Myslím že meno Ebeka bolo ženské biblické meno. Ubytovňa sa nachádzalala v obci Bíla v Českých Beskydách v okrese Frýdek-Místek. Nikto vtedy nevedel čo to meno znamená, ale boli sme radi že ideme do Čiech, aj keď vtedy to bolo ešte Československo. Žiadna hranica. Bolo to v roku 1988, akurát mi skončila škôlka a ja som v máji oslávil šieste narodeniny. Autobus nás zobral z dediny, možno od obchodu alebo od jedálne JRD družstva, ktorá vtedy ešte fungovala, a nad ktorou bola kancelária družstva.
Nepamätám si akú som mal tašku, alebo ruksak. V tom čase boli populárne chlebníky, čiže malé tašky cez plece, do ktorých sa dali dať základné veci a desiata. Vodu sme vtedy so sebou nenosili tak ako sa to nosí v iných krajinách. Myslím že naše prvé chlebníky nám kúpili rodičia až keď sme boli starší, možno rok alebo dva po tom tábore. Boli hnedé, také hnedo zelene, čo boli farby populárne u lesníkov, a mali hnedé kožene pútka, či ramienka, dosť dlhé na to, aby sa dali dať cez krížom cez plece.
V Ebeke bolo teplo, to je jasné. Myslím, že som tam rozpoznal aj nejaké iné deti z Ďanovej. Zdá sa mi, že som tam bol 2 týždne a dostal som asi 120 korún na vreckové, tak som si to rozdelil po 10 korún na každý deň. Za túto sumu som si mohol kúpiť jeden deň čierneho gumeného čerta, vlastne len jeho hlavu, ktorú keď som stlačil tak vyplazila červený jazyk. Pamätám si že sme chodili na výlety z ubytovne a na priehradu.
Na priehrade som prvýkrát videl vodné bicykle a na nejakom som aj išiel. Asi som ešte nevedel celkom dobre plávať lebo jeden deň som išiel do vody a kráčal som kráčal, až kým mi bola voda po krk a potom aj vyššie po ústa, a potom ma zaliala úplne a stále som cítil, že sa nohami dotýkam dna, ale vedel som aj to, že keby som išiel ďalej tak by to bolo veľmi zlé. Tá priehrada bola veľmi prírodná a pláž bola trávnatá a kamenistá. Asi sme tam chodili pešo z ubytovne. Myslím, že tam boli aj iné tajchy, čiže menšie jazierka, no to si možno už pletiem. Chodili sme na veľa prechádzok do okolitej prírody. Mali sme aj športový deň s hrami.
Špenát bol veľmi neobľúbený medzi deťmi. Nemal som ho rad aj keď som ho nikdy dovtedy nejedol, lebo ho nikto nemal rad - ani v škôlke v Ďanovej, do ktorej som chodil a kde boli moji kamaráti Michal Strakoš (z neďalekej osady Stariny) a Peter Ďanovský (ktorý mal mladšiu sestru Mirku a rozídených rodičov). Na tábore sme mávali obedy v reštaurácii priamo v ubytovni a jedného dna sme mali aj špenát s vajíčkom uvareným natvrdo a prekrojeným na polovicu. Bola k tomu zemiaková kaša. Neviem či som ho zjedol celý, ale po prvýkrát v živote som ho určite ochutnal. Mali sme ho na stoloch v takých veľkých porcelánových misách, z ktorých sme si naberali na taniere, alebo nám naberali dospelí.
Ku koncu tábora sme mali diskotéku v maskách. To bola jedna z najobľúbenejších aktivít. Celý deň sme si chystali a plánovali masky na večer. Ja som bol pirát, lebo som mal námornícke tričko s úzkymi modro-bielymi pásikmi z domu. Na ruku mi niekto nakreslil srdce a napísal Love - ako tetovanie. Veľa ľudí malo v tých časoch jednoduché tetovania, čierne čiary, slová a jednoduché obrázky, namiesto prepracovaných a farebných tetovaní, ktoré nosia ľudia dnes. Už vtedy mi tie tetovania pripriadali ako z väzenia. Ako som tak sedel poobede pri bare (áno, reštaurácia mala barový pult s vysokými stoličkami), vedľa mňa sedel nejaký lokálny štamgast. Bolo mi čudné, že do ubytovne môžu prísť aj iní ľudia v čase. keď sme tam mali tábor, ale reštaurácia bola asi otvorená pre všetkých. Ako som tam sedel, pozrel sa na moje nové tetovanie a povedal, že to slovo sa píše s dvojitým W lebo to znamená Láska. Pochopil som, že láska je niečo veľké, dôležíte, a tajomné, a preto ta vážnosť cudzieho písmena.
Príchod z tábora domov bol pre mňa emočný. Zájazdový autobus nás doviezol až do dediny, myslím, že sme vystúpili pri obchode Jednota alebo pri spomínanej kancelárii JRD družstva. Naproti mi išiel otec a videl som ho ako kráča s obviazanou rukou po moste cez Blatnický potok. Videl som mu na tvári obavu aj radosť a určite aj pot, veď bol horúci júl.
Zo zaujímavosti som si vyhľadal ubytovňu Ebeka a s potešením som zistil, že stále funguje. Na stránke Google mal tento hotel 3.5 hviezdičky podľa 51 recenzii. Adresa je Keltská salaš Ebeka, Bílá 79, 739 15 Bílá, Česko. Popis ubytovania je stručný a jasný, ako sme naň zvyknutí zo starej československej kultúry: “Nabídka ubytování v hotelu v 23 pokojoch s celkovou kapacitou 66 lužek. Pokoje jsou vybaveny standardně, sociální zařízení a umyvadla jsou na jednotlivých patrech. Pokoje v první patře lodžie. Možnost využití 2 klubových místností, které jsou vybaveny zvukovou aparaturou, billiardem. Dětské hřiště.“
Na stránke Beskydy.cz sa ďalej dočítame o histórii Salaša - hotela:
Keltská salaš Ebeka se nachází v malebné krajině Moravskoslezských Beskyd na pomezí Valašska v nadmořské výšce cca 800 m n. m. Nabízí ubytování ve standartné vybavených pokojích a stylově zařízenou restauraci v keltském stylu s denním provozem. Salaš Ebeka byla postavena v malebné krajině Beskyd v keltském stylu již v roce 1968. Objekt ubytovacího zařízení byl přistavěn až v letech 1977-1978 pro potřebu ubytovacích služeb u stávajícího restauračního zařízení Ebeka. Tato stavba byla řadu let vyhlášeným ubytovacím zařízením mezi beskydskými hotely. V roce 1996 bylo toto zařízení zavřeno a v září roku 1999 opět otevřeno. Ebeka se stala také motivem celé řady výtvarníků, kteří ji zvěčnili na svých výtvarných dílech, fotografiích a pohlenicích. Jedním z děl, které může dodnes veřejnost spatřit, je zobrazení Ebeky ve vitráži vestibulu hlavního nádraží na Ostravici (vid: https://www.beskydy.cz/content/beskydy-hotely-koliba-ebeka-na-bile.aspx).
Domovská stránka hotela mu dáva 2 hviezdičky a ďalej ho opisuje takto: „Keltská salaš Ebeka je situovaná v obci Staré Hámri , v malebnej krajine Moravskoslezských Beskýd, na pomedzí Valašska. Hotel poskytuje pokojné zázemie pre letnú i zimnú rekreáciu jednotlivcom, párom aj skupinám. Okrem pohodlného a cenovo priaznivého ubytovania v 26 prakticky zariadených izbách poskytuje hotel kvalitné služby a štýlové reštaurácie zariadené v keltskom štýle. Príjemné posedenie ponúkajú tiež dve klubovne a priľahlá lúka s možnosťou grilovania. Nechýba tu ani úschovňa bicyklov a lyží. Parkovanie áut je zabezpečené pri hoteli (vid: https://hotel-ebeka.hotel.cz/).
- 13 views
Add new comment