Keď prichádza sibírska zima k Niagarským vodopádom, je čas "kopnúť do vrtule" a ak je možnosť, radšej odletieť do teplých krajín. Tento rok bola v Európe mierna zima, no na americkom kontinente to také nebolo. Čo však robia stahovavé vtáky v takýchto situáciách? Nemajú GPS ako my ľudia, no napriek tomu presne vedia, kedy je ten správny čas na odlet. V súčasnej dobe mnohí európski politici tvrdia, že zimu dokážeme zvládnuť, stačí si obliecť niekoľko svetrov a zanedbať napríklad izbovú plesňu, ktorá sa medzitým vytvorila na stenách. No niekto zhora nám hovorí, že netreba využívať zdravý sedliacky rozum. Takýto prístup bol častý počas pandémie, ale aj dnes.
Mňa to už prestalo baviť a preto som sa rozhodol vypnúť. Klikol som na svoju obľúbenú pesničku Michala Tučného - "Všichni jsou už v Mexiku" a jednoducho som si oddýchol.
V Kanade bol konečne zrušený monopol štátnej leteckej spoločnosti Air Canada a u nás teraz existujú aj nízkonákladové letecké spoločnosti, rovnako ako v Európe. Vo februári sme s jednou z týchto spoločností odleteli z hamiltonského letiska v Ontariu do mexického Cancúnu v provincii Quintana Roo.
Za necelé štyri hodiny sme boli v Cancúne pod palmami. Výhodou bolo, že Cancún má rovnaké časové pásmo ako Ontario, takže sme si nemuseli prestavovať hodinky. Na letisku nás už čakali naši známi, môj bývalý kolega fotograf Rudy, pôvodom zo Srbska, a jeho mexická manželka Carlita.
Vďaka nim sme mali skvelých miestnych sprievodcov a hostiteľov počas celého pobytu. Týmto spôsobom sme mali lepšiu možnosť porozumieť životu v Mexiku. Kontrastovalo to s bežným sprievodcom, ktorý len uvádza suché faktické informácie o krajine. My sme to mali povedané v rodinnom duchu, v skutočných mexických domácnostiach, čo dodávalo našej dovolenke osobný šmrnc.
Naši hostitelia sa nás najskôr opýtali, akú si predstavujeme dovolenku na Jukatánskom poloostrove.
Chceli sme spojiť turistiku, fotografovanie, spoznávanie mayskej kultúry, histórie, mexického života, kuchyne a samozrejme, kúpanie v slanej vode na zlepšenie imunity, hlavne pomocou slnečného vitamínu D. Nesmiem zabudnúť spomenúť, že súčasťou nášho pobytu boli aj povinné očkovania. Vakcína je predsa sloboda, ako nám významní predstavitelia štátu pred nedávnom tvrdili.
Osobne som uprednostnil zvýšenú dávku od firmy Don Julio, ktorú som však hlavne z bezpečnostných dôvodov užíval iba večer po horúcich slnečných turách. Jediný vedľajší účinok bol, že som večer padol do postele ako drevo a zaspal ako sýkorka.
Na zrýchlenie liečebného účinku som cez deň niekoľkokrát siahol aj po Corone. (Mexická slivovica = tequila z kaktusovej agáve a Corona cerveza je známe mexické pivo).
Po aklimatizácii v Cancúne sme sa vybrali na prvý výlet do "Žltého mesta", do Izamalu. Mesto s dvadsaťtisíc obyvateľmi sa nachádza 255 km od Cancúnu a je známe svojou žltou architektúrou.
Navštívili sme jednu z najznámejších Mayaských pyramíd, 35 metrov vysokú pyramídu boha slnka Kinich-Kamkó postavenú medzi rokmi 250-600 n.l. Okrem toho sme objavili aj miestny kláštor a jeho impozantné rozmery.
V auguste 1993 navštívil Izamal aj pápež Ján Pavol II. Kláštor sa stal jeho múzeom a je venovaný jeho pastoračnej ceste po strednej Amerike.
V Izamale sa okrem toho konajú púte k miestnej Panne Márii, ktorá podľa veriacich vykonávala zázraky. Lokálni obyvatelia tu dodnes používajú nielen španielčinu, ale aj yukatanský majský jazyk.
Najmä kočiare s koníkmi nás očarili, s ich farebnými klobúkmi na hlavách. Po dvoch dňoch v Izamale sme pokračovali v ceste autom do hlavného mesta provincie Yukatan, do svetoznámej Méridy.
Táto metropola s bohatou históriou ponúka zmes Mayaského a španielskeho vplyvu na každom kroku. Francisco de Montejo, španielsky konkvistador, objavil Méridu v roku 1542. Ak chcete spoznať históriu predkolumbijskej a neskoršej španielskej éry v Mexiku, starobylá Mérida s viac ako 1,2 milióna obyvateľov je tým správnym miestom. Navštívili sme koloniálne námestie Plaza de la Independencia s katedrálou Catedral de Mérida - San Ildefonso a ďalšie koloniálne paláce, ktoré fungujú ako múzeá. Tieto budovy nám umožnili nasnímať si predstavu, ako to tu v minulosti vyzeralo. Večer sme sa pohybovali po námestí a zažili sme aj miestny nočný život.
V Méride sme zažili teploty až 36 stupňov Celzia. Tam je o niečo horúcejšie než pri mori. Tu máme jednu zaujímavosť. Aká je vlastne bezpečnosť v Méride? Nechcem tu hlbšie rozoberať kriminálnu činnosť spojenú s drogovými kartelmi, ktorá sa najviac vyskytuje v provincii Chiapas. Štatistika týkajúca sa Méridy však hovorí, že toto mesto je považované za jedno z najbezpečnejších v Mexiku a mimochodom, považuje sa za druhé najbezpečnejšie na americkom kontinente.
Osobne som sa tam cítil bezpečne ( moja manželka obzvlášť :), aj keď na plážach v Cancúne sa často prechádzajú vojaci-marínary a policajti so samopalmi.
Turizmus prináša obrovské príjmy do mexickej štátnej pokladnice, čo viedlo k tomu, že sa tam veľká pozornosť venuje dodržiavaniu bezpečnosti a udržiavaniu poriadku. Pre príklad si môžete nájsť kriminálnu štatistiku z demokratického New Yorku, Chicaga, Detroidu, ale aj z Toronta a Vancouveru - budete iste prekvapení touto najnovšou štatistikou.
Z Méridy sme pokračovali v ceste autom do Chichén Itzá (75 km), čo je jedna z najnavštevovanejších archeologických pamiatok v Mexiku. Mayskú civilizáciu v 19. storočí výrazne propagovali cestovatelia ako Američan Loyd Stephenson a Angličan Frederik Catherwood. Pred pandémiou COVID-19 sem každoročne prichádzalo až okolo 3 miliónov turistov.
Najväčšiu pozornosť pritiahne návštevníkov hlavná Mesoamerická pyramída - Temple of Kukulcán, ktorá meria 30 metrov na výšku. Táto pyramída bola postavená medzi 8. a 12. storočím n.l. a je zapísaná v svetovom dedičstve UNESCO.
V minulosti bolo možné vyliezť aj na pyramídu a nahliadnuť dovnútra, no dnes sú všade natahované ochranné zábrany, aby turisti nepoškodili tieto pamiatky a aby aj budúce generácie si ich mohli prezrieť. Krátko pred naším príchodom sa v mnohých novinách objavil incident týkajúci sa jedného nedisciplinovaného turistu z Poľska, ktorý ignoroval zákazové tabule a vystúpil na túto mexickú pyramídu. Pre miestnych domorodcov sú tieto miesta stále považované za posvätné a turisti by sa mali správať zodpovedne. No tento 33-ročný Poliak nespravil nič, ignoroval upozornenia a vyliezol si na pyramídu, pričom následne zažil jedinečné miestne "pohladkanie po hlave" s drevenou tyčou. Našťastie, miestna polícia ho nakoniec zachránila, pretože by mu asi pravdepodobne toho “pohladkania" sa ušlo ešte viac.
Rovnako sme si prešli aj ďalšie časti tohto obrovského komplexu. Museli sme obdivovať vyspelú starovekú mayskú civilizáciu. Bohužiaľ, život pôvodných obyvateľov Strednej a Južnej Ameriky bol zdevastovaný španielskymi kolonizátormi.
Počas našich ciest po Yukatánskom poloostrove sme sa vďaka našim sprievodcom stravovali v lacných, no kvalitných dedinských reštauráciách s tradičnou mexickou kuchyňou. Treba vedieť, kde a ako, inak sa môže rýchlo nášej peňaženky zmocniť drahota.
Ako kanadský Slovák som si prišiel na svoje v mexickej kuchyni. Najradšej som si pochutnával na tortách. A teraz vám objasním, čo presne je mexická torta, či skôr "La Torta" po španielsky.
Na veľkú žemľu sa natrie mayonéza a potom sa na ňu pokladá bohatá vrstva chrumkavéeho, jemne rozdrobeného, vareného a osoleného bravčového mäsa s prímesou korení. Ďalej sa pridá vrstva čínskeho šalátu a celé sa to dochutí rôznymi pikantnými omáčkami. Jednoducho, kulinársky zážitok.
Ďalšou lahôdkou, ktorú som si v Mexiku pochutnal, boli chicharrones (bravčové škvarky s kúskami mäsa). Lepšie som dokonca ani na Slovensku nejedol. Nesmiem zabudnúť spomenúť aj moju obľúbenú držkovú polievku, po španielsky sopa de mondongo. No teraz, keď svetoví politickí vedci a lídri na čele so Švábom z Davosu nám začínajú nasadiť do mysle, že bravčovina, telacina a hovädzina už nie sú vhodné pre náš jedálniček, začína sa mi z toho dvíhať žalúdok. Ved v Kanade, USA aj v Európe sa čoraz viac presadzujú alternatívne potraviny ako múka z črievičiek a iné produkty z hmyzu. Ja však na rozdiel od mladej a zavádzanej generácie nebudem meniť svoj vkus.
Radšej ostanem verný do smrti čabajským klobáskam, ktoré mimochodom pôvodne vymysleli Dolnozemskí Slováci.
A teraz ešte raz o Cancúne, lebo tam sme strávili náš záverečný pobyt pri mori. Cancún (v mayskom jazyku to slovo znamená žltý had) je známe turistické kúpeľné mesto v juhovýchodnej časti Mexika, obmyvané vodami Karibského mora.
Nachádza sa v okrese Benito Juárez. Ešte pred 40-timi rokmi to bola v podstate spiaca malá rybárska dedina.
Dnes je to už pomaly miliónové mesto s najväčším počtom hotelových lôžok v Mexiku. Delí sa v podstate na mestskú časť El Centro a Zona Hotelera na časť hotelovú na morskom úzkom páse s plážami, na ktorej vyrástli luxusné vysoké hotelové fabriky rôznych svetových hotelových spoločností. Obrovské množstvo nočných klubov, obchodov svetových značiek a takisto drahých kulinárskych reštaurácií.
V mesiaci marec sú študentské severoamerické jarné prázdniny, a preto tam smerujú tisícky študentov za vitamínom D, alkoholom a sexom, nevynímajúc. Vyskúšali sme samozrejme nádherné viaceré týrikísové pláže v okolí Cancúnu. Očarila nás predovšetkým Playa del Carmen a pláže na ostrove Isla de Mujeres.
Určitou nevýhodou je, že na mnohých miestach v mori sú veľakrát podľa ročného obdobia premnožené vodné riasy - sargassum. Sú dosť nepríjemné hlavne pri plávaní v mori. Mnohokrát sú tam aj silné vetry a vysoké vlny a plavčíci vás preto často vyháňajú z mora. V Cancúne sme deň čo deň zažili priemerne denné teploty okolo 28 stupňov Celzia, a nie je tam vlhkosť, čiže paráda. Upozornenie, len "bledá tvar", si musí dávať pozor, aby sa nespálila od ostrého slnka.
Len 13 km od Cancúnu sa nachádza Ženský ostrov (Isla de Mujeres), ktorý je sedem kilometrov dlhý a okolo pol kilometra široký. Oplatí sa tam ísť na celodenný výlet trajektom a požičať si tam golfový vozík pre štyri osoby. Človek je potom mobilný na ostrove a môže si ho celý prezrieť. Severnú pláž Playa Norte, resortové hotely, koralové zátočia, kde sa dá robiť snorkeling a scuba diving.
Na južnom konci ostrova je maják a pozostatky Mayského chrámu, a rezervácia pre morské korytnačky. Večerná plavba trajektom naspäť na pevninu bola očarujúca, keď sme videli rozsvietené hotelové komplexy v nedalekom Cancúne, ktoré sa neustále približovali. A keď sme ešte pri tých lacnejších hoteloch a reštauráciách v Yukatane, tak si povedzme niečo aj o toaletách. Jedna pozoruhodnosť a rada oproti našim európskym a severoamerickým toaletám. V Strednej a Južnej Amerike často uvidíte kôš na WC, kde ste povinní vhodiť použitý toaletný papier. Teda nie do toaletnej misy, ako ste zvyknutí. Kanalizácia na juhu nie je až tak dotiahnutá, preto to tam takto funguje. Dosť informácií som už hádam v tomto článku povedal.
Takže už teda končím s mojím rozprávaním o Mexiku na miestach, kde aj samotní králi chodia pešo.
A na záver chcem pozdraviť čitateľov Slovo z Britskej Kolumbie a zaželať im vždy potrebné Zdravičko a Šťastíčko.
Text a fotografie: Paul Stacho, Stoney Creek
Ešte zopár obrázkov z Mexického života.
- 151 views