Toto je druhý diel série blogov o mojich skúsenostiach a zážitkoch v Kanade, kde som dva mesiace študoval a cestoval. V tomto diele píšem o mojích prvých zážitkoch po príchode do Vancouveru. Článok nadväzuje na prvý diel seriálu.
Len pár dní pred odletom si vyhľadávam moju "kanadskú mamu" na sociálnej sieti a zisťujem, že je silno kresťansky orientovaná. V tom momente som mal pred očami moju babku a jej: "Musíš veriť v Boha!", "Nikto si nemôže dovoliť spochybňovať Boha!", "Musíš ísť v nedeľu do kostola, to sa proste musí!". Ak ma toto čaká nasledujúce dva mesiace, asi to nezvládnem. Začínam pochybovať, či to bol dobrý nápad.
So slzami v očiach od vzrušenia nastupujem do lietadla AirCanada a absolvujem prvú časť cesty do Toronta. Po deväť aj pol hodinovom lete musím čakať na ďalší päť hodinový let do Vancouveru. Je mi zle pri predstave ďalších piatich hodín v lietadle a preto sa prechádzam po letisku. Priebežne stretávam páry rovnakého pohlavia, ľudí všetkých existujúcich vierovyznaní a farieb pleti. Opäť som vo svete, kde spolu všetci vedia vychádzať a zmocňuje sa ma ten "nedefinovateľný pocit".
Mňa tu čaká prvá lekcia, keď do lietadla so mnou nastupuje niekoľko desiatok moslimov, ktorý sa v priebehu letu veľmi často a zvláštne prehádzajú po lietadle. Naháňa mi to strach ale nakoniec sa nič nestalo. Moje predsudky dostávajú prvé rany a to nevedia, že sú na začiatku svojho konca.
Po prílete do Vancouveru ma už čaká môj dohodnutý odvoz - asi 100 kilogramová, 150 centimetrov vysoká černoška so slovami: "Ahoj Helmut! Čaká ťa dobrodružstvo, si pripravený?". Vtedy som ešte netušil, aké veľké to dobrodružstvo bude ale odpovedám jej: "Jasné, poďme na to!". Vedie ma rýchlym krokom cez parkovisko k dodávke, kde ma už čaká vodič Jeff a ďalšia študentka zo Švajčiarska. Prehodíme pár slov odkiaľ kto je a nasadáme do dodávky.
Vraj budem vystupovať ako prvý. Cez Google street view som si pozrel, kde budem bývať, aby som nezažil šok z niečoho príliš dobrého alebo príliš zlého. Takže viem do čoho idem. Vystupujem z dodávky na mieste môjho pobytu. Otáčam sa k domu s terasou, basketbalovým košom a záhradou. Tento dom by podľa Google street view mal byť ten, kde budem nasledujúce 2 mesiace bývať. V tom na mňa zakričí Jeff, že dom je na druhej strane ulice. Nemôžem uveriť tomu, že to myslí vážne.
Okná zaplátané doskami, dom ošarpaný, bohvie čo bude vo vnútri. Dúfam, že sa Jeff pomýlil a tento dom nie je ten správny. Zvoníme a dvere mi otvára osoba, ktorú som si našiel na sociálnej sieti. Marlene z Filipín ma pozýva dovnútra a hneď od začiatku si všímam dve veci: všade naokolo kresťanské symboly a pravidlá správania sa nalepené kde bolo miesto. Zvnútra dom vyzerá oveľa lepšie a to ma trocha ukludní.
Po ukázaní mojej izby dostávam asi pol hodinový príhovor o pravidlách správania sa v tejto rodine. Pri niektorých sa zamýšľam, čo mi tým chcela Marlene povedať: "Po použití musíš záchod spláchnuť", "Ak omočíš dosku alebo zem, utri to", "Nejedz jedlo z tanierov ostatných, pokiaľ ti to nedovolia". Aktuálne budem bývať s piatimi ďalšími študentami z Francúzska, Brazílie, Česka a Mexika. Marlene má aj jedného syna Emjaea.
Asi toho bolo na mňa príliš veľa naraz a preto sa rozhodnem ísť sa prejsť po okolí. Ulice naokolo sú pekné a nachádzam aj 7-Eleven a pumpu v blízkosti domu. Super, tu budem môcť nájsť stravovaciu záchranu, keď bude veľmi zle.
Celá ulica je ale zrazu plná rôznych ázijských obchodov odkiaľ vychádza neskutočný smrad. V týchto obchodoch predávajú potraviny? Och, prosím nech tu Marlene nenakupuje. Sadám si na lavičku a pýtam sa sám seba, ako tu mám vydržať? Vancouver som si predstavoval inak ako špinavú ázijskú ulicu plnú smradľavého mäsa.
Zhrozený sa vraciam do domu, spoznávam mojich spolubývajúcich a idem skoro spať, keďže som po tomto všetkom extrémne unavený. Na druhý deň doobeda idem s mojou kanadskou mamou kúpiť "električenku" a umyť auto. Marlene spoznávam ako milú ale prísnu ženu, ktorá mi hovorí to, čo všetci: moja angličtina je dobrá, ale strašne rýchlo rozprávam a potom mi nie je rozumieť. Na moje prekvapenie, nepadá žiadne poučovanie ohľadom viery v Boha. Hm, už teraz je iná ako moja babka ...
Po návrate dostávam obed, kukuricová polievka a k tomu tri kuracie nugetky asi 2x5 centimetrov. Ostávam sedieť pri stole, pretože očakávam, že príde aj druhé jedlo. Po 15 minútach hrania sa na telefóne to pochopím a polo-hladný odchádzam na autobus smerom do centra mesta. Začínam zisťovať, že na stravu miniem oveľa viac ako som pôvodne plánoval. Neskôr mi to Marlene vysvetľuje, vraj v Kanade je zvykom obedovať iba malé jedlo a hlavné jedlo dňa je večera. Tak si hovorím, super aspoň sa večer dobre najem.
Keď dorazím do centra Vancouveru ostávam uchvátený príjemnosťou okolitých ľudí, zeleňou v centre mesta a hlavne neskutočným Canada Place. Je to miesto, kde kotvia obrovské výletné lode v pozadí s horami nad severným Vancouverom. Na tomto mieste som odvtedy bol každý deň, lebo pohľad z neho bol neopísateľný. Zastavím sa ešte v Subwayi zaplniť prázdne miesto v žalúdku a smerujem "domov". Prvý krát nazvem moje prechodné bydlisko vo Vancouveri domovom, čo sa mi ešte nikde na svete nestalo. Práve preto o samotnom meste Vancouver spravím samostatný diel tejto série.
Po príchode "domov" si ľahnem ešte do postele dospať časový posun, až kým ma nezobudí Marlene s večerou. Mierne oťapený prichádzam k stolu s nádejou veľkej večere a teda hlavného jedla dňa. Pohľad na môj tanier ma mierne šokuje a žalúdok po absolvovaní časového posunu má čo robiť, aby toto hlavné jedlo dňa zvládol :).
Večera je za mnou a ja som plný očakávaní, aké ďalšie prekvapenia a šoky mi pripraví ďalší deň, môj prvý v škole ILAC ...
DISCLAIMER: Please, do not find anything from this text as offensive to you. These are my true feelings at that time. All people I met during my stay in Vancouver were super friendly and kind. We are just different by our personalities and cultures. So there are things I was shocked about, because I had never experienced so multiculture environment. Two months spent in Canada probably were the best two months in my life, so if you were part of it, THANK YOU!
Tento článok je prevzatý s https://helmutposch.blog.sme.sk/c/480908/kanada-ii-prve-dojmy-vancouver.html s dovolením autora.
- 42 views