V septembri 2018 som sa prihlásil na 6-týždňový seminár v na SFU (Simon Fraser University) v Burnaby (časť Veľkého Vancouveru) pre seniorov. Stálo ma to 130 kanadských dolárov. Seminár sa volal „Príčiny 1.svetovej vojny, mierové zmluvy a ich dôsledky“.
Navyše som si priplatil 20 dolárov, aby som mohol napísať záverečnú esej. Vlastne, esej som mohol napísať aj zadarmo, ale tých 20 dolárov bolo za to, že si ju prednášajúci aj prečíta a napíše mi svoj názor na môj názor.
Predkladám vám slovenský preklad mojej eseje.
Deň Dušičiek
Dnes je Deň Dušičiek (2.november 2018). V gréckej a rímskej mytológii, červené makové kvety používali ako obetný dar mŕtvym. V súčasnosti ich ľudia nosia na prsiach (veľakrát vo forme červených karafiátov) ako prejav spomienky na vojnové obete. Na cintorínoch je v tomto čase oveľa viac návštevníkov.
Zamýšľam sa však nad tým, koľkí z nich (z tých ľudí, ktorí navštevujú cintoríny a hrdo nosia červený makový kvet na klope svojho kabáta) si spomenú na všetky obete 1.svetovej vojny…
Ja si spomínam. Prečo?
Môj starý otec, Jozef Starosta (I), ktorého krstné meno zdedil môj otec, Jozef Starosta (II), bol občanom Rakúsko-Uhorska[1], špecificky toho územia, ktoré sa vtedy nazývalo “Horné Uhorsko” a dnes tvorí podstatnú časť Slovenska a či Slovenskej Republiky. Keď mal 39 rokov vypukla 1.svetová vojna. Musel ísť bojovať za cisára Františka Jozefa. Z vojny sa nevrátil. Rodinná tradícia hovorí, že padol v Druhej bitke pri rieke Pijave.
Prečo som sa prihlásil na tento kurz?
Chcel som lepšie porozumieť prečo môj dedo, Jozef Starosta (I), musel zomrieť vo veku 43 rokov bojujúc za záujmy niekoho iného. Chcel som lepšie porozumieť prečo sa môj otec, Jozef Starosta (II), musel stať “hlavou rodiny”, hoci v tom čase, keď vypukla 1.svetová vojna mal iba 11 rokov. Chcel som lepšie porozumieť prečo ľudia nosia červené kvety maku na klope svojich kabátov. To bol prvý dôvod.
Pred 100 rokmi, r.1918, po skončení 1.svetovej vojny, vzniklo viacero nových štátnych útvarov. Jedným z nich bolo Česko-Slovensko, neskôr Československo. Tuším, že Češi, Slováci a iné národy a národnosti, ktoré tvorili novovznikajúci štát, nemali rovnaké očakávania od spoločného štátu.
Napríklad, asi väčšina Slovákov očakávala, že nový štát bude štátom dvoch bratských národov, Slovákov a Čechov, žijúcich spoločne ako dve rovnocenné entity majúce v novej republike rovnaké povinnosti a privilégiá. Myslím, že to bolo vyjadrené v tej „pomlčke“ v mene republiky, Česko-Slovensko.
Mnoho Čechov, hlavne českých politikov, hľadeli na novú republiku ako na obnovenie Českého kráľovstva, ktoré bude zahŕňať aj slovenské zeme vrátane jeho obyvateľstva a snažili sa o vytvorenie jedného „národa“ nazývaného Českoslováci alebo Čechoslováci, a to bolo neskôr vyjadrené pomenovaním štátu na Československo[2].
Dúfal som, že sa dozviem viac ako a za akých okolností vzniklo Česko-Slovensko / Československo. To bol môj druhý dôvod prečo som sa prihlásil na tento kurz.
Narodil som sa na konci 2.svetovej vojny, 1.mája 1945, v jednej izbe dvoj-izbového bytu. V druhej izbe boli unavení Ruskí vojaci, niektorí z nich ranení. Bolo to obdobie, kedy východný front 2.svetovej vojny prechádzal cez naše mestečko, Bánovce nad Bebravou.
Vyrastal som v komunistickom štáte, ktorý počas môjho života zmenil niekoľkokrát svoje meno[3] [4]. Učil som sa históriu založenú na komunistickej ideológii, ktorá nebola 100% v súlade so skutočnosťou. Návštevou tohoto kurzu som sa chcel dozvedieť ako vyzerá pohľad súčasného „západného“ historika na históriu 1.svetovej vojny a medzivojnového obdobia. A to bol môj tretí dôvod, prečo som sa prihlásil na tento kurz.
Čo som sa naučil? Že okolnosti sú podstatné
Mám rád históriu. Hoci žijem vyše 30 rokov v Kanade[5], stále sa cítim aj Slovákom. Takže som polovičný Slovák a polovičný Kanaďan. Mám rád slovenskú históriu. Ale väčšinu historických dokumentov, ktoré som mal možnosť študovať boli od slovenských alebo českých autorov, a tí mnohokrát opisovali históriu slovenského a českého národa zo svojej lokálnej perspektívy. Tento kurz mi poskytol oveľa širší pohľad, pohľad „z väčšej výšky“, pohľad na celú Európu ba miestami až celosvetový pohľad.
Mnoho udalostí v živote slovenského národa vyzerajú rozdielne z lokálneho „slovenského“ pohľadu a z pohľadu európskeho alebo celosvetového. Jedným príkladom môže byť Pittsburská Dohoda, dohoda medzi prof. T.G.Masarykom, budúcim prezidentom Česko-Slovenska a reprezentantmi slovenských a českých organizácií v Amerike v máji 1918.
Pre mnohých Slovákov to bol veľmi dôležitý, podstatný (kruciálny) dokument, ktorý definoval rovnakú pozíciu slovenského a českého národa v budúcom Česko-Slovensku.
Z pohľadu Dohodových mocností (hlavne Francúzska a Anglicka) a USA bola Pittsburská dohoda iba jeden z mnohých čiastočných dokumentov, ktoré podporovali kauzu vytvorenia Česko-Slovenska.
Keď raz bolo Česko-Slovensko na mape Európy, Pittsburská Dohoda už (možno) nebola pre „Veľké mocnosti“ taká dôležitá, hoci pre slovenských politikov, ktorí chceli, aby slovenský národ sa tešil rovnakému uznaniu ako český národ, zostávala táto dohoda veľmi podstatným dokumentom.
Čo som sa naučil? Že skutky sú dôležité a nie slová.
Naučil som sa, že slová nie sú v politike veľmi dôležité. „Ľudský jazyk dokáže namaľovať obrazy, ktoré ľudské oko nikdy neuvidí“ – tak hovorí staré čínske porekadlo. Skutky sú dôležitejšie.
Medzi „veľkými mocnosťami“ (Nemecko, Anglicko, Francúzsko, Rusko, Rakúsko-Uhorsko, Taliansko, Otomanská ríša) bolo v rokoch 1880-1914 uzatvorených veľa rôznych písomných a ústnych zmluv a dohôd, a predsa svet skončil v krvavej 1.svetovej vojne, ktorá spôsobila smrť 20 miliónom ľudí.
Napríklad Nemecko, Rusko a Rakúsko-Uhorsko podpísali a vytvorili r.1881 Ligu troch cisárov a aj tak Nemecko a Rakúsko-Uhorsko bojovali v 1.svetovej vojne proti Rusom.
Nemecko, Rakúsko a Taliansko podpísali r.1882 Trojitú Alianciu, a predsa Rakúsko bojovalo proti Taliansku.
Nemci a Rusi podpísali r.1887 Pakt opätovného uistenia a jednako sa navzájom zabíjali v 1.svetovej vojne (a to nehovoríme ešte o 2.svetovej vojne).
V mysli mi vyvstáva otázka, ktorá čaká na uspokojivú odpoveď: „Nakoľko môžeme veriť zmluvám, dohodám a paktom, ktoré sa uzatvárajú v súčasnosti?“
Čo som sa naučil? „Je také sladké a vznešené zomrieť za svoju otčinu“ – Naozaj?
Dulce et decorum est pro patria mori – tak hovorí latinská verzia tohoto tvrdenia. Dozvedel som sa z tohto kurzu a z Wikipédie, že odhady celkového počtu mŕtvych v 1.svetovej vojne sa pohybujú v rozpätí 9-15 miliónov vojenských strát, ktoré sú zaznamenané v oficiálnych zoznamoch mŕtvych v dôsledku všetkých možných príčin, vrátane 7-8 miliónov padlých v bojoch, 2-3 milióny mŕtvych v dôsledku nešťastí, chorôb alebo zlého zaobchádzania so zajatcami.
Napríklad Rakúsko-Uhorsko stratilo 1.2 až 1.5 milióna vojakov. Pochybujem, že všetci padlí R-U vojaci pociťovali „sladkosť a vznešenosť“ pri umieraní za svoju „otčinu“. Pre mnohých R-U vojakov nebolo Rakúsko-Uhorsko „otčinou“. Pravdepodobne pociťovali, že ich obeť nemá zmysel, význam. Mnohí zomierajúci Slováci, Češi, Poliaci, Ukrajinci,Chorváti, Rumuni alebo Slovinci určite nemali pocit sladkosti a vznešenosti.
Tento môj názor je založený na skutočnosti čo sa stalo s Rakúsko-Uhorským cisárstvom po 1.svetovej vojne.Rakúsko-Uhorsko zmizlo z mapy Európy a vznikli viaceré nové, zväčša etnické štáty.
Čo som sa naučil? Že keď sa mocnosti dohodnú, individuálne štáty sú bezmocné.
Keď sa koncom 18.storočia Rakúsko, Prusko a Rusko rozhodli rozbiť Poľské kráľovstvo, tak to spravili a Poľsko bolo bezmocné a zmizlo z mapy.
Rakúsko r.1908 formálne anexovalo Bosnu-Hercegovinu s tichým súhlasom Nemecka a Francúzsko s Anglickom „prižmúrilo oči“ nad touto anexáciou.
Po 1.svetovej vojne USA, Francúzsko a Anglicko súhlasili, že Rakúsko-Uhorsko treba rozbiť a rozbili ho. Rakúsko-Uhorsko zmizlo z mapy Európy.
USA, Francuzsko, Anglicko a Taliansko potrestali Nemecko (Versaillsslé mierové zmluvy) platením reparácií, vinou za vojnu, demilitarizáciou, odzbrojením a rozpustením nemeckých kolónií. Nemecko bolo bezmocné a jeho reprezentanti museli podpísať mierovú zmluvu.
Ale, Francúzsko a Anglicko dovolili Hitlerovi vziať si Sudety a on si ich r.1938 vzal. Nezadlho na to, Hitler napadol Česko-Slovensko (1939), a to zmizlo z mapy a Veľké mocnosti sa veľmi nesťažovali.
V súčasnosti (2018), po 80 rokoch sa mi zdá príliš zjednodušujúce nazývať napríklad vládu Slovenskej Republiky[6] v rokoch 1939-1945 „bábkovou vládou“[7]. Super-veľmoci boli ticho, hrozilo rozdelenie slovenského územia medzi Maďarsko a Poľsko. Slovensko bolo bezmocné. Jediným vládcom bolo Nemecko. Vláda Slovenska, v tom čase, spravila, čo bolo v jej silách, aby udržala slovenské územie pre ľudí Slovenska.
Rusko[8] a Nemecko si r.1939 rozdelili Poľsko a ani vtedy „Veľké mocnosti“ nič nepodnikli.
Po 2.svetovej vojne Rusko, Francúzsko, Anglicko a USA „posunuli“ celé Poľsko smerom na západ a svet bol ticho a Poľsko bezmocné.
Červená hranica-Poľsko po r.1945
Čo som sa naučil? Že keď je štát vojensky silný, keď má svojich vojakov na danom území, vtedy má „pravdu“.
To sa potvrdilo, napríklad, v prípade Turecka, ktoré bolo najskôr potrestané zmluvou zo Sevres (1920) tým, že mu boli odobraté mnohé územia vrátane západných a strednomorských pobrežných území Turecka, ktoré boli prisúdené Grécku alebo spadali do „sféry záujmu“ Francúzska a Talianska.
Ataturk, turecký národný hrdina, sa nepodvolil tejto zmluve zo Sevres, postavil armádu, dobyl odobraté územia, ktoré patrili Grécku alebo boli pod Francúzskou a Talianskou správou[9] a vynútil si novú zmluvu, zmluvu z Lausanne (1923), ktorá bola omnoho „priateľskejšia“ voči Turecku. Francúzi, Angličania a Američania nemali žiadne „bagandže“ na spornom území[10], tak zákonite tieto krajiny „nemali pravdu“ a „pravdu“ malo Turecko.
Čo som sa naučil? Ak túžiš po mieri, pripravuj sa na vojnu.
Naučil som sa, že víťazní spojenci precenili svoje víťazstvo nad Centrálnymi mocnosťami a (pravdepodobne) sa uspokojili s rôznymi mierovými zmluvami a podcenili dopad Vesailskej mierovej zmluvy na Nemcov a, súčasne, podcenili schopnosť Nemecka vybudovať novú armádu. A výsledok? O 20 rokov neskôr bola Európa opäť v ďalšej vojne, v 2.svetovej vojne.
Získal som odpovede na svoje otázky? Rozumiem lepšie prečo môj dedo musel zomrieť vo veku 43 rokov za záujmy niekoho iného?
Áno, rozumiem tomu lepšie, ale nemám jednoduchú, priamu odpoveď.
- Nebola to iba francúzska túžba a snaha o revanš voči Nemecku.
- Nebola to iba nemecká túžba a snaha ovládať Európu.
- Nebola to iba ruská túžba a snaha ovládať Balkán.
- Nebola to iba rakúska anexácia Bosny-Hercegoviny.
- Nebola to iba vražda Františka Ferdinanda.
Nebola to iba ... a zoznam udalostí a skutočností, ktoré same osebe neboli príčinou 1.svetovej vojny, môže pokračovať. Bola to ich kombinácia?
Paralelne s týmto kurzom som si čítal knihu „12 pravidiel života“ od Jordana Bernta Petersona, kanadského klinického psychológa a profesora psychológie na Torontskej Univerzite. Jeden z jeho uzáverov je, že v evolúcii ľudstva PORIADOK a CHAOS periodicky nahrádzajú jeden druhého. Statický PORIADOK zanedbáva evolučné zmeny, ktoré vytvárajú ohniská CHAOSU. Krok za krokom je väčší a väčší CHAOS, až nakoniec PORIADOK skolabuje. Potom, obrátene, z CHAOSU vyrastá nový PORIADOK.
Po aplikácii teórie PORIADKU a CHAOSU na vznik 1.svetovej vojny je mi jasnejšia odpoveď na otázku prečo môj dedo zomrel.
Viem toho viac ako a prečo vzniklo Česko-Slovensko?
Áno, po navštevovaní prednášok tohoto kurzu viem toho viac o tejto problematike. Naučil som sa, že Wilsonových „14 bodov“ bolo najdôležitejším momentom kolapsu Rakúsko-Uhorska a vytvorenia Česko-Slovenska. Mapa č.12 a č.19 zo štúdijných materiálov a jej vysvetlenie osvetluje mnohé z mojich otázok. „Vrhá tiež viac svetla“ do problematiky spoločnej hranice medzi medzi Slovenskom a Maďarskom a do problematiky súčasného spoločného života Slovákov a Maďarov žijúcich na území Slovenskej Republiky. Túto problematiku som nemal možnosť študovať počas môjho života na Slovensku, ani sa na ňu pozrieť v širších súvislostiach.
Dúfal som, že sa viac dozviem o Česko-Slovenských Légiach na Sibíri, ktoré v období roku 1918 plne ovládali trans-sibírsku železnicu a nedovoľovali nemeckým zajatcom vracať sa na západný front. Ale udalosti a priebeh 1.svetovej vojny neboli predmetom týchto prednášok.
Poznám lepšie pohľad západného historika na históriu Strednej Európy v čase 1.svetovej vojny a v medzivojnovom období?
Áno, poznám. Po vypočutí šiestich prednášok a zhromaždení 125 strán štúdijných materialov chápem omnoho lepšie jednak samotnú problematiku vojnových a medzivojnových období v Európe a tiež vedomostnú základňu, z ktorej prednášajúci čerpá. Môj pohľad, pochop a vedomosti by boli ešte bohatšie, ak by som si preštudoval všetky odkazy na doporučené zdroje, ktoré nám prednášajúci Mr. Garret H. Polman dal.
Bonus
To čo som neočakával a čo považujem za bonus kurzu boli prednášky o krajinách a štátoch Stredného Východu, ktoré vznikali po 1.svetovej vojne rozpadom Otomanskej Ríše, o roli, ktorú hrali Angličania a Francúzi a o tom, ako iba málo politikov v tom čase chápala dôležitosť nafty…
Rovnako prednáška o Britskom Domíniu a o postupnom získavaní autonómnosti krajín domínia[11] bola pre mňa bonusom a “otvorila” mi oči.
Záver
Som rád, že som sa prihlásil na tento kurz a teším sa na ďalšie historické kurzy, ktoré bude viesť inštruktor Garrett Polman.
Zhodnotenie eseje, ktoré mi poslal prednášateľ Garrett Polman
(Ponúkam slovenský preklad)
Dobrý deň Jozef.
Od autorov esejí v SFU sa očakáva, aby napísali o tom, ako kurz, ktorý absolvovali, prispel k ich porozumeniu prednášanej témy. Vaša esej tento cieľ vynikajúco spĺňa. Málokedy som dostal takú dojímavú esej, aj keď som mal v priebehu rokov niekoľko študentov, ktorí alebo ktorých rodičia alebo rodina boli osobne zapojení do udalostí, o ktorých prednášam. To obohacuje kurz a obohacuje tiež nielen vás, ale aj mňa a ja vám za to ďakujem. Tu je niekoľko podrobnejších spätných väzieb:
1. Pittsburská dohoda ma vždy fascinovala a uvedomujem si rozdiely v názoroch, či sa Česko-Slovensko má písať so spojovníkom alebo bez. Dúfam, že raz nájdem dobrý článok (alebo knihu) o tom, prečo sa americké slovenské etnikum (americkí Slováci) rozhodlo o zlúčení dvoch veľmi odlišných etnických skupín, z ktorých jedna bola súčasťou Rakúska a druhá časťou Uhorského kráľovstva. Nemôžem v prednáške obsiahnuť všetky podrobnosti, ale určite by stálo za to uviesť to v jednej z mojich poznámok pod čiarou. To isté platí pre juhoslovanskú federáciu – čo motivovalo ľudí z veľmi odlišných etnických a náboženských tradícií, ktorí boli v niektorých prípadoch dosť antagonistickí voči sebe, aby sa spojili.
2. Re Horné Uhorsko. Nie je isté, prečo bola v rokoch 1919-20 politická hranica Slovenska stanovená južne od jazykovej hranice, čím v Československu zostalo asi 700-800 tisíc etnických Maďarov a nie v novej Maďarskej republike. To, že väčšinu tvorili Maďari, bolo v tom čase dobre známe – porovnaj mapy 12 a 19.
3. Oceňujem váš postreh, že ste v priebehu kurzu získali širší rozhľad o vtedajších udalostiach. Jedným z mojich cieľov kurzu bolo určite poskytnúť pohľad na zložitosť, ktorej mierotvorcovia čelili, a etnická rozmanitosť východnej Európy bola určite jednou z nich. A áno, ako ste si všimli, bolo pravdou, že pre mnohých vojakov v Rakúsko-Uhorsku to bola nezmyselná vojna. Nebojovali kvôli cisárovi Františkovi Jozefovi, ani nemeckému cisárovi alebo cárovi.
4. Aktuálne odhady úmrtí a obetí prvej svetovej vojny nájdete v časti „Obete z prvej svetovej vojny“ na Wikipédii. Táto stránka je pravidelne aktualizovaná.
5. Správne poznamenávate, že v mnohých prípadoch nedošlo k žiadnemu odporu, keď došlo k porušeniu zmlúv, napríklad sudetská kríza v roku 1938, rozdelenie Československa v roku 1939, rozdelenie Poľska v roku 1945 atď.
To isté by sme mohli povedať o Poľsku v roku 1815. Koncom 18. storočia bolo rozdelené medzi Rakúsko, Prusko a Rusko. Poľsko malo byť obnovené ako národ na Viedenskom kongrese, ale Británia, Francúzsko a Rakúsko neboli dosť silné na to, aby premohli Rusko. To isté neskôr v tridsiatych rokoch minulého storočia – bola to hospodárska kríza a ani Británia, ani Francúzsko nemali prostriedky na to, aby mohli viesť ďalšiu vojnu s Nemeckom, a tak nasledovali politiku „upokojovania“. Až keď Hitler v septembri 1939 napadol Poľsko, vyhlásili vojnu a v prvých rokoch vojny prehrávali s Nemeckom.
Aj v roku 1945 dostal Stalin celú východnú Európu, buď ako nové prírastky k ZSSR (ako východné Poľsko) alebo ako sféru vplyvu (napr. Poľsko, Československo, Maďarsko atď.) Faktom bolo, že Červená armáda oslobodila východnú Európu od Nemcov a Churchill alebo Roosevelt mohli urobiť len málo, aby sa postavili Stalinovi, ktorého “bagandže” Červenej armády boli na území (spomínaných krajín), zatiaľ čo Američania a Briti tam nemali žiadne.
Faktom je, že keď sa dosiahne mier (ktorý diktujú víťazi), niektorí sú mocnejší ako iní a v záujme dosiahnutia mieru (a nevyhnutných kompromisov) je právo a spravodlivosť občas zavrhnuté.
Jedným z bodov, na ktorý som chcel upozorniť, je, že kvôli nezlučiteľným názorom medzi víťazmi je uzavretie mieru často spojené s ťažkosťami, čo vedie k rozhodnutiam (kompromisom), ktoré sa neskôr ukážu ako zlé. Mohli to však mierotvorcovia urobiť inak? Áno, (napríklad) mohli presunúť ľudí, ako to urobili v roku 1945. Vďaka tomu boli krajiny východnej Európy oveľa homogénnejšie, ale za cenu obrovského ľudského utrpenia.
6. Myslím si, že teória poriadku a chaosu má svoje opodstatnenie. Vojna určite prináša chaos, ale často ho prinášajú aj zložité mierové opatrenia.
Záver
Som rád, že sa vám na kurze podarilo získať odpovede na väčšinu vašich otázok a teším sa na vás na budúcich kurzoch.
Ako pravdepodobne viete, pre tieto eseje SFU nepoužíva systém známkovania, takže neexistujú žiadne známky A alebo B. Mám len informovať univerzitu, či sú eseje vyhovujúce z hľadiska niektorých všeobecných kritérií, a to je samozrejme aj prípad vašej eseje, takže gratulujem vám k vašej ceste k certifikátu.
Ukrajina 2022
Európa, a s ňou celý svet, prežíva obrovskú vojenskú, politickú, hospodársku, morálnu, humánnu krízu, najväčšiu od ukončenia 2. svetovej vojny. To, čo sa deje v súčasnosti na Ukrajine je hrozné, bez ohľadu na to, aké prívlastky tomu dávajú bojujúce strany. Je vojna. Vojaci bratských národov sa navzájom zabíjajú, umierajú aj civilisti, sirény húkajú, riadené strely lietajú, nová vojenská technika, zbrane, munícia neustále prúdia do ohniska vojenského konfliktu.
Zamýšľam sa nad tým, čo som sa naučil na historickom kurze r.2018 a či sa to dá aplikovať na súčasnú situáciu na Ukrajine a vo svete.
Otázka je, či nasledovné tvrdenia, ku ktorým som dospel po kurze o príčinách krvavej 1. Svetovej vojny pred 100 rokmi, platia aj o súčasnej celosvetovej kríze:
- Okolnosti sú podstatné.
- Skutky sú dôležité a nie slová.
- Je také sladké a vznešené zomrieť za svoju otčinu. Naozaj?
- Keď sa mocnosti dohodnú, individuálne štáty sú bezmocné.
- Keď je štát vojensky silný, keď má svojich vojakov na danom území, vtedy má „pravdu”.
- Ak túžiš po mieri, pripravuj sa na vojnu.
- V evolúcii ľudstva PORIADOK a CHAOS periodicky nahrádzajú jeden druhého.
Prečo je to tak, ako to je? Aké sú prvotné, druhotné, treťoradé dôvody celosvetovej krízy? Kam to smeruje? Ako to skončí? Kedy to skončí? Kto vyvolal túto hrôzu? Kto k nej prispel? Kto trpí? Má z toho niekto úžitok? Ak áno, kto?
Vy si viete odpovedať na takéto otázky? Ja presne nie. Mám v hlave CHAOS. Správy tlačových agentúr z rôznych uhlov pohľadu, založené na (čiastočnom) opise prebiehajúcich udalostí, v ktorom je (čiastočná) pravda poskladaná tak, aby vyvolala cieľový dojem, mi nepomáhajú tento chaos usporiadať.
Túžim po PORIADKU. V hlave aj vo svete.
Jozef Starosta
---------------------------------------------------------------------------------
[1] Anglické pomenovanie „Austria-Hungary“ je trošku mätúce. Slovenský jazyk, podobne ako iné slovanské jazyky, používa dve mená, Maďarsko – Hungary, na pomenovanie krajiny, ktorá vznikla po 1.svetovej vojne a Uhorsko, ktoré pomenováva územie známe ako krajiny patriace pod Sväto-Štefanskú Korunu, ktoré (Uhorsko) sa pridalo r.1867 k Rakúsku a vytvorilo tak Rakúsko-Uhorsko a nie Rakúsko-Maďarsko (Austria-Hungary). Nenašiel som anglický ekvivalent pre „Uhorsko“.
Podľa môjho pozorovania je pre mnohých slovenských historikov tento rozdiel (Uhorsko ó Maďarko) veľmi dôležité, pre mnohých maďarských historikov je to nezmysel (rozdielu niet) a pre mnohých anglicky hovoriacich historikov je tento rozdiel nepodstatný.
[2] Možno tieto rozdielne pomenovania nového štátu sa môžu zdať anglicky hovoriacemu historikovi ako nepodstatné, ale história 70 rokov Česko-Slovenska / Československa ukázala, že boli veľmi dôležité. V súčasnosti žijú Slováci a Češi v dvoch nezávislých republikách, v Slovenskej republike a v Českej republike.
[3] Československo (1945), Československá socialistická republika(1960), Česko-slovenská Federálna Republika (1990), Česká a Slovenská Federálna Republika (neskôr 1990), 2 nezávislé republiky (1993): Slovenská republika a Česká republika
[4] Mali sme v parlamente aj „pomlčkovú vojnu“. V rokoch 1960-1990 bolo oficiálne meno štátu Československá Socialistická Republika. Mesiac po „zamatovej (nežnej)“ revolúcii, v decembri 1989, prezident Václav Havel vyhlásil, že slovíčko „socialistická“ má byť vypustené z oficiálneho názvu. Takže názov štátu mal byť „Československá republika“, tak ako sa spoločný štát volal v rokoch 1920-1938 a v rokoch 1945-1960. Slovenskí politici však pociťovali, že toto pomenovanie zníži postavenie Slovenska v novom štáte a žiadali, aby sa mena dala pomlčka (t.j. Česko-Slovenská Republika) rovnako, ako sa náš spoločný štát nazýval v rokoch 1918-1920 a znovu v rokoch 1938-1939. Prezident Havel potom pozmenil svoj návrh na Republika Česko-Slovenská, ktorý ale nevyhovoval českým politikom, ktorým to pripomínalo Mníchovskú dohodu z r.1938, kedy nacistické Nemecko zabralo Sudety.
[5] Mám rád Kanadu, veľmi si vážim, že nás, celú rodinu, Kanada prijala po našom odchode z Československa r.1986. Som hrdý, že som aj Kanaďan, mám rád ľudí, prírodu, kanadský štýl života.
[6] Slovenskou Republikou tu nazývam to územie, ktoré Slovensku zostalo po Viedeňskej arbitráži (8.okt. – 2.nov 1938)
[7] Vládu Slovenskej republiky zvolila Slovenská Národná Rada
[8] Bol to už Sovietsky Sväz
[9] Dokonca dobili naspäť Konštantinopol
[10] Nemali tam svojich vojakov
[11] Kanada, Austrália, Nový Zéland, Newfoundland, Južná Afrika, Írsko, India, Pakistan a Ceylon (Sri Lanka)
- 87 views