Motýľ a Láska

Vnútorným zrakom pozerá v guľu žiarivú,

sediac v lone prírody pod stromom večným pri východe Slnca, zahodil všetku chmáru márnivú.

Na pery tisne sa zvuk, na čele hladí sa vypuklá vráska,

Človek práve precítil dar Boží, už vie, čo je to Láska.

 

No ako ten cit, ten stav Duše pripodobiť svetu?

Či vari motýľ dokáže dať precítiť vám dietky Božie, jak chutí nektár z raja, z lúky jeho kvetu?

Láska, to je stav srdca, Duše, to je ten pocit, ktorý znamená,

že v Duši, tele Čeloveka, nastala veľká premena.

 

Láska to je pocit, keď chápe telo muku,

ktorú by podstúpilo, pre chýbajúcu ruku.

A tak, ako človek nereže či nebodá sa nožom ostrým v hruď či ruky,

s Láskou chápe, že ubližovať Ľuďom, prírode, toť spôsobenie trýznenia všetkým, to sú pre celé naše Ľudstvo muky.

 

Bo Lásku nám dáva hladením nôh našich rannou rosou pokropená tráva,

Lásku dáva nám svojim mliekom z pastvín snehobiela, či rysavá krava.

Láska, to je aj spev vtákov letiacich do ranných zorí vánku,

Láska, to je vľúdne slovo matky, otca, uložiacich malé dieťa k spánku,

 

Láska je, keď chápe Čeloveka Duša, že na Zemi Matke nie sú "oni" s nami,

že sme všetci bratia, sestry, pred Bohom a Matkou Zemou rozdielov niet medzi nami.

Láska to je to svetlo, čo v každom z nás tleje, svieti, žije,

no niekedy to svetlo Lásky, nános prachu zloby, zášti, egoizmu kryje.

 

Preto Človek drahý sadni aj Ty v trávu pod strom v úprimnom rozhovore s Bohom,

odhoď zlobu, zášť a svoj egoizmus v pohybe ladnom, no veľmi strohom.

Nech svetlo svieti, sťa zlatý motýľ, v Tvojom srdci, nech na tvári vyhladí sa každá vráska,

Nech Ľudstvo spozná ten dar Boží, nech budúcnosťou našich detí, vnukov všetkých Ľudí, nech je Láska.

 

Jox

29.6 2023