Pittsburská dohoda sa po roku 1919 stala predmetom vnútropolitického zápasu o autonómiu Slovenska.

Niektorí českí politici spochybňovali jej právnu záväznosť s odôvodnením, že ide iba o lokálnu dohodu amerických Čechov a Slovákov.

V pozdnom veku sa dozvedám, aj to iba z neoficiálnych zdrojov, o pestrofarebnej histórii Slovákov. Väčšinou nám túto históriu písali iní. Zamlčiavali, glorifikovali, zatracovali a prekrúcali.

Objavy písomných a archeologických faktov a artefaktov sa našťastie neskončili, pokračujú a budú pokračovať ďalej. Preto zostáva nádej, že budú raz objavené aj také písomné dôkazy, ktoré sú zatiaľ niekde dobre v utajení schované, a ktoré sa stanú priamym svedectvom dávnej kmeňovej histórie Slovákov. Takýto objav očakávam predo všetkým od oficiálnych slovenských historikov. Malo by byť ich profesnou povinnosťou, ešte lepšie ak osobnou ambíciou, aby sa na cestu objavovania vypravili sami od seba.

Ďalším príkladom, ktorý môže v sebe ukrývať názov slovenského kmeňa, môže byť nápis na skalnatom brale, na ktorom stojí hrad Trenčín. Netreba sa dať mýliť tým, že zaužívaný historiografický názor hovorí o príchode Slovanov na územie Slovenska najskôr v 4.storočí n.l. Iné historiografické názory hovoria, že Slovania, a teda aj dávni predkovia Slovákov, žili na území Slovenska ako pôvodné obyvateľstvo od nepamäti. A teda aj v roku 179 n.

Je nielen zaujímavé, ale priam zaráža fakt, že doboví kronikári, aj keď neboli priamymi svedkami udalostí, dokázali vyhotoviť toľké množstvá historických zápisov, že sú všetky európske národy schopné v nich objaviť svoju dávnu minulosť a na nej postaviť národnú históriu – s výnimkou Slovákov, potomkov Slovenov. Je to náhoda ?