Monsignor František Fuga, národný buditeľ a jeho zásluhy pre Slovensko

Mal som česť osobne sa poznať s monsignorom Františkom Fugom. Bolo to v Kanade v rokoch 1982-1987. Kto bol tento vyznamný slovenský národovec, ktorého zásluhy, bohužiaľ, mnohí z vás možno nepoznáte? Môj článok vám možno dopomôže k objektívnejšiemu pohľadu na spolutvorcu našej slovenskej štátnej zástavy.

Tento rok sme si pripomenuli monsignorovu storočnicu narodenia. Narodil sa v katolíckej rodine obuvníka Emila Figu 9. júna 1923 vo Vinnom, okres Michalovce. Pôvodne sa volal František Figa. Gymnázium skončil v roku 1944 v Michalovciach. Pokračoval štúdiom v bohosloveckom seminári v Bratislave a v Košiciach. Pretože bol veľmi nadaný žiak a profesori si to všimli, dostal v roku 1945 možnosť pokračovať v štúdiach v zahraniči v Taliansku.

V roku 1950 bol vysvätený za kňaza. Ďalej však pokračoval v štúdiach na Lateranskej univerzite, ktorú skončil v roku 1952. Po štúdiach pôsobil ako kaplán v severnom Taliansku a štúdiom si osvojil aj byzantský obrad. Slovenskí grekokatolíci, ktorí boli vtedy v hojnom počte vo veľkompriemyselnom meste Hamilton v Kanade, nemali ani faru ani farára.

Pán Boh prostredníctvom profesora Michala Lacku nahovoril F. Fugu, aby odišiel do vinice Pánovej do južného Ontária, kde sa neskôr stal generálnym vikárom greckokatolíckeho biskupstva Sv. Cyrila a  Metoda v Kanade. Medzi greckokatolíkmi v Hamiltone začal pôsobiť 25. apríla 1954 .

Začínal z ničoho. Poháňaný vierou v Božiu vôľu, ktorá dokaže robiť zázraky, vybudoval v roku 1957 spolu so svojími farníkmi na Barton ulici v Hamiltone nádherný byzantský kostol sfarou. Vo fare, pod kostolom, sa stretávali farníci, členovia Kanadskej Slovenskej Ligy, ale aj Slováci zo širšieho okolia. Vďaka tomu sa stal Hamilton slovenským kultúrnym centrom.

Pomáhal, kde sa len dalo. Veľakrát nezištne pomáhal rodinám nových emigrantov. Bol vyznamným národným buditeľom v exile. Od r.1974 až do svojej smrti 9. novembra 1987 bol tretím predsedom Zahraničnej Matice Slovenska.

Bol aj literárne činný. Pod kostolom mal vlastnú tlačiareň a vydával nielen nábožensku literatúru, ale aj diela exilových autorov, ktoré sa nemohli publikovat v tej dobe v Československu. Vydával tiež literatúru pre mládež. Vedľa tlačiarne mal malú tmavú komoru a viackrát som mu tam vypomáhal ako fotograf, alebo fotolaborant.

Poznal som ho ako vzdelaného jednoduchého človeka, ekumenistu.Všetko ho zaujímalo, tak sme mali pri práci veľa zaujímavých rozhovorov. Jeho krédo bola "jednota". Slováci musia držať pohromade a nerozbíjať sa, ale spolupracovať. Pevne veril, že raz príde čas a Slovensko sa stane samostatným štátom. Ja som tomu v tej dobe neveril, nedokázal som si to predstavit, veď stále existoval pevný Berlinsky múr.

Dobre si pamätam, ako mi často hovoril, že pracuje na návrhu slovenskej štátnej zástavy. Dnes na Slovensku existuje naďalej akýsi "triedny boj" a niektorí jednotlivci by monsignorovi tento kredit radi odobrali. Argumentujú najmä tým, že monsignor bol klérofašista. Maďari sa už dokázali vysporiadať s Horthyho minulosťou, Francúzi s generálom Petainom, celá západná Europa koketovala a kooperovala počas vojny s Hitlerom, ale my Slováci nedokážeme dodnes urobiť hrubú čiaru za Slovenskou republikou z rokov 1939-1945.

Áno, monsignor Fuga v spolupráci s Dr. J. Cincíkom spravili návrh zástavy Zahraničnej Matice Slovenskej. Bola to slovenská trikolóra s dvojkrížom na trojvrší umiestnenym v strede. Delegácia zahraničných kanadských Slovákov, hneď po revolúci, priniesla túto zástavu do Bratislavy. Pri návrhu novej ústavy SR sa táto zástava stala základom našej novodobej štátnej zástavy.

To, že niekdo zo slovenských heraldikov alebo politikov bude dnes argumentovať tým, že dvojkríz na trojvrši, je toľko a toľko milimetrov naľavo alebo napravo, nie je podstatné. Dôležitou je skutočnosť, že existovala reálna "bumaška", teda oficiálny úradný dokument z Anglickej heraldickej spoločnosti od sira Conrada Swana, ktorou Františkovi Fugovi potvrdil patent na slovenskú zástavu dva roky pred monsignorovou smrťou. Škoda, že som v tej dobe nevlastnil iPhone, bol by som si ten dokument, ktory mi monsignor osobne ukázal, hneď odfotografoval, rozposlal emailom na Slovensko a mohol tak vyvrátiť dnešné pochybnosti.

Dnes však, ako keby sa pod spomínaným dokumentom zem prepadla.. Ešte žije  zopár mohykánov, ktorí si dobre pamätajú, že slovenská zástava Zahraničnej Matice Slovenskej viala viackrát pri oslavách kanadskej mnohonárodnosti na čestnom stožiari pred City Hall v Hamiltone. Pričinil sa o to nebohý monsignor.

Potešilo ma, že som sa mohol osobne zúčastnit 7. júna 2023 v Martine na konferencii "Život a dielo Františka Fugu".

Vedenie Martinskej Matice spolu s bratislavským Úradom Slovákov Žijúcich v Zahraničí spravili záslužnú prácu. Patrí im veľká VĎAKA.

Veď v dnešnom globalistickom marazme nie je ľahké nájsť ľudí, ktorí vedia, že je potrebné udržať si národnú identitu a vzdať úctu aj byvalým emigrantom, ktorí v zahraniči veľa vykonali pre Slovenský národ.

Na konferencii ma zaujali mnohé hodnotné príspevky odborníkov. Takisto som mal možnosť stretnúť sa aj s rodinnými príslušnikmi monsignora Fugu. Keď som večer odchádzal z Martina, napriek prudkému dažďu, mal som dobrý pocit, že pamiatka na monsignorovu zásluhu pre Slovensko nezanikne a dozvie sa o nej časom aj mladá generácia.

Ešte pred konferenciou som navštívil obec Vinné. Chcel som spoznať misignorovú rodnú obec neďaleko priehrady Šírava.

Obyvatelia obce sú pyšní na svojho krajana, ktorý vybudoval v ďalekej cudzine nádherný greckokatolícky chrám a ako veľky národovec nezabudol ani na svoju rodnú vlasť. V miestnom múzeu majú dobre zmapovaný život a dielo Františka Fugu. Aj materská a základná škola nesú meno tohto slávneho rodáka.

Ak vaše kroky povedú na vychodné Slovensko, objavte toto jedinečne múzeum a katolícky kostol, v ktorého popredí je busta slovenského národovca, hoci jeho hrob je v ďalekej cudzine v Kanade, v meste Burlington, len pár metrov od vĺn Ontarijskeho jazera.

Teraz už viete moju story o spolutvorcovi slovenskej zástavy, kňazovi, kazateľovi, tlačiarovi, vydávateľovi, novinárovi, šefredaktorovi, publicistovi, mecenášovi, buditeľovi, agitátorovi slovenského života a obdivovateľovi krajiny medzi Tatrami a Dunajom. Svoju rodnú vlasť miloval na americkom kontinente úprimne s celým srdcom až do smrti.