Minulý rok sa mi podarilo pozvať viacerých Slovákov na prvý ročník "cintorínovej turistiky". Viem, že ten názov neznie, na prvý pohľad, veľmi optimisticky, ale je to realita, ktorej hĺbka môže byť pre nás, ešte žijúcich, inšpiráciou.
Keď som prišiel začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia do južného Ontária, medzi Torontom a Niagarou bol čulý slovenský krajanský život. Slovenky a Slováci sa stretávali na mnohých náboženských, kultúrnych, športových, politických alebo spoločenských podujatiach.
V lete nechýbali slovenské pikniky v gréckokatolíckej farnosti monsignora Františka Fugu alebo v katolíckej farnosti Rev. Imricha Fuzyho. V Hamiltone bola čulá Kanadsko-Slovenská Liga a existovalo tu množstvo podujatí, na ktoré prichádzali katolíci, evanjelici, ale aj ateisti, lebo vtedy internet neexistoval. Existoval však nie virtuálny, ale skutočný, spoločne fyzicky prežívaný, spoločenský život.
Časy sa však zmenili. Slovenské kostoly začali “zívať prázdnotou”a zanikali.
Ľudia začali odchádzať, v indiánskom žargóne povedané, "do večných lovíšť". To je, bohužiaľ, dnešná realita takmer všetkých farností v Kanade.
21.apríla tohto roku sa nám podaril v poradí druhý ročník "cintorínovej turistiky". Bola to neutrálna, apolitická akcia. Ako dobre viete, tam na "druhom svete" sa už nebudeme rozdeľovať v politických ani v iných názoroch. Existuje Božia spravodlivosť a skôr či neskôr sa aj my na tie cintoríny .
Takouto spoznávacou turistickou akciou sme si symbolicky uctili pamiatku skutočne všetkých, ktorí nás už predišli, či už na rodnom Slovensku, alebo tu na americkom kontinente, alebo kdekoľvek vo svete.
V neďalekom Burlingtone, ktorý leží asi na polceste z Toronta k Niagarským vodopádom, sa nachádza nádherný, nostalgický, rozľahlý cintorín, ktorý je obhospodarovaný hamiltonskou diecézou. Spia tam svoj “večný spánok” aj mnohí Slováci a Slovenky.
Spomeniem aspoň zopár významných ľudí, ktorí sú tu pochovaní.
Je to, napríklad, gréckokatolícky monsignor František Fuga, spolutvorca slovenskej zástavy a tretí predseda Zahraničnej Matice Slovenskej.
Z Wikipédie sa o monsignorovi Františkovi Fugovi dozvedáme toto.
Narodil sa 9. júna 1923 vo Vinnom do rodiny obuvníka Emila Figu zo Stropkova. Strednú školu vychodil v Michalovciach, kde 2. mája 1944 zmaturoval. Hneď na to sa prihlásil do Bohosloveckého seminára v Bratislave. Už o rok ho vyslali študovať do Ríma. 5. marca 1950 bol vysvätený za kňaza. Po vysvätení si doplnil štúdiá na Lateránskej univerzite, ktorú ukončil v roku 1952. V roku 1954 sa stal správcom gréckokatolíckej farnosti v Hamiltone. Neskôr sa stal generálnym vikárom Slovenského gréckokatolíckeho biskupstva sv. Cyrila a sv. Metoda.
Bol významným národným buditeľom Slovákov v zahraničí. V rokoch 1974 – 1987 bol tretím predsedom Zahraničnej Matice slovenskej (ZMS). Bol literárne činný. K jeho najvýznamnejším činom patrí návrh zástavy ZMS – slovanskej trikolóry s dvojkrížom na trojvrší umiestneným v strede (v spoluautorstve s Dr. J. Cincíkom). Pri návrhu novej ústavy SR bola prijatá zástava Msgr. Fugu ako základ novej zástavy SR.
Zomrel 9. novembra 1987 v Hamiltone v Kanade.
Toľko hovorí o greckokatolíckom monsignorovi Frantiskovi Fugovi Wikipédia.
Druhým význačným Slovákom pochovaným na Burlingtonskom cintoríne je rímsko–katolícky farár, Mecén slovenskej kultúry v Kanade, Imrich Fuzy.
V r. 1932-36 študoval v Teologickom seminári v Banskej Bystrici. Následne absolvoval 2 semestre práva na univerzite v Bratislave a profesorský kurz v Banskej Bystrici. V r. 1942-44 bol vojenským duchovným na Východnom fronte a v Rumunsku. V r. 1944-45 nasledovala jeho internácia v nemeckom zajateckom tábore Kaiser–steinbruch pri Viedni. V r. 1945 sa vrátil na Slovensko a pôsobil ako kaplán v Novej Bani. Pre jeho vlastenecké postoje ho v r. 1945-47 viackrát vyšetrovali a väznili. V r. 1947 pastoračne pracoval medzi slovenskými robotníkmi západočeskom pohraničí. V r. 1948 odišiel do exilu. Po pobyte v utečeneckých táboroch v Rakúsku sa v r. 1949 dostal do Kanady. V r. 1950 prevzal správu slovenskej Farnosti sv. Cyrila a Metoda v Hamiltone (štát Ontário), Kde nepretržite účinkoval do r. 2000.
To znamená, že 50 rokov pôsobil ako rímsko–katolícky farár slovenskej Farnosti sv. Cyrila a Metoda v meste Hamilton. Bol najstarším slovenským kňazom v Kanade a zároveň najstarším farárom tamojšieho biskupstva. V meste Hamilton je po ňom dokonca pomenovaná aj jedna ulica. Jeho životným krédom bolo: „Pomáhaj chudobným, bohatí si aj sami pomôžu.“
Pochovaný je na Burlingtonskom cintoríne.
Na Burlingtonskom cintoríne sa na mnohých náhrobných kameňoch nachádzajú aj iné mená slovenských emigrantov, s rôznymi emigrantskými osudmi.
Mnohí emigrovali na americký kontinent “za väčším krajcom cheba” už za čias Rakúsko-Uhorska, neskôr za prvej Československej republiky, po 2. svetovej vojne po zániku prvého Slovenského štátu v roku 1945, po februárovom znárodnení v roku 1948, po auguste 1968, ale boli medzi nimi aj slovenskí emigranti z bývalej Juhoslávie, z Vojvodiny a Chorvátska.
Tohoročnej cintorínovej turistiky sa zúčastnili aj vzácni hostia zo Slovenska, synovec monsignora Fugu Ing. Ján Cupák senior a jeho syn Ing. Ján Cupák junior, ktorí položili vence k hrobu svojho deda-pradeda a tiež svojho strýka a pra-strýka monsignora Fugu.
Takisto pomohli upraviť niekoľko hrobov Slovákov a Sloveniek v ďalekom Ontáriu na pobreží Ontárijského jazera, ktoré sa stalo posledným miestom ich večného odpočinku.
Z južného Ontária (a západnej Britskej Kolumbie) prajeme všetkým čitateľom Slova z Britskej Kolumbie predovšetkým zdravíčko a šťastíčko a príjemný zbytok pobytu na našej planéte Zem.
ORA ET LABORA.
Text a fotografie: Paul Stacho, Stoney Creek, Ontario, Kanada
Úprava a výber fotografií: Jozef Starosta
Niekoľko fotografií na záver
- 84 views