tu žije od 16. storočia.
Antverpy sú aj centrom diamantového priemyslu. Vďačia za to obchodu s diamantmi a dlhej tradícii ich spracovania. Neodolali sme a neďaleko stanice sme obdivovali vysvietené výklady obchodov s diamantmi. V obchode sme sa bez problémov dohovorili aj po rusky.
Jozef: Čo ti pri tom rozhovore v ruštine napadlo?
Paul: Podľa mňa je problém s používaním ruštiny len na Ukrajine. Ich hlavný „klavírny komediant“, ako ho nazývam, zakázal používanie tohto jazyka. Zaujímavé je, že EÚ proti tomu vôbec neprotestuje. Podľa mňa tak Európska múmia, pardon, únia, používa dvojitý meter.
Poznámka redakcie. Ukrajinský jazykový zákon vyžaduje ukrajinčinu vo viacerých oblastiach verejného života. Súkromné rozhovory sú z jeho pôsobnosti vyňaté. Aj v obchode môže obsluha na žiadosť zákazníka prejsť na ruštinu, ak to vyhovuje obom stranám. Jazykový zákon z roku 2019 podpísal prezident Petro Porošenko. Plošný zákaz ruštiny tento zákon nezaviedol. Konkrétne obmedzenia však existujú. Napríklad kyjevská mestská rada v roku 2023 prijala moratórium na verejné uvádzanie ruskojazyčnej kultúrnej tvorby. V júni 2026 Zelenskyj podpísal aj zákon, ktorým Ukrajina vo svojej legislatíve vyradila ruštinu zo zoznamu jazykov s osobitnou ochranou podľa Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov. Ochranu jazykových menšín riešili aj európske inštitúcie. K ochrane jazykových menšín sa vyjadrila aj Benátska komisia Rady Európy a eurokomisár pre rozširovanie vyzval Ukrajinu, aby sa jej odporúčaniami zaoberala.
Jozef: S Antverpami sa spája aj móda. Čo si si o nej všimol?
Paul: Od deväťdesiatych rokov 20. storočia sú Antverpy uznávané aj ako mesto dizajnu a módy. Sídli tu Kráľovská akadémia výtvarných umení a jej absolventi sú vo svete uznávaní pre svoje odborné znalosti.
Antverpy – katedrála a koncert na námestí
Jozef: Čo ste videli v historickom centre?
Paul: Dominantou historického centra je gotická Katedrála Panny Márie. Začali ju stavať v roku 1352 a hlavnú etapu výstavby dokončili v roku 1521, po takmer 170 rokoch. Je to architektonický skvost s veľkolepými rozmermi. Katedrála je dlhá 117 metrov a jej priečna loď je široká 65 metrov. Má sedem lodí a viaceré kaplnky. Severná veža dosahuje výšku 123 metrov.
Okolo katedrály sa rozprestiera historické centrum. Prešli sme sa po niekdajšom hlavnom trhovisku Grote Markt, kde sme si vypočuli aj koncert študentiek medicíny zo španielskej Málagy. Na námestí stojí 67 metrov dlhá renesančná radnica. Sú tam aj cechové domy zo 16. a 17. storočia s nádhernou sochárskou výzdobou.
Po pešej prehliadke mesta nechýbala výborná kávička ani pivečko, už o niečo drahšie ako v Leuvene.
Brusel – dve reči a európska štvrť
Jozef: Tretí deň ste venovali Bruselu. Aké mesto ste spoznali?
Paul: Samotné hlavné mesto má asi dvestotisíc obyvateľov. S okolitými mestami v aglomerácii ich má vyše milióna. Bruselský región je dvojjazyčný. Používa sa v ňom holandčina aj francúzština, pričom približne 90 percent obyvateľov je frankofónnych.
Brusel je domovom mnohých európskych inštitúcií, napríklad Európskej komisie, Európskej rady a Rady Európskej únie. Preto sa často označuje za neoficiálne hlavné mesto Európskej únie. Hlavné sídlo tu má aj NATO, teda, podľa mňa, sídlo európskych vojnových jastrabov.
Jozef: Zastavili ste sa aj v európskej štvrti. Aké úvahy v tebe vyvolala táto návšteva?
Paul: Samozrejme, naše turistické kroky smerovali aj do Eurokolchozu. Veď treba vidieť budovy, kde podľa mňa tisíce a tisíce úradníkov a byrokratov vymýšľajú nariadenia a zákony, ktoré predovšetkým strpčujú bežný život obyčajnému Európanovi. S touto politikou si spájam Zelenú dohodu, teda Green Deal, rodovú ideológiu, ktorú nazývam genderizmom, aj nekontrolovanú migráciu.
Na televíznych obrazovkách dnes vidíme, ako sa problémy nekontrolovanej migrácie vyostrujú. Hovorí sa aj o takzvaných no-go zónach. Za príklady považujem bývalé koloniálne Belgicko, Španielsko, Francúzsko aj Nemecko.
Teraz, keď EÚ podľa mňa riadia dve „odborníčky na slovo vzaté“, Ursula a Kaja, vidíme výsledky. Ženy by mali mať slovo mier na perách skôr ako muži. Od nich však dennodenne počúvame, že Ukrajine treba dať viac a viac zbraní a peňazí. Používajú pritom, podľa mňa, neodborný finančný výraz „pôžičky“. Neverím, že sa peniaze z týchto „pôžičiek“ niekedy vrátia daňovým poplatníkom.
Podľa mňa sa diplomacia vytratila, do popredia sa dostáva rusofóbia a čoraz častejšie sa skloňuje slovo vojna. Viac už o tom "Eurokolchoze" radšej nepoviem, lebo by ma hneď úradne obvinili, že som platený agent Kremľa.
Brusel – kráľovský palác, Grand-Place a pätnásťeurové pivo
Jozef: Ako ste si prezreli zvyšok Bruselu a čo ťa tam osobne najviac zaujalo?
Paul: Na prehliadku sme využívali najmä poschodový autobus Hop On Hop Off. Vďaka komentáru v angličtine sme si pred každou ďalšou zastávkou mohli vypočuť zaujímavosti o tom, čo nás čaká. A tých lákadiel je v Bruseli neúrekom. Nádherná architektúra, úžasné pamiatky, belgická čokoláda, vafle a, samozrejme, znovu to belgické pivečko.
Mňa osobne zaujal bruselský Kráľovský palác. Je oficiálnym sídlom kráľa Filipa, hoci jeho rodina väčšinou žije na neďalekom zámku Laeken. Filip v paláci prijíma najmä veľvyslancov a na Nový rok tam usporadúva bankety pre zástupcov NATO a EÚ.
Jozef: Kde ste strávili posledný večer?
Paul: Podvečer sme sa vybrali objavovať ústredné námestie Grand-Place, po holandsky Grote Markt. Patrí medzi najkrajšie námestia na svete a od roku 1998 je zapísané na Zozname svetového dedičstva UNESCO.
Prešli sme sa okolitými uličkami a objavili množstvo čokoládových dielní.
Na záver som si v luxusnej pivárni dal najdrahšie pivečko, aké som si za celé svoje doterajšie cestovanie doprial. Jeden polliter za 15 eur. O pár rokov, ak sa dožijem, si možno poviem, že v roku 2026 to ešte bolo pomerne lacné. Pri súčasnej inflácii a výdavkoch na zbrojenie, ktoré podľa mňa nemajú finančné limity, nás čakajú ešte vyššie ceny. Chyby politikov napokon zaplatí ordinary Joe, obyčajný človek.
Jozef: S akým odkazom sa chceš rozlúčiť s našimi čitateľmi?
Paul: Svetu mier! Také heslo dnes potrebujeme.
A teraz už, milí čitatelia Slova z Britskej Kolumbie, poznáte moju belgickú story. Prajem vám zdravíčko a šťastíčko! Doprajte si dobrú belgickú čokoládu, belgické vafle, kávičku a, samozrejme, dobré a lacné pivečko.
Na záver pridám ešte niekoľko záberov z Belgicka.
Text a fotografie: Paul Stacho
Úprava textu: Jozef Starosta
- 6 views