Číslo 33

"Pani, prosím vás, zavolala by ste mi sanitku?! Bola som s dieťaťom u kardiológa."

Jedným z najznámejších pútnických miest východného Slovenska je Klokočov. Maličká dedinka na brehu Zemplínskej Šíravy prechováva v miestnom gréckokatolíckom chráme kópiu zázračnej ikony, ktorá v čase stavovských povstaní roku 1670 slzila. Stopy pôvodnej ikony dnes už nemožno vypátrať. Reálne sa na tieto udalosti veľmi skoro zabudlo a oživenie tohto pútnického miesta nastáva až začiatkom 20. storočia.

Ďalšie epizódky si môžete prečítať v Prílohe.

Celý svoj život som sa zaujímal o históriu. História je v spoločnosti hriešne nedocenená. Tá lokálna, národná i svetová. Za to platí ľudstvo strašné dane. Každý piatak základnej školy vie, že história je učiteľkou života, že by sme sa z nej mali poučiť, aby sme neopakovali tie isté chyby…

Predsa som mal čosi spoločné so Sokratom. Aj on mal otca kamenára a rovnako ako on, som odmietol pokračovať v jeho remesle. Aj Sokrata obvinili z toho, že kazí mládež a prinútili ho v roku 399 pred Kristom vypiť jed. Mne bol servírovaný po dávkach.

...

Šťastní to žiaci, ktorých učil učiteľ Peter Kozolka. On ich mal, ako sám povedal 2 600, pretože osud, či zlovôľa ho nepriamo nútila pôsobiť na šiestich základných školách. 

Keď si docent Augustín Prochotský, prednosta chirurgického oddelenia prečítal jeden z jeho publikovaných prejavov, povedal: Takých, ako ste vy, pán Kozolka, je už, žiaľ, málo. Sú však na Slovensku, aj keď sú viac‑menej v červenej knihe, z ktorej deň po dni odbúda, len žiaľbohu málo dávajú o sebe vedieť, málo šíria navôkol svoju prepotrebnú filozofiu.