Na konci roku 2022 sa mi splnil dávny sen - spoznať posledný chýbajúci zo 7 kontinentov (6 svetadielov) i keď nová geologická klasifikácia už používa model 8 kontinentov. "The Geological Society of America" už od roku 2017 považuje Nový Zéland za ďalší kontinent. Je mi cťou, že môžem o tejto ceste napísať článok pre časopis Slovo z Britskej Kolumbie.
Kanada patrí medzi moje najobľúbenejšie krajiny. Zatiaľ som mal možnosť prejsť len východné pobrežie, ale plánujem výlet i na západnú časť Kanady a spojiť náštevu Vancouveru i s cestou do Seattlu. V Kanade tiež pracujem na genealogickom výskume, kde som dohľadával pre náš rodokmeň informácie k rodine Ľalíkovcov – Jozef Ľalík, keď mal 25 rokov do Kanady vyplával loďou Ascania z pristavu Cherbourg vo Francúzsku a do pristavu Halifax, New Scotia priplával 23.marca 1929.
Istý čas som po vysokej škole uvažoval i o imigrácii do Kanady, ale nakoniec sme dali s manželkou prednosť Prahe. Vášeň pre cestovanie sa vo mne prebudila už v roku 2002, keď som sa počas štúdia na Farmaceutickej fakulte UK prvý krát účastnil pobytu Work and Travel, ktorý umožnňoval pracovať a následne cestovať po Amerike vďaka vízu J-1. Veľmi podstatným hnacím faktorom tejto vášne bola skúsenosť, že cestovať sa dá, aj keď má človek značne limitovaný rozpočet (po príchode do Prahy sme kvôli optimálizácii nákladov x-rokov sharovali byt 6 lekárnici a tak si predĺžili koncept študenstkého života, na ktorý sme boli zvyknutí z vysokoškolského internátu v Bratislave). Sledovanie a vyhľadávanie akčných leteniek a tzv. error fares (chybne nacenené letenky) bola pre mňa určitá forma závislosti a istý čas som uvažoval o založení vlastnej cestovnej kancelárie.
Plán absolvovať expedíciu na Antarktídu vznikol už v roku 2009, keď sme sa s manželkou vrátili z cesty okolo sveta (tzv. Round The World letenka Londýn – Hong Kong – Sydney – Auckland – Los Angeles – London sa dala v tom čase kúpiť v akcii za cca 700 libier). Trvalo viac ako 10 rokov, keď som sa odhodlal využit akciu na poznávaciu expedíciu na antarktickú pevninu a v apríli 2019 som zložil zálohu. Jednalo sa o najlacnejsší typ 6-dňovej antarktickej expedície s termínom na druhú polovicu marca 2020. Vzhľadom k príchodu pandémie Covidu bola kvôli rozsiahlym lockdownom po celom svete naša expedícia na poslednú chvíľu zrušená. Tento scenár sa následne opakoval aj v roku 2021. Vzhľadom k tragickému vývoju epidémie agentúra nakoniec ustúpila a ponúkla nám omnoho drahšiu 12- dňovú expedíciu, ktorej súčasťou už boli v cene i nadštandarné aktivity ako kayaking, camping, ice climbing, polar lounge a podobne.
Fascinácia Antarktídou sa ešte viac zintenzívnila pri čítaní kníh o závode dobytia Južného pólu medzi Amundsenom a Scottom. Roald Amundsen bol nórsky polárnik, ktorý pôvodne plánoval dobyť Severný pól, ale keď sa dozvedel, že na ho predbehol Američan Robert Peary, tajne pripravil nový plán a tým bolo dobytie Južného pólu (podľa dobových zdrojov posádke to oznámil až po vyplávani z prístavu a otočil kormidlo smehom na juh).
Robert Falcon Scott bol britský námorný kapitán, ktorý už mal skúsenosti s plavbou na Antarktídu a tak využil svoj vplyv a na úkor Ernesta Henryho Shackletona sa mu podarilo získať vedenie expedície Terra Nova, ktorá mala ako prvá dobyť Južný pól. Britská výprava mala obrovské sebavedomie a nikto nepochyboval o jej úspechu. Okrem dobytia Južného pólu mala za úlohu viesť i vedecké práce na Antarktíde. Keď si však Scott prečítal v Melbourne telegram, v ktorom Amundsen oznámil, že tiež smeruje na Južný pól, zmenila sa vedecká expedícia na závod o získanie tohoto prvenstva.
Skromná Amundsenova expedícia, využila skúsenosti od Inuitov a na ťahanie saní s nákladom používa 52 psov, ktorí efektívne pomáhajú dosiahnuť cieľ. Kombinácia lyží a oblečenia zo zvieracích kožušín sa veľmi osvědčila a Amundsen sa so svojimi mužmi dostáva na Južní pól 14. decembra v roku 1911 (t.j. viac jako mesiac pred Scottom). Výprava Terra Nova 17. januára 1912 nájde na Južnom póle jeho stan, nórsku vlajku a dopis pre nórskeho kráľa Haakona VII. pre prípad, že by neprežili cestu späť.
Scottova výprava doplatila aj na svoju neskúsenosť. Ťažké motorové sane i sibírsky poníci sa ukázali v danom teréne ako nepoužiteľné, naviac ťahali so sebou ešte sane naložené horninami pre geologický výskum. Výprava bojuje s ťažkými omrzlinami, pretože ich oblečenie tvorili bavlnené vrstvy, pod ktorými nosili vlnu, ktorá však neodvádzala pot, který tak na tele namrzal. Celá výprava Terra Nova nakoniec končí tragicky a nikto z nej neprežil (Scott umiera 30. marca 1912).
V londýnskom Science Museum je možné vidieť lekárničku, ktorú na svojej výprave používala Scottova expedícia. Lekárnička bola objavená pod snehom až v novembri v roku 1912. Obsahuje 38 sklenených fľaštičiek s rôznymi medikamentmi. Máme dochovanú i lekárničku, ktorú používal Sir Ernest Shackleton na svojej antarktickej expedícii Nimrod už v roku 1907. Expedície používali v tom čase špeciálne sety liečiv, ktoré vyrábala britská farmaceutická firma Burroughs Wellcome and Company Limited. Liekovky s medikamentmi boli balené do kožených púzdier pre osobné lekárničky alebo do kovových kontajnerov pre celú expedíciu, ktoré chránili obsah pred rozbitím počas transportu na saniach.
Okrem aspirinu na tlmenie bolesti a horúčky, extraktov z cannabis a chilli papričiek na úľavu od koliky, boli ich súčasťou napr. očné kvapky s obsahom kokainu proti snežnej slepote, toniká s obsahom železa a strichnínu, sušený zázvor ako digestívum, prášková krieda s opiom, ktorá bola určená na liečbu ťažkých hnačiek a pre najhoršie a bezvýchodiskové situácie bolo určené použitie morfínu. Veľmi dôležité postavenie mala vo výbave okrem kvalitnej whiskey i malá fľaštička s práškom označovaná jako tzv. Tabloid (Forced March) s extraktom z kolových orechov a listov koky, vysoký obsah kofeinu a kokainu sa využíval ako stimulant pri extrémnej fyzickej a duševnej námahe, súčasne potláčal chuť do jedla a podporoval vytrvalosť (zdroj 4). Následne našiel svoje uplatnenie v lekárničkach pre vojakov počas prvej i druhej svetovej vojny.
Moja cesta na Antarktídu začína cestou vlakom z Prahy do Bratislavy a následne autobusom do Viedne. Z metropole Rakúska som letel do New Yorku s medzipristátím v Londýne. Z USA nasledoval let do Buenos Aires a Ushuaia. V Argentíne sme využili možnost stráviť niekoľko dní v Patagonii a podniknúť horský trek do Chile. Naša expedícia začala 22. novembra 2022 vylodením v prístave mesta Ushuaia, ktoré je najjužnejším bodom Južnej Ameriky a súčasne najjužnejším mestom na svete a je označované oficiálne i ako Fin del Mondo (Koniec Sveta).
V Ohňovej Zemi som nemohol samozrejme minúť najjužnejšiu lekáreň a poštu, ktorá je označovaná „Correo del fin del Mundo“ (Pošta na konci sveta). Na lekárni mi bolo sympatické, že vo výlohe boli polepy argentínskej vlajky a ako i všade po meste zobrazenie Maradony a Messiho, kvôli práve prebiehajúcemu futbalovému turnaju FIFA World Cup. Vedúci lekárnik ma zobral i do zázemia lekárne, aby mi ukázal nový elektronický dispenzačný box, ktorý by som tu skutočne nečakal.
Na 7. kontinent sa plavíme expedičnou loďou Hondius s kapacitou cca 170 pasažierov, ale ani táto kapacita nebola úplne obsadená – pravdepodobne chýbali turisti z Číny kvôli Covid reštrikciám. Stredná veľkosť lode predstavuje v danej lokalite veľkú výhodu, pretože sa môžeme dostať cez rozličné malé priesmyky medzi ostrovmi až hlboko k antarktickej pevnine.
Plavba, ktorá trvá 2 dni tam a 2 dni späť, je v podstate najnáročnejšia časť na tejto ceste, ktorá sumárne z Prahy dosahuje takmer 20 000 km, pretože Drakeov prieliv je aj bez búrky najbúrlivejším prielivom na svete. Dochádza tu k miešaniu Tichého a Antlantického oceánu a hĺbka prielivu presahuje 5 000 m.
Aj napriek použitiu skopolamínovych náplastí prepukla u mňa morská nemoc v takej miere, že som väčšinu času len ležal, zvracal, alebo bojoval s nauzeou. Lekár na lodi mal k dispozícii ešte Stugeron, ale podľa mojich skúseností z plavby v Austrálii, účinná látka Cinnarizin nemala žiadny významnejší efekt. Zázvor a sledovanie horizontu mora vôbec nepomáhalo, takže keď sme sa dostali k pevninskej Antarktíde a mohol som vystúpiť z lode, bolo to ako vykúpenie. Z lode sa na pevninu cestuje motorovými nafukovacími člnmi, ktoré sa označujú „Zodiac“.
Môcť stáť na Antarktíde po 10 rokoch plánovania je nepopísateľný zážitok, ktorý mi nemôže pokaziť ani sneženie a pomerne silný vietor. Ten pocit je tak silný, že sa vám podlomia kolená a bez ohľadu na vierovyznanie, cítite veľkú potrebu poďakovať Bohu, tak ako to robí väčšina horolezcov a cestovateľov. Aj Amundsen, Scott i Shackleton boli hlboko veriaci ľudia, čo potvrdzujú ich poznámky v denníkoch.
Kamarát mi požičal satelitný telefón, takže som bol šťastný, že som mohol zavolať rodine domov. Časový posun oproti Prahe predstavuje len – 4hod.
V Antarktíde sme viac ako 7 dní a každý deň sa presúvame na nové lokality – Stoney Point, Port Lockroy, Orne Harbour, Danco Island, Lemaire Channel, Petermann Island, Paradise Bay, Gerlache Strait Deception Island. Podnikáme rozličné aktivity ako pešie túry v snežniciach, lezenie po horách a ľadovci, kúpanie v mori, prespávanie v snehu, pozorovanie antarktických zvierat v ich prirodzenom prostredí, fotografické workshopy, kajakovanie apod.
Po vytrvalom snežení sú ostrovy i antarktická pevnina pokryté okrem masívnej vrstvy ľadu i niekoľko metrov hrubou vrstvou snehu. Priemerná nadmorská výška v Antarktíde tak dosahuje približne 2000m (najvyššia hora Vinson Massif dosahuje výšky 4897m). Klimatické podmienky sú nevyspytateľné ako na horách, takže často máme denný plán A, B i C, pretože silný vietor a posun ľadovcov neumožnuje bezpečné kotvenie na niektorých miestach. Priemerná ročná teplota sa pohybuje pod bodom mrazu, -25°C, najnižšia teplota -89°C bola namerená na ruskej stanici Vostok, v lete sú však teploty nad nulou a je možné na Antarktídu cestovať.
Veľmi zaujímavým miestom je britská vedecká stanica Port Lockroy, ktorá dnes slúži i ako múzeum a najjužnejšia pošta na svete. Pracujú tu 4 polárnice z Veľkej Británie, ktoré sa starajú o stanicu a tiež vedú výskum antarktickej fauny. Môžete si tu zakúpiť i suveníry, pohľadnice i Shackleton Whiskey. Nákúpil som deťom nejaké darčeky a odoslal pohľadnice priateľom do celého sveta so vzácnymi známkami – Brittish Antarctic Territory. Doba doručenia pohľadníc sa pohybuje v priemere asi 6-8 týždňov, pretože sa odosielajú v určitých cykloch zásobovacou loďou na Falklandské ostrovy, následne letecky cez Santiago de Chile až do Londýna, kde ich už prevezme britská Royal Mail.
Na stanicu Port Lockroy som priniesol i malý predvianočný dar – pohár nášho biomedu s plástom, ktorý som prepašoval cez všetky možné letiská až na miesto určenia. Med sa používa na polárnych staniciach s veľkou obľubou kvôli svojmu unikátnemu zloženiu a kalorickej hodnote. S manželkou sa v Prahe venujeme tzv. urban beekeeping (mestské včelárenie vedľa Centrálneho parku v Stodůlkach).
Pár dní po našom odchode stanicu zasypala silná vrstva snehu, ktorá miestami dosahovala až 4 metre, takže musela prísť na pomoc britská námorná jednotka. Dokonca sa prepadla i strecha pošty. Najsilnejším zážitkom antarktickej expedície je môcť pozorovať tú ničím nespútanú prírodu – tony ľadovcov v najrozličnejších odtieňoch modrej farby, rozličné druhy tučniakov, ktoré behajú okolo vás, predvádzajú sa, skáču do mora a plávajú okolo zodiac člnov, odpočívajúce tulene, ktoré len nadvihnú hlavu, keď sa k nim člnom priblížite a spia ďalej. Keď okolo našej lode pláva niekoľko druhov veľrýb a kŕdel kosatiek, tak sa vám tají dych a neviete, či ich máte len tak v pokoji pozorovať, alebo sa snažit urobiť ďalšie desiatky záberov.
Fascinujúce je však i to neskutočné ticho, keď loď kotví u brehov Antarktídy a vy sa rozhodnete z paluby pozorovať ľadovce, more a oblohu okolo vás. Máte pocit, že ste mimo našej planéty, pretože i mesiac ma iný tvar – oproti nášmu tvaru v podobe písmena „C“ na Antarktíde má mesiac tvar „U“.
Najbližšie sa k tuleňom a ľadovcom dostávame na kajaku. Je to zvláštny pocit, pretože ste asi pol metra nad hladinou mora, a tak vidíte plávajúce ľadovce ešte v hlbších farbách, môžete počuť jemné praskanie v dôsledku vnútorného pnutia zmenou teplôt a v dôsledku gravitácie a ani tučniaky plávajúce v mori sa neobávajú, že sa k ním približujete, pretože vedia, že im nehrozí žiadne nebezpečenstvo. To, čo som mohol vidieť v prírodopisných filmoch na National Geographic alebo BBC, sa deje priamo okolo vás a ani najdrahšie 4D kiná sa nemôžu tomuto zážitku priblížiť. Hlavnou potravou pre tučniaky, veľryby, ale i časť tuleňov je tzv. kryl, čo sú v podstate malé kôrovce v rozmere asi 5cm.
Novinkou pre mňa bola skutočnosť, že miestny albatros má rozpätie krídel až 3 metre a patrí tak medzi najväčsie vtáky na svete.
Počas expedície sa dodržujú prísne bezpečnostné „biosecurity“ protokoly organizácie IATOO (The International Association of Antarctica Tour Operators) – čižmy i topánky, ktorými chodíte po pevnine sa dezinfikujú, oblečenie i batohy sa vysávaju, aby sa na 7. kontinent nedostali napr. semená cudzích rastlín apod. V miestach, kde hniezdia vtáky (albatrosy, tučniaci, rybáci, čajky...) nie je povolené si sadnúť ani ležať.
Antarktída ma veľmi dôležitú úlohu i pre klimatickú rovnováhu, pretože odráža slnečné žiarenie a ochladzuje atmosféru. 96% kontinentu pokrýva pevninský ľadovec, ktorý v sebe udržuje až 80% zásob sladkej vody na Zemi. Chile momentálne bojuje s epidémiou vtáčej chripky, vo svete stúpa incidencia XBB.1.5 mutácie Covidu, takže reštrikcie sa budú sprísňovať a hrozí scenár z rokov 2020-2022.
Antarktída má ako kontinent výnimočné medzinárodné postavenie prírodnej rezervácie, ktoré mu zaručuje Antarktická dohoda, podpísaná v roku 1959. Mimo prísnej ochrany flóry a fauny zakazuje akékoľvek vojenské aktivity, ťažbu nerastov a umožňuje len vedecký výskum. Zaujimavosťou je, že hlasovacie právo má i Česká republika a to vďaka prítomnosti Mendelovej polárnej stanice, ktorá sídli na pobreží ostrova Jamesa Rossa.
Na našej lodi každý deň prebiehajú odborné geografické a prírodovedecké prednášky na všetky možné témy ako napr. o histórii a ekosystéme Antarktídy, klasifikácii tučniakov, tuleňov a veľrýb, typoch ľadovcov. Veľká časť posádky sú prírodovedci, profesionálni horskí sprievodcovia, horolezci, fotografi, takže prednášky majú veľmi vysokú odbornú úroveň.
Zlatým klincom bol pre mňa Antarktický medzinárodný šachový turnaj (pravdepodobne prvý a jediný svojho druhu). Návrh na šachový turnaj som zaslal agentúre Oceanwide po potvrdení rezervácie s tým, že ju môžeme následne použiť i pre marketingovú kampaň našej expedície. Nápad sa stretol s pochopením a, i keď mal takmer 3 roky odklad, získal značný úspech a účastnilo sa ho 12 nadšencov z celého sveta. Prípravné zápasy sa odohrávali počas plavby na lodi a finálové duely boli odohrané na argentínskej polárnej stanici Almirate Brown, ktorá je umiestnená v oblasti Paradise Bay na antarktickej pevnine (64°51' S, 62°54' W).
Chcem sa podeliť o radosť, že som pre Česko a Slovensko získal 3. miesto v konkurencii hráčov z USA, Veľkej Británie, Indie, Ruska, Argentíny a Holandska. Fotky z turnaja sa objavili i na svetových šachových stránkach a Medzinárodná šachová agentura FIDE nás požiadala o možnosť ich zverejnenia na svojich sociálnych sieťach Twitter, Facebook, Instagram...).
Na lodi bola s nami i výprava 40 maratónskych bežcov z 27 krajín, ktorý boli súčastou tzv. Racing The Planet Ultramarathonu. Jednalo sa o výnimočný závod, ktorý sa odohrával postupne na 4 púšťach – Gobi (Mangolsko), Atakama (Chile), Namíbia v Afrike a finálová časť na Antartíde tzv. The Last Desert run. Antarktída je považovaná za najväčšiu púšť na svete. Na každej púšti mali bežci za úlohu ubehnúť 250 km, takže to v praxi predstavovalo, že vstávali ráno o 4hod., následne boli člnmi Zodiac vyvezení na pevninu, kde takmer celé dni behali, aby dosiahli čo najlepší výsledok. Celý maraton je monitorovaný organizačným tímom Racing The Planet a priebežne bol zaznamenávaný čas a ubehnutá vzdialenosť všetkých bežcov.
Zaujimavosťou je, že všetky väčšie polárne stanice majú svojho lekára a americká výzkumná stanica McMurdo Station (77°51'S, 166°40'E) má aj svojho lekárnika. Antarktída sa tak stáva pre mňa najfascinujúcejším kontinentom a začínam chápať, prečo značná čast pasažierov bola na Antarktíde opakovane. Jednoznačne triumfla moje doterajšie najúžasnejšie cestovateľské zážitky akými bolo – potápanie na Great Barrier Reef v Austrálii, indiánsky Photo Workshop v Navajo Antelope Canyon v Arizone, Safari tour v Tsavo East National park v Keni, lyžovanie na Klein Matterhorn v Švajčiarsku, Shinkansen Sightseeing Tour cez celé Japonsko, či plávanie pod vodopádmi v Canaima National park vo Venezuele.
Expedícia na Antarktídu získala označenie „The Spirit of the No.7“, pretože sa jednalo o poznanie 7. posledného kontinentu, na ktorom sme stravili 7 nocí, a súčasne to bola cesta k atakovaniu 77 navštívených krajín a teritoriálních území a neplánovane oba transantlantické lety boli uskutočnené symbolicky na palube Boeingu 777. Antarktída svojím spôsobom uzatvára určitý cestovateľsky okruh, pretože v marci 2022 sme s 9-ročným synom absolvovali cestu na Arktídu. Pre tento rok je v pláne tzv. STAN Trip do Strednej Ázie (Kazachstan, Turkmenistan, Tadžikistan, Kirgizstan a Uzbekistan), takže dúfam, že naša stará dobrá „jedničková“ Octavia s nájazdom atakujúcim 400tis. km, bude slúžiť naďalej a umožní mi dosiahnúť do 50. narodenín métu 100 navštívených štátov.
Pokiaľ budete chcieť navštíviť „biely kontinent“, alebo akúkoľvek inú zaujímavú vzácnu destináciu, neváhajte a choďte za svojím snom. Nenechajte sa odradiť ani oficiálnymi cenami antarktických expedičných agentúr na internete, pretože pri "last moment" zľave sa máte šancu dostať tam za polovičné ceny a pri "ultra last minute" akciách v Ushuaia, až na tretinové ceny oproti tým pôvodne deklarovaným. Všeobecne sa očakáva ďalšie sprísňovanie podmienok expedícii pre turistov, aby sa krása tohoto kontinentu zachovala i pre ďalšie generácie...
Som presvedčený, že cestovanie je unikátnym druhom investície vďaka, ktorej sa stávate významne bohatším. Pre mňa osobne je to úžasný nástroj na balancovanie serotonínovo – dopamínovej rovnováhy a najúčinejším andipdepresívom, pri plánovaní ciest cítim ten pozitívny efekt adrenalínu a na letisku ma ovládne endorfinové nadšenie. Treky po najrôznejších kútoch sveta majú určite blahodárny účinok na kardiovaskulárny systém a pohybový aparát.
Matej Hronec
- 119 views