Memorandum T. G. Masaryka svojím britským priateľom a členom Britskej vlády v apríli 1915

Submitted by starosta on Mon, 11/05/2018 - 19:33
Autor príspevku

Alebo, o čom sníval Masaryk r.1915 ...

Predkladám čitateľom Slova z Britskej Kolumbie voľný slovenský preklad niektorých úryvkov memoranda, ktoré napísal Tomas G. Masaryk svojím britským priateľom a členom Britskej vlády v apríli 1915. Memorandum bolo uverejnené v knihe R. W. Seton-Watson, Masaryk in England. (Cambridge: The University Press and Macmillian Company, New York, 1943)

 

Po prečítaní Masarykovho memoranda som trošku pochopil zložitú situáciu, v ktorej sa český a slovenský národ nachádzali v prvých rokoch 1.svetovej vojny. Dúfam, že aj nejeden čitateľ týchto riadkov nájde v nich odpoveď na niektorú zo svojich otázok z obdobia vzniku Česko-Slovenska.

Masaryk: Nezávislé Čechy (1915)

T.G.Masaryk 1925
T.G.Masaryk, 1925
Zdroj: wikipedia.com

 

Úvodná poznámka

Toto memorandum je programom na reorganizáciu Čiech na nezávislý štát. Je to program všetkých českých politických strán okrem katolíckého kléru. Plán na reorganizáciu Čiech prirodzene vyúsťuje do základných politických problémov súčasnej vojny. Pohľad na súčasnú situáciu je zamozrejme pohľadom z českého zorného uhla.

Cieľ súčasnej vojny: Obnova Európy

Britskí štátnici a politici často vyhlasujú, že cieľom súčasnej vojny je záchrana a sloboda malých štátov a národov. Rovnaký princíp vyhlasuje Francúzsko. Ruský cár verejne hovorí o oslobodení svojich slovanských bratov. V týchto slávnostných vyhláseniach spojencov sa kladie dôraz na hlavný cieľ súčasnej vojny, na obnovu Európy.

Moderný princíp nacionality (národnosti)

Donedávna, štáty a cirkvi organizovali ľudstvo bez ohľadu na nacionalitu (národnosť). V modernej ére je nacionalita rozhodujúcou štátnotvornou silou. Prakticky, jazyk, ako spoločný základ kultúrneho života a úsilia, je základným kritériom nacionality.

Tri veľké národy v Európe

V Európe sú iba tri veľké národy, Rusi (170 mil), Nemci (65 mil) a Angličania (45 mil).

Anglicko má jedinečnú zemepisnú polohu. Je koloniálnou a jedinou námornou veľmocou. Rusko je kontinentálnou veľmocou. Tento rozdiel určuje ich rozdielnu vojenskú a námornú stratégiu a tiež ich zahraničnú politiku. Oba národy majú vitálny záujem v Ázii a tiež v Európe, čo určuje ich vzťah a politiku voči Turecku, Perzii, Číne, Japonsku a najmä voči Nemecku.

Nemecko je kontinentálna veľmoc. Má v Európe centrálnu pozíciu, porazilo Francúzsko r.1870, a to, spolu s koloniálnymi ambíciami a hustotou obyvateľstva, robí z Nemecka vážneho konkurenta Ruska Anglicka. Nemecké pozemné vojská mieria proti Rusku a vojenské námorníctvo proti Anglicku.

Nemecko, ako kontinentálna preľudnená veľmoc, sa neustále pokúša podmaniť si Rakúsko-Uhorsko, a tým sa snaží o podmanenie Balkánu a, ďalej, o dosiahnutie Konstantinopolu Bagdadu. Nemecko sa snaží o vytvorenie osi Berlín-Bagdad.

Konečnou snahou Nemecka je ovládnutie Ázie, čo je príčinou vojny a vysvetľuje nepriateľstvo Nemecka voči Anglicku Rusku.

Rakúsko (Rakúsko-Uhorsko)


Rakúsko-Uhorsho je agregátom 9 malých národov. Žiaden národ v Rakúsku nie je dostatočne silný na to, aby ovládol celé Rakúsko-Uhorsho. Ako umelý štát je vazalom Nemecka a jemu vďačia Germáni Maďari za svoje dominantné postavenie v Rakúsko-Uhorsku. Iné národy, hlavne Češi Južní Slovania sú v neustálej opozícii. Rakúsko nebolo schopné vytvoriť z týchto národov jednotnú federáciu. Rakúsko vlastne začalo túto vojnu svojou brutálnou a nečestnou anti-Srbskou politikou. Rakúsko-Uhorsko je degenerované, je to „Katolícke Turecko“, ktoré stratilo právo na existenciu.

 

The-ethnic-groups-of-Austria-Hungary-in-1910
Zdroj: https://www.gifex.com/images/0X0/2011-06-27-13957/The-ethnic-groups-of-Austria-Hungary-in-1910.png

 

Česko ako časť Rakúsko-Uhorska

Česko bolo pôvodne spojené s nemeckým Rakúskon Maďarskom ako nezávislé kráľovstvo. Absolutizmus 18.storočia a hlavne reakcia na Francúzsku revolúciu spôsobila zmenu troch federalizovaných štátov na centralizovaný štát. Od Rakúsko-Uhorského vyrovnania (1867), Česko a jeho legálni reprezentanti neustále bojovali za neodvislosť od nemeckej a maďarskej nadvlády.

V tomto boji má Česko podporu ne-nemeckých a ne-maďarských národov, obzvlášť Južných Slovanov.

Česko podporuje vo vojne Rusko, Srbsko a spojencov

Češi sú od zrodenia svojho národovstva na strane Slavianofilstva. Dokázali to zvolaním Slovanského Kongresu v Prahe (1849), neskôr, počas tzv. Moskovskej Púte r.1876, Palacký, „Otec národa“, osobne manifestoval Rusofilské tendencie proti Dualistickému Rakúsku.

V poslednej vojne Srbov Bulharov proti Turecku Češi významne pomohli svojim Slovanským Spojencom tým, že im poslali lekárov, zdravotný materiál, finančné prostriedky, atď. Ešte pred touto vojnou českí zástupcovia vo Viedenskom Parlamente otvorene podporovali Južných Slovanov v ich požiadavkách voči Viedni Budapešti.

Od začiatku tejto vojny v auguste minulého roka český národ  manifestoval svoje sympatie Rusku, Srbsku Spojencom. Kým Nemci, Maďari Poliaci vyjadrovali (v palamente) svoju podporu vojne a svoju lojalnosť vládnucej dynastii, zástupcovia Čechov sa nepridali k týmto prehláseniam. Ďalej je známe, že mnohé české regimenty išli na frontu iba z donútenia a že mnohokrát odmietli bojovať a nechali sa zajať.

Češi sa dožadujú nezávislosti

Všetci Češi žijúci v zahraničí, špeciálne v Rusku, Anglicku, Francúzsku, Švajčiarsku a v USA pretože nie sú pod tlakom Rakúska, znovu a znovu vyjadrujú skutočné túžby národa a dožadujú sa obnovenia politickej nezávislosti Česka. Oficiálny (tlačový) orgán politického Česka v zahraničí je „La Nation Tcheque“ (Český národ) vydávaný v Paríži. Získať nezávislosť je cieľom celého Česka a všetkých politických strán. Iba niekoľko stúpencov Rakúska je proti, ale nie je medzi nimi ani jeden významný politik.

Nezávislý Český Štát: územie a obyvateľstvo

Český štát bude pozostávať z tzv. Českých Zemí, menovite Čechy, Morava a Sliezko. K týmto budú pripojené slovenské oblasti Severného Uhorska od Užhorodu cez Košice pozdĺž etnografických hraníc rieky Ipeľ Dunaju zahŕňajúc Pressburg (Bratislavu) a celý slovenský sever od tejto hranice.


Slováci sú Češi napriek tomu, že používajú svoj dialekt ako svoj literárny jazyk.


Slováci tiež túžia po samostatnosti a akceptujú program zjednotenia s Čechmi.

Český štát bude mať cez 12 miliónov obyvateľov a bude sa rozprestierať na území okolo 50,000 anglických štvorcových míl.

Možné námietky proti vytvoreniu nezávislého Česka

Veľmi často sa opakuje dôvod, že malé štáty nemôžu existovať, že malé národy sa nedokážu ubrániť. Tu treba zdôrazniť, že nezávislý Český štát nebude až taký malý.

Vzhľadom na počet obyvateľov, iba 7 európskych štátov bude mať viac obyvateľov ako Česko,  a to Anglicko, Poľsko, Taliansko, Rusko, Nemecko, Francúzsko Španielsko.

14 európskych štátov bude mať menej obyvateľov ako budúci Český štát, a to Portugalsko, Belgicko, Holandsko, Dánsko, Nórsko, Švédsko, Švajčiarsko, Srbsko, Čierna Hora, Bulharsko, Grécko (Albánsko), Turecko (európska časť), (budúce) Rakúsko, (budúce) Maďarsko.

Ochranou pred násilnými susedmi budú pre Český štát priateľskí susedia Poľsko, Rusko a možno Srbsko.

Ťažkosti slobodného Česka

Naším cieľom nie je zakrývať ťažkosti, ktoré čakajú slobodný Český štát. Treba sa nám zmieniť o národnostných menšinách.

Poprvé, hoci obhajujeme národnostný princíp, želáme si ponechať si nemeckú menšinu. Hoci to znie ako paradox, ale je to práve princíp národnosti, na základe ktorého si chceme ponechať nemeckú menšinu. Čechy sú jedinečným príkladom krajiny so zmiešaným obyvateľstvom. V žiadnej inej krajine nie sú dve národnosti tak zmiešané a poprepletané ako v Čechách. Tamer vo všetkých mestách máme české alebo nemecké menšiny.

Českom Sliezsku je väčšina Poliakov Nemcov, v slovenských oblastiach by boli maďarské menšiny.

Musíme tiež poukázať na možnosť repatriovať veľkú časť českých emigrantov v slobodnom Česku, napríklad vo Viedni žije takmer polmiliónová menšina Čechov.

Slobodné Čechy a Srbsko-Chorvátsko ako susediace štáty

Spoločná hranica Čechov Srbo-Chorvátov sa dá dosiahnúť tak, že pás západného územia Maďarska sa pripojí k Srbsku, alebo severná časť pásu bude česká a južná časť srbská. Tým sa vytvorí koridor, ktorý pôjde oblasťami Pozsony (Pressburg), Sopron (Oedenburg), Moson (Wieselburg) a Vas (Eisenburg).

coridor
Zdroj:https://history.hnonline.sk/1-svetova-vojna/1023615-neznama-mapa-ceskoslovenska-masaryk-v-roku-1915-snival-o-hraniciach-so-srbskom

 

Obyvateľstvo je nemecké s podstanými chorvátskymi menšinami. Na juhu sú Slovinci. Pretože pomerne veľké slovenské a srbsko-chorvátske menšiny zostanú v Maďarsku, nebolo by nespravodlivé požadovať tento pás/koridor. A to aj z toho dôvodu, že Maďari sa správajú k Srbom Chorvátom podobne ako Huni v stredoveku. A Slováci počas storočí trpeli pod brutálnou maďarizáciou.

Srbsko-český koridor by dovoloval ekonomickú spoluprácu priemyselných Českých Zemí a poľnohospodárskeho Srbsko-Chorvátska. Koridor by mal aj veľký vojenský význam. Zabránil by Nemecku kolonizovať Balkán Malú Áziu a nedovolil by Maďarom byť poslušnými strážcami berlínskych záujmov.

 

Čechy a Balkán: Anglicko, Rusko, Nemecko

 

Česko si praje, aby srbsko-chorvátsky národ zostal jednotný a že Srbsko Bulharsko sa dohodnú. Českí politici dúfajú, že obnova Balkánu sa vyrieši v súlade s Ruskými plánmi. Pre Česko a pre Balkánskych Slovanov je priateľstvo a pomoc Ruska rozhodujúca.

Českí politici si myslia, že Konstantinopol a teda aj Bospor Dardanely môže patriť iba Rusku.

Je to prirodzené politické a hospodárske riešenie, ktoré zaručuje slobodnú námornú dopravu medzi Čiernym MoromStredozemným Červeným Morom.

Českí politici dúfajú a prajú si, aby Turecko zmizlo z  mapy.

Dohoda medzi Anglickom Ruskom zaručuje budúce riešenie politických problémov Mohammedánskeho sveta (sic). Českí politici pripisujú veľkú váhu tejto dohode.

Nezávislé Čechy: Ústava a vláda

 

Český štát (Bohémia) je navrhovaný ako monarchia, Českú republiku obhajuje iba hŕstka politických radikálov. Dynastia bude vytvorená jednou z dvoch možností. Alebo spojenci (Anglicko, Francúzsko, Rusko) dodajú jedného zo svojich princov alebo sa vytvorí personálna únia medzi Srbskom Českom v prípade, že sa vytvorí srbsko-český koridor.

Českí ľudia, a to musí byť znovu zdôraznené, sú úplne Rusofilmi.

Ruská dynastia, v akejkoľvek podobe, by bola najviac vhodná. V každom prípade, českí politici si prajú vytvoriť České Kráľovstvo v súlade s prianiami a plánmi Ruska.

Treba však zdôrazniť, že nielen pre Rusko, ale aj pre Spojencov bude užitočné, ak budú existovať silné slovanské štáty a národy, plne zodpovedné za svoju politiku.

Česko bude, prirodzene ústavné a demokratické, ako prislúchá národu Husa, Chelčického Komenského, národu, ktorý prvý narušil stredovekú teokraciu a ktorý svojou reformáciou a bojom za duchovnú slobodu pripravil moderný vývoj Európy. Táto služba Európe a ľudstvu dáva Česku právo požadovať nezávislosť a právo sedieť a mať svoj hlas medzi slobodnými národmi.

'SINE QUA NON'

Predpokladom českého programu je porazenie Nemecka v tejto vojne. Táto porážka musí mať dve podoby. Poprvé, musí to byť priame a úplné víťazstvo Spojencov nad Nemeckom. Podruhé, trvalá porážka Nemecka bude tiež porážkou Rakúsko-Uhorska a rozpadom tohoto umelého štátneho útvaru.

Dnešné Nemecko disponuje aj 50 miliónmi obyvateľstva Rakúsko-Uhorska. Ak ale ne-nemecké a ne-maďarské národy sa stanú slobodnými, potom zostane iba 10 miliónov, ktorí tak alebo onak môžu byť na prospech Nemecku.

Oslobodené Česko bude vždy konať v súlade so Spojencami a bude ich lojálnym partnerom. Teraz si Česko praje a dúfa, že ruskí bratia, čo nevidieť, budú úspešní a obsadia české a slovenské oblasti. To bude najlepšie riešenie nielen pre českú otázku, ale tiež pre rakúsku, nemeckú a iné súčasné otázky a problémy.

 

Voľný slovenský preklad niektorých úryvkov memoranda,
ktoré napísal Tomas G. Masaryk svojím britským priateľom a členom Britskej vlády v apríli 1915
pripravil Jozef Starosta.
Memorandum bolo uverejnené v knihe
R. W. Seton-Watson, Masaryk in England.
(Cambridge: The University Press and Macmillian Company, New York, 1943)

Originál pozri na http://slovenskezahranicie.org/independent-bohemia-1915

 

 

Roky spomenuté v texte
Vydanie