Žijem v bubline. Nespravila som ju bublifukom. Aj keď bublifuk je celkom milá hračka. Urobíš jednu, druhú... veľa bublín. Dorka ich v lete robila u babky v záhrade. Malé, veľké, dúhové. Slobodne si lietali, až kým nepraskli .
Moja bublina je malá veľká bublina. Nevznáša sa a nelieta. Nemá ani dúhové farby. Má obyčajnú fasádu a okná a dvere. Stojí na mieste a ja sa v nej pohybujem. Iba ja sama. Nelietam. Chodím opatrne, aby som nezakopla. Kto by ma dnes ošetril? V špitáloch je veľa maródov a málo "snehuliakov". Keby aspoň snehu bolo!
Keď mi je dlho, idem na vzduch. Ale medzi ľudí nejdem. To božechráň! Chránim seba aj iných. Lebo... Veď viete. Korona. Veru ona, hnusoba! Preto chodím iba na dvor. Pohrám sa s mačkou, trošku si spolu pokecáme. Je to vždy lepšie, ako keď sa rozprávam len sama so sebou. To vyzerá dosť hlúpo. Lenže komunikovať musím. Ináč by mi z toho ticha začalo šibať.
Len čo otvorím dvere, vybehne z bubliny. Šupho do diery v plote a už je pri mne. Moja Cicka! Vojde mi medzi nohy a obšmieta sa. Má to rada. Moja Kamaláska! Bludáročka moja! Tá má tých mien! Ako šľachtičná. A ešte aj Coco. To znie noblesne. Coco je jej pravé meno. Dala jej ho Dorka. Najskôr sa síce volal Kokos, ale keď zistila pohlavie, z Kokosa je odrazu Coco. Neviem, mohla hádam počkať, kým sa Kokos sám nerozhodne, či chce byť chlapec alebo dievča.
Včera som pri Cickinej miske našla zlodeja. Ježka fufňavého. Asi ho zobudil rachot na Silvestra. Alebo aj hlad. Išla som mu zobrať jabĺčko. O chvíľu kukám, kukám, a ježka nikde. Bál sa, nemala som rúško. Hľadám ho, volám: „Ježko, Ježko!“
Na terasu vyšiel Jožko. Môj sused. Hľadí doprava, doľava, kukne aj za roh. Pokrúti hlavou: „To som blázon! Asi mi šibe.“
A ja som z blízkeho kríka celkom zreteľne počula: „Som v bubline!“
- 160 views