Náš dom u „Firákov“ bol na ľavej strane cesty idúcej k Hronu a k mostu. Naproti nemu na druhej strane cesty, na Kašeje vŕšku bola socha sv. Floriána pod košatou lipou. Večer z prednej izby, medzi muškátmi malých okien sme pozerali na hlinícky vrch Chobieň.
Pri každej návšteve rodného Slovenska si nenechám ujsť príležitosť urobiť niečo aj pre svoje vlastné zdravie – a to tým, že navštívim niektoré z našich krásnych slovenských kúpeľov. Veď ich máme na malebnom Slovensku naozaj neúrekom! Hovorí sa, že keď Pán Boh letel ponad Slovensko, rozhadzoval liečivé pramene medzi Tatrami a Dunajom plnými priehršťami. Sú to pramene nielen na pitie, ale aj na liečebné či relaxačné kúpele.
Máj je pre mnohých mesiacom rozkvetu. Pre mňa osobne však nesie aj iný význam – každoročne si v tomto čase balím kufor a pripravujem sa na cestu späť do rodného kraja.
Milovníci krás Slovenska a čitatelia Krás Slovenska sa stretli 25.mája 2024 pri Vršatských bralách pod Chmelovou. Bolo to 59. stretnutie čitateľov časopisu Krásy Slovenska, ktoré sa uskutočnilo tradične v poslednú májovú sobotu. Stretnutie pripravila Regionálna rada Klubu Slovenských Turistov (KST) Trenčín, sekcia pešej turistiky KST a redakcia časopisu Krásy Slovenska, DAJAMA.
Na stretnutie ma pozval mnohoročný účastník stretnutí Krasistov, priateľ bývajúci neďaleko Niagarských vodopádov, Pavol Stacho, ktorého dedo stál pri zakladaní časopisu Krásy Slovenska.
Vrátil som sa späť k mojim obľúbeným Niagarským vodopádom. Náderné spomienky na tohoročné stretnutie Krásistov, čitateľov časopisu Krásy Slovenska a milovníkov nádhernej slovenskej prírody, vo mne však naďalej zostávajú.
Počas mojej nedávnej návštevy Slovenska som mal šancu trošku sa pomotať po Petržalke. Pre človeka žijúceho v meste, kde takmer všetky ulice typu „Street“ vedú zo severu na juh a takmer všetky ulice typu „Avenue“ smerujú zo západu na východ, zvyknutého pohybovať sa akoby po šachovnici, sa orientácia po Petržalke, ak si odmyslíme používanie GPS a Google map, spája obyčajne s určitými problémami.