Obdobie rôznych 100 ročníc, terminologický zápas a čs. légie

Prevzaté z čísla

Zopár uplynulých rokov, tento rok 2017 a zopár budúcich rokov je obdobím rôznych 100 ročníc, ktoré nám pripomínajú viaceré dôležité udalosti v našej histórii.

2014, 28.júl                    100 rokov od začiatku I.sv.vojny

2014-2017                     100 rokov od vzniku rôznych čs. légií

2015, 22.október           100 rokov od Clevelandskej dohody

Clevelandská Dohoda

 

2016, 13.február            100 rokov od vzniku Československej Národnej Rady v Paríži

2017, 7.november         100 rokov od októbrovej revolúcie (boševická revolúcia, VOSR) v Rusku

2018, 31.máj                 100 rokov od Pittsburghskej dohody

Pitsburgská Dohoda

 

2018, 18.október           100 rokov od Washingtonskej deklarácie

2018, 26.október           100 rokov od Filadelfskej dohody

2018, 28.október           100 rokov od vyhlásenia nezávislosti Česko-Slovenska

2018, 30.október           100 rokov od Martinskej deklarácie

2018, 11.november       100 rokov od skončenia I.sv.vojny

2018, 13.november       100 rokov od vyhlásenia dočasnej ústavy Česko-Slovenska

2019, 8.máj                   100 rokov od Užhorodského memoranda

2019, 10.september      100 rokov od Saintgermainskej mierovej zmluvy

2020, 6.marec               100 rokov od uzákonenia Ústavnej listiny Československej republiky

2020, 4.jún                    100 rokov od Trianonskej mierovovej zmluvy

 

Každá z uvedených historických udalostí si zasluhuje pozornosť historikov aj širšej verejnosti pretože každá z nich ovplyvnila život nás všetkých, Slovákov, Čechov a iných národností žijúcich v spoločnom štáte, na spoločnom území, väčšinu času 20.storočia.

 

Jednej časti z tohoto historického obdobia, ktorú považujeme za veľmi dôležitú a ktorá bola veľakrát z rôznych dôvodov zatláčaná do úzadia, a to vzniku a činnosti československých légií, venujeme sériu článkov od Tomáša Hupku, ktoré budeme postupne uverejňovať v časopisde Slovo z Britskej Kolumbie a na webových stránkach www.slovozbritskejkolumbie.ca:

  • Od zajatcov k légiám
  • Páni Sibíre a transibírskej magistrály
  • Budovanie Česko – Slovenska
  • Légie na odstrel
  • Bohatstvo  légií
  • Boj na všetkých frontoch
  • Život v légiách

Pomenovanie légií

Pomenovanie “československé légie” sa začalo používať až po I. sv. vojne na označenie prakticky všetkých vojakov – Čechov a Slovákov, ktorí bojovali na strane štátov Dohody proti Trojspolku, predovšetkým proti Rakúsko-Uhorskej armáde a za vytvorenie Česko-Slovenska. Počas I. sv. vojny sa títo vojaci označovali ako revolučné dobrovoľné vojská, prípadne ako zahraničné československé vojská. Vo Francúzsku sa tiež začal používať pojem Československá armáda, ktorý sa neskôr po I. sv. vojne spolu so skratkou ČSA, stal označením armády Česko-Slovenska.

 

V sérii článkov od p. Tomáša Hupku budeme použivať všeobecné pomenovanie “československé légie” (poprípade “čs. légie”) napriek tomu, že v čase kedy tieto vojenské jednotky vznikali a pôsobili, boli známe pod inými menami.

 

Pomenovanie územia a spoločného štátu Čechov a Slovákov

Pamätáte si diskusiu o spôsobe pomenovania spoločného štátu Čechov a Slovákov z deväťdesiatich rokov 20. storočia?. S pomlčkou, či bez polmčky? Skutočnosť je taká, že táto diskusia sa začala už počas I. sv. vojny. A mala dve roviny, lingvistickú a politickú.

Z pohľadu lingvistov sa pred vznikom spoločného štátu Čechov a Slovákov ako neoficiálne pomenovanie používalo: československý štát, prípadne česko-slovenský štát. Od roku 1920 sa začal používať oficiálny názov: Československá republika a Republika Československá. Tieto názvy sa používali do roku 1938. Pred II. sv. vojnou, pred rozpadon spoločného štátu, teda v rokoch 1938 – 1939 sa používal pojem Česko-Slovenská republika.

Z pohľadu politikov sa v dokumentoch ako oficiálny názov uprednostňovali pojmy:

  • v rokoch 1918–1920 Republika Česko–Slovenská a Česko–Slovenský štát,
  • v rokoch 1920–1938 Československá republika
  • a v krátkom období 1938–1939 Česko–Slovenská republika.

Za zmienku stojí aj pomenovanie v geografií. Územie spoločného štátu sa nazývalo:

  • do roku 1920 Česko–Slovensko,
  • v rokoch 1920–1938 Československo
  • a v rokoch 1938–1939 znovu Česko–Slovensko.

Ak chceme byť presní, tak Slovník slovenského pravopisu v rokoch 1918–1938 schvaľuje pojem Československá republika (ČSR) a v rokoch 1938–1939 Česko–Slovenská republika, v skrátenej podobe aj Česko–Slovensko, prípadne Československo.

V medzinárodných zmluvách sa však používala pomlčka: Česko–Slovenský štát, Česko–Slovensko a Republika Česko–Slovenská a Česko–Slovenská republika.

Clevelandská dohoda hovorí o Česko–Slovenskom štáte (federácia krajiny a autonómia Slovenska).

Pittsburská dohoda prišla s repuplikánskym usporiadaním, zachovala však pomenovanie Česko–Slovenský štát.

Washingtonská deklarácia už obsahuje pomenovanie Československá republika. Od tejto chvíle bol v terminológií príklon k Československu, teda k československému národu.

Filadelfská dohoda hovorí o Česko–slovenskej republike, používa skratku ČSR. Avšak hovorí o federatívnom usporiadaní a autonómií aj pre Rusínov (nielen pre Slovákov).

Martinská deklarácia okrem iného prináša pomenovanie česko-slovenský národ, tento pojem však nevníma etnicky, ale politicky – ako prihlásenie sa k spoločnému štátu.

Dočasná ústava prináša pojem Česko–Slovensko.

Užhorodské memorandum používa pojem Česko–slovenská republika

Saintgermainska mierová zmluva používa pomenovanie Česko–Slovensko a ako právny dokument zaväzuje k jeho používaniu aj česko–slovenskú ústavu.

Ústavná listina Československej republiky (česko–slovenskú ústavu) však  už obsahuje pojem Československá republika (skratka ČSR). 

Trianonská zmluva znovu hovorí o Česko–Slovensku a Česko–Slovenskom štáte.

My sme sa v sérii článkov o čs. légiach priklonili k pomenovaniu Česko–Slovenská republika a Česko–Slovensko, ktorý schvaľuje slovník slovenského pravopisu, nie je spojený s konkrétnym obdobím, nachádza sa v dočasnej ústave, v medzinárodných dokumentoch a predovšetkým v Saintgermainskej zmluve...

Pomenovanie národnej rady v Paríži

Podobne ako názov krajiny, aj názov Národnej rady, ktorú založili T.G.Masarik, M.R.Štefánik, J.Durich a E.Beneš v Paríži 13.februára 1916, prechádzal istým vývojom. Rada vznikla premenovaním Českého zahraničného komitétu na Národnú radu krajín českých (Conseil National des Pays Tchéques).

Tento názov vo francúzštine presadil Milan Rastislav Štefánik. Hlavným dôvodom bola ťažka výslovnosť slova Česko-Slovensko (Tchécoslovaque). S tým však nesúhlasili krajanské spolky Slovákov v Amerike, ktoré podporovali činnosť rady finančne. Námietky Benešovi tlmočil zástupca Slovenskej Ligy v Amerike, Štefan Osuský. Tieto námietky a tiež tlak štátov Dohody, ktoré hovorili o právach Čechov a Slovákov, viedli nakoniec k používaniu  pojmu: Národná rada československá prípadne Národná rada česko–slovenská.

My sme sa (aj vzhľadom na Saintgeirmanskú zmluvu) v článkoch o čs. légiach priklonili k používaniu pojmu Národná rada česko–slovenská.

Pomenovanie čechoslovák a čechoslováci

Pomenovanie „čechoslovák“ (j.č) v článkoch o čs. légiach nepoužívame, napriek tomu, že v niektorých zahraničných dokumentoch sa toto pomenovanie vyskytuje. Pomenovaniu „čechoslováci“ (mn. č.) sa vyhýbame. Ak ho však predsa použijeme, myslíme tým spoločné pomenovanie pre Čechov a Slovákov.

 

Slovo na záver úvodu k článkom o čs. légiach

Čitateľom Slova z Britskej Kolumbie ponúkame sériu článkov o čs. légiach, ktoré počas 1.sv.vojny vznikali a bojovali za spoločný štátny útvar dvoch rovnocenných národov, za Česko-Slovensko. Dúfame, že sa vám články budú páčiť, že v nich nájdete aj také zaujímavé informácie, ktoré sa k vám doposiaľ behom uplynulých 100 rokov nedostali.

Jozef Starosta

Zdroj informácie:

sk.wikipedia.org,

„Budovanie Česko-Slovenska“ – 3.pokračovanie článkov o čs.légiach od Tomáša Hupku

Autor príspevku
Mená osôb alebo komunít spomenutých v texte
Roky spomenuté v texte