Nedávno (v aprili 2019) založené združenie Vancouver Slovak Mission Society zorganizovalo stretnutie slovenských seniorov – terajších aj bývalých členov farnosti sv. Cyrila a Metoda v New Westminsteri v kanadskej provincii Britská Kolumbia – ktorí si prišli do farskej haly zaspomínať na 60 rokov spoločného budovania slovenskej osady na pobreží Pacifiku.
Hoci to organizátori v čase plánovania nevedeli, dátum stretnutia, 15.február 2020 bol jednou z posledných možností pre zídenie sa takmer stovky účastníkov. Áno, 11.marca 2020 WHO vyhlásila Covid 19 pandémiu a spoločenský život takmer zamrzol.
Stretnutie ešte nebolo poznačené odmietaním podania ruky. Ľudia sa ešte neobchádzali na vzdialenosť 6 stôp, pretože pojem „social distancing“ bol ešte neznámy. Masku na tvári nemal nikto.
Starí známi sa radostne navzájom zvítavali. O srdečné objatia nebola núdza. Zaslúženej pozornosti sa tešila jedna z najstarších žijúcich „pamätníkov“, pani Mária Kiktová, ktorá prišla do Kanady r.1948.
Výstava fotografií a dokumentov na stenách spoločenskej haly pripomínala 60 rokov bohatej histórie farnosti sv. Cyrila a Metoda v New Westminsteri. Zamyslenia o živote tých, ktorí nás už predišli do večnosti a ktorým môžeme ďakovať za existenciu slovenskej farnosti na „ďalekom západe“ Kanady, spomienky na spoločne prežité časy, ba i smiech a žarty sprevádzali prehliadku výstavy.
Programom spoločenského stretnutia prítomných sprevádzal p. Jozef Starosta, ktorý prítomných oboznámil s organizátorom tohto podujatia, so združením Vancouver Slovak Mission Society a v bohatej obrazovej prezentácii priblížil vzácne okamžiky z histórie farnosti. Mnohí z prítomných sa dokonca spoznali na fotografiach spred 40, 50 či dokonca 60 rokov.
Účastníkom stretnutia sa predstavil aj honorárny konzul Slovenskej republiky vo Vancouveri, pán Pavol Hollosy. Oboznámil prítomných s úlohami, ktorými je poverený ako honorárny konzul a so službami, ktoré poskytuje.
Veľkú vďaku zakladateľom farnosti a všetkým bývalým aj súčasným členom farnosti vyslovil aj terajší správca farnosti, slovenský kňaz Pavol Gera.
Potom prišla na rad najmladšia generácia Slovákov žijúcich v oblasti Veľkého Vancouveru, členovia Detského folklorného súboru Sláviček. Svojími tančekami, pesničkami a nefalšovaným detským entuziazmom rozohriali krv v žilách ich starších krajanov.
Pesnička „Červené jabĺčko v oblôčku mám, koho rada vidím, tomu ho dám“ a rozdávanie naozastných jabĺčok vylúdili úsmev na mnohých zvráskavených perách a vohnali slzu do nejedného stárnuceho oka.
Členky Folklórneho súboru Slávik sa nedali zahambiť. Hostia spoločenského popoludnia, hoci z kuchyne už rozváňal prísľub očakávaného obeda, pri slovenských tancoch dievčat v tradičných krojoch, pri slovenskej hudbe a spevoch, zabudli, že sú hladní a odmenili Slávik aj Sláviček dlhotrvajúcim potleskom.
Ešte pred roznášaním chutného obeda bola plánovaná spoločná fotografia všetkých prítomných. Neboli by sme sa však zmestili ani na javisko, ani pod obraz Oravského zámku, preto sme spravili dve fotografie s ľuďmi sediacimi na svojich miestach a s členmi Slávika a Slávička v popredí.
Obed si každý pochvaľoval. Patrí zaň úprimná vďaka trojici kuchárov.
Po obede konferenciér popoludnia, p. Starosta, premietol dve krátke videá zo začiatku 90-tych rokov (minulého storočiaJ). V jednom z nich vtedajší kostoloví speváci nacvičili niekoľko piesní z muzikálu „Na skle maľované“ a obohatili nimi r.1990 oslavy 100-ho výročia založenia 1. Katolíckej Slovenskej Jednoty. Druhé video bolo z r.1991, z fašiangovej zábavy, zo „srdiečkového“ tanca.
Mnohí z „hercov“ v oboch videách už nežijú. Tí však, ktorí ešte zápasia so starosťami (a tešia sa z radostí) tohto života a boli prítomní na spoločenskom popoludní, vybuchovali salvami smiechu pri pohľade na seba spred 30 rokov. Smiech, radosť, milé spomienky a pocit spolupatričnosti boli súčasťou premietania týchto videí a historických fotografií.
Vo voľnej časti popoludnia sa viacerí z prítomných podelili o svoje spomienky zo spoločného života farnosti, z akého regionu Slovenska pochádzajú a pozapichovali špendlíky do mapy Slovenska, do miesta, kde sa narodili oni alebo ich rodičia. Východ Slovenska bol najviac "dopichaný".
Pred tým, ako sa účastníci posedenia seniorov rozišli do svojich domovov, spravili si niekoľko spoločných skupinových fotografií „pod Oravským zámkom“.
Stretnutie terajších a bývalých seniorov farnosti sv. Cyrila a Metoda v New Westminsteri, pri príležitosti 60 výročia založenia farnosti, ktoré zorganizovalo združenie Vancouver Slovak Mission Society, bolo úspešným podujatím. Tak sa o ňom vyjadrovali všetci účastníci.
Bolo posledné? Určite bolo posledné pred vyhlásením pandémie. Dúfajme však, že aj po uplynutí tohto nezvyčajného obdobia masiek, izolácie a „social distancing“ bude možnosť spoločenského (fyzického, nielen virtuálneho) stretávania sa ľudí so spoločnými koreňmi, záujmami, spoločnou vierou, kultúrou, minulosťou, rečou ...
Potrebujeme sa navzájom. Robme veci spoločne. Koľko sa dá, aj v čase vyhlásenej pandémie.
- 225 views