5.rozhovor o Geopolitických cieľoch USA, Číny a Ruska

Dedo Jozef: Dnes mám niekoľko otázok o súčasných geopolitických záujmoch a cieľoch veľmocí. Je to ok?

Martin: Nech sa páči.

Dedo Jozef (DJ): Vo svete prebieha veľa konfliktov medzi krajinami, štátmi, skupinami. Tieto konflikty sú prejavom geopolitických záujmov, o ktorých sa ale veľa nerozpráva. Čo si myslíte, je to tak?

Martina: Áno, je pravda, že vo svete prebieha mnoho konfliktov medzi rôznymi krajinami, štátmi a skupinami. Tieto konflikty sú často spojené s geopolitickými záujmami, ktoré môžu byť politické, ekonomické, strategické a iné. Geopolitika sa zaoberá vzťahmi medzi štátmi a ich územím, a tak sa stáva dôležitým faktorom pri vysvetľovaní konfliktov a medzinárodných vzťahov.

Martin: O niektorých konfliktoch sa môže otvorene diskutovať a media ich môžu verejne pokrývať, zatiaľ čo iné sa môžu odohrávať mimo povedomia verejnosti. Geopolitické záujmy môžu zahŕňať boj o prístup k dôležitým zdrojom, kontrolu strategických oblastí, podporu spojencov alebo obranu národných bezpečnostných záujmov.

Martina: Je dôležité si uvedomiť, že informácie o geopolitických záujmoch a konfliktoch sú často komplexné, a nie vždy a všetky sú verejne dostupné.

Analyzovať otázky “Kto je hlavný vinník?”, “Prečo konflikt vznikol?” alebo “Komu konflikt vyhovuje?”  môže vyžadovať hĺbkové skúmanie politických a historických súvislostí. Iba tak máme šancu nájsť odpovede a plne porozumieť motiváciám a dôsledkom konfliktov vo svete.

 

DJ: Aké hlavné konflikty prebiehali v 21.storočí a aké geopolitické záujmy boli v pozadí?

Martin: V prvom desaťročí 21. storočia prebiehali niektoré významné konflikty, ktoré mali silné geopolitické pozadie. Napríklad vojna v Iraku (2003-2011), v ktorej Spojené štáty a ich spojenci napadli Irak s odôvodnením, že Irak má zbrane hromadného ničenia (čo sa neskôr ukázalo ako nepravdivé). Geopolitické motivácie zahŕňali kontrolu nad ropnými zásobami, posilnenie vplyvu v regióne a odstránenie irackého režimu.

 

 

Alebo vojna v Afganistane (2001 – 2021), ktorá bola spustená Spojenými štátmi a Spojeným kráľovstvom ako odpoveď na útoky z 11. septembra 2001. Mala za cieľ odstrániť Taliban a Al-Káidu a nájsť Usámu bin Ládina. Geopolitické záujmy zahŕňali boj proti terorizmu, stabilizáciu regiónu a ochranu záujmov Západu v oblastiach s vysokou koncentráciou teroristických skupín.

Môžeme tiež spomenúť konflikty v Sýrii a Jemene, ktoré mali komplexné pozadie a zahrňovali boje o moc, náboženské rozdiely a regionálne vplyvy. Rôzne veľmoci mali a majú protichodné záujmy o kontrolu nad týmito krajinami z geopolitických dôvodov.

Martina: Medzi najdôležitejšie konflikty 21.storočia treba zaradiť vojnu na Ukrajine, kora začala r. 2014 konfliktom medzi Ukrajinou a proruskými separatistami východnej Ukrajiny ako výsledok geopolitických napätí medzi Západom a Ruskom. Západ, vedený USA, podporuje Ukrajinu, zatiaľ čo Rusko sa snaží udržať vplyv v regióne.

Rovnako v Konflikt v Južnom Čínskom mori, kde viaceré krajiny v oblasti, vrátane Číny, Vietnamu, Filipín a iných, sú v konflikte o námorné hranice a prístup k energetickým zdrojom v Južnom Čínskom mori. Geopolitické záujmy zahŕňajú kontrolu nad strategickými námornými trasami a prístupom k energetickým zdrojom.

 

 

DJ: Nespomenuli ste konflikt-vojnu v Líbyi

Martina: Ospravedlňujem sa za vynechanie konfliktu v Líbyi. Vojna v Líbyi, ktorá začala v roku 2011, bola zložitým konfliktom s rôznymi geopolitickými záujmami a vnútropolitickou situáciou. V roku 2011 povstalci vystupujúci proti režimu dlhoročného vodcu Muammara Kaddáfího získali medzinárodnú podporu v rámci tzv. "arabského jari". Vojenská intervencia NATO zohrala kľúčovú úlohu v podpore povstalcov. V priebehu konfliktu sa prelínalo množstvo geopolitických záujmov. Západné krajiny, vrátane USA a niektorých európskych štátov, podporovali povstalcov s cieľom zvrhnúť Kaddáfího režim. Na druhej strane, Rusko a Čína boli proti medzinárodnej vojenskej intervencii a proti zásahom do vnútorných záležitostiach suverénnej krajiny.

 

Martin: Po zvrhnutí Kaddáfího režimu vzniklo vákuum, ktoré viedlo k súpereniu rôznych ozbrojených skupín a frakcií o kontrolu nad územím a zdrojmi. Konflikt mal vážne humanitárne dôsledky, vrátane masového presídľovania civilného obyvateľstva, strát na životoch. Po zvrhnutí Kaddáfího režimu  pokračovala nestabilita v krajine. Vzrástla rivalita medzi rôznymi frakciami, vrátane vládnych síl a ozbrojených skupín. Krajina sa stala miestom intenzívneho boja o moc a vplyv.

 

DJ: Rád by som sa dozvedel viac o geopolitických záujmoch jednotlivých štátov. Aké sú, napríklad, geopolitické záujmy USA?

Martina: Kľúčovou prioritou USA je národná bezpečnosť. To zahŕňa boj proti terorizmu, ochranu hraníc a podporu spojencov v záujme globálnej stability.

Druhou prioritou, ktorú hlásajú Spojené štáty je koncepcia demokracie a ľudských práv. USA často podporujú šírenie týchto myšlienok vo svete. To môže zahŕňať diplomatické úsilie, hospodársku pomoc a presadzovanie hodnôt slobody a demokracie.

USA sú jedným z najväčších hospodárstiev na svete, a preto majú záujem o otvorený a stabilný svetový obchod. Rôzne dohody o voľnom obchode, ako aj ochrana amerických obchodných záujmov, sú súčasťou ich geopolitiky.

Martin: Tiež by som spomenul, že USA sledujú udržanie alebo posilnenie svojho vplyvu v kľúčových regiónoch sveta, ako sú Európa, Ázia a Blízky východ. To môže zahŕňať podporu spojencov, účasť v regionálnych konfliktoch a diplomatické úsilie.

USA majú tiež záujem o stabilitu na trhoch s energiou a snahy o diverzifikáciu zdrojov energie. To sa môže týkať prístupu k rope a plynu, čo je dôležité pre energetickú nezávislosť krajiny.

V neposlednom rade medzi priority geopolitických záujmov USA patrí kontrola zbrojenia a nešírenie jadrových zbraní s cieľom udržať globálnu bezpečnosť.

 

DJ: Aké sú svetové geopolitické záujmy Číny?

Martin: Čína je jedným z najväčších svetových hospodárstiev, a preto má záujem o otvorené obchodné vzťahy s ďalšími krajinami. Je aktívnym zastávateľom globálnej voľnej obchodnej politiky a usiluje sa o posilnenie svojej ekonomickej pozície.

Čína sa snaží udržiavať alebo zvyšovať svoj vplyv v Ázii a iných regiónoch. To môže zahŕňať diplomatické vzťahy, hospodársku spoluprácu a podporu infraštruktúry v susedných krajinách.

S nárastom svojej ekonomickej sily si Čína uvedomuje dôležitosť námornej bezpečnosti. Má záujem o ochranu svojich námorných trás, najmä v oblasti Južného Čínskeho mora, ktoré je strategické pre medzinárodný obchod.

Martina: Čína je veľkým dovozcom ropy a plynu, a preto má záujem o diverzifikáciu svojich zdrojov energie a zabezpečenie stabilného prístupu k energetickým zdrojom vo svete.

Čína aktívne propaguje alternatívny model rozvoja a hodnotový poriadok v porovnaní s tradičnými západnými hodnotami demokracie a individuálnych slobôd.

Čína chce byť na špičke v oblasti umelej inteligencie, kybernetiky, biotechnológií a ďalších odvetví. Chce byť inovatívnou a vedúcou mocnosťou s vysokou technologickou kapacitou.

Martin: A nemali by sme zabudnúť na to, že sa Čína angažuje v medzinárodných organizáciách, ako je Organizácia Spojených národov, Svetová obchodná organizácia a Azijská rozvojová banka, aby ovplyvňovala medzinárodné rozhodovanie a spolupracovala s inými krajinami.

 

DJ: Aké sú svetové geopolitické záujmy Ruska?

Martina: Rusko sa snaží udržať vplyv v blízkom okolí, najmä v bývalých sovietskych republikách. Záujmy zahŕňajú kontrolu politických a hospodárskych udalostí v týchto krajinách.

S rozsiahlymi zásobami ropy a plynu má Rusko silný záujem o stabilné trhy a ceny energií. Energetické zdroje mu umožňujú dosiahnuť hospodársku a politickú moc.

Rusko sa snaží udržiavať kontrolu nad kľúčovými námornými trasami, vrátane prístupu k Severnému ľadovému oceánu. To zahŕňa aj strategické pozície v oblasti Čierneho mora a Baltského mora.

Martin: Rusko často podporuje autonómne režimy, čo môže byť v rozpore s politickými záujmami Západu. Týmto spôsobom môže oslabiť pozíciu svojich geopolitických súperov.

Rusko sa snaží obmedziť vplyv Západu v jeho blízkom okolí a podporuje alternatívne politické a ekonomické štruktúry, ktoré môžu byť nezávislé od západných inštitúcií.

Ako jadrová veľmoc, Rusko kladie dôraz na svoju jadrovú doktrínu a používa ju ako prostriedok na dosiahnutie svojich geopolitických cieľov. Jadrová doktrína zahŕňa aj odstrašovanie a zachovanie rovnováhy sil.

Rusko, podobne ako Čína, sa snaží udržiavať svoje miesto v medzinárodnej politike, vrátane účasti v medzinárodných organizáciách, ako je OSN a Rada bezpečnosti OSN, a podieľa sa na medzinárodných rokovaniach.

 

DJ: Viem, že Európska Únia má 27 suverénnych krajín. Môžeme napriek tomu hovoriť o svetových geopolitických záujmoch Európskej Únie?

Martina: Geopolitické záujmy EÚ sú výsledkom kompromisov medzi členskými štátmi a závisiai od vnútropolitickej situácie v jednotlivých štátoch a od medzinárodnej dynamiky. EÚ sa snaží zohrávať konštruktívnu úlohu v globálnych záležitostiach a prispievať k medzinárodnému poriadku a stabilite.

EÚ sa usiluje o udržanie mieru a stability v jej susedstve, čo zahŕňa podporu demokracie, ľudských práv a hospodárskeho rozvoja. EÚ je aktívnym hráčom v politike susedstva a spolupracuje so štátmi na východe a juhu Európy

EÚ sa snaží o bezpečnosť a obranu prostredníctvom spoločnej európskej bezpečnostnej a obrannej politiky. Cieľom je zlepšiť schopnosť rýchlej reakcie na krízy a spoločne riešiť bezpečnostné hrozby.

EÚ hrá dôležitú úlohu v medzinárodnej spolupráci v oblasti boja proti terorizmu a globálnej bezpečnosti. Spolupracuje s medzinárodnými partnermi a organizáciami, aby predchádzala terorizmu a riešila bezpečnostné výzvy.

EÚ má záujem o globálnu ekonomickú stabilitu a spravodlivý obchod. Aktívne sa angažuje v obchodných dohodách a podporuje multilaterálne inštitúcie, ktoré prispievajú k medzinárodnej ekonomickej spolupráci.

EÚ využíva diplomaciu a mäkkú silu na dosahovanie svojich cieľov. Posilňuje svoju mäkkú silu prostredníctvom kultúrneho výmeny, vzdelávania, humanitárnej pomoci a podobných iniciatív.

DJ: Martina, vravíš, že EÚ využíva diplomaciu a mäkkú silu . Čo je mäkká sila?

Martina: "Mäkká sila" je termín, ktorý sa používa v oblasti medzinárodnej politiky na popis schopnosti dosahovať ciele prostredníctvom neagresívnych a nenásilných prostriedkov, kontrastujúc s tradičným chápaním "tvrdých síl" alebo vojenskej sily. Koncept mäkkej sily zdôrazňuje vplyv kultúry, hodnôt, diplomacie, ekonomiky, softvéru (informačných technológií) a iných nevojenských nástrojov na formovanie medzinárodných vzťahov a dosahovanie cieľov štátu alebo organizácie.

 

DJ: Martin, spomenul si, že Rusko používava jadrovú doktrínu na presadenie svojich geopolitických cieľov. Čo to vlastne je?

Martin: Jadrová doktrína je súbor oficiálnych vyhlásení, politických postojov a stratégií týkajúcich sa použitia jadrovej zbrane, ktorými sa krajina riadi. V prípade Ruska existuje niekoľko dokumentov a vyhlásení, ktoré vymedzujú jeho jadrovú doktrínu a pravidlá pre použitie jadrových zbraní. Tieto dokumenty sú výsledkom strategických rozhodnutí a môžu sa meniť v závislosti od politických, vojenských a bezpečnostných podmienok.

Pre Rusko je jedným z kľúčových dokumentov týkajúcich sa jadrovej doktríny "Vojenská doktrína Ruskej federácie". Tento dokument definuje základné princípy, na ktorých je postavená ruská vojenská politika vrátane použitia jadrových zbraní.

Martina: Základné body jadrovej doktríny sú tieto:

Ruská jadrová doktrína zdôrazňuje zásadu odvetného úderu, čo znamená, že Rusko si vyhradzuje právo použiť jadrové zbrane ako reakciu na jadrový útok na svoje územie alebo na územie jeho spojencov.

Doktrína určuje rôzne scenáre, v ktorých by Rusko mohlo použiť jadrové zbrane. To môže zahŕňať aj prípady použitia jadrovej zbrane v reakcii na konvenčný útok, ktorý ohrozuje existenciu krajiny.

Rusko si vyhradzuje právo vyvíjať a modernizovať svoj arzenál jadrových zbraní v snahe udržiavať technologickú paritu a schopnosť odstrašiť potenciálnych protivníkov.

Doktrína umožňuje Rusku použiť jadrové zbrane nielen proti iným jadrovým štátom, ale aj proti nejadrovým krajinám v prípade, že ich útok ohrozuje existenciu Ruska.

Doktrína naznačuje, že Rusko by mohlo použiť jadrové zbrane v prípade hrozby svojej existencie aj v situácii, keď jasne vidí, že jadrový útok je nevyhnutný.

Martin: Je dôležité poznamenať, že jadrová doktrína nie je statickým dokumentom a môže sa meniť v závislosti od geopolitických a bezpečnostných faktorov. Ruská jadrová doktrína je príkladom širšieho medzinárodného systému, kde jadrové štáty vytvárajú stratégie a postojové stanoviská, aby zabezpečili svoju národnú bezpečnosť a ochranu.

DJ: Majú aj USA, Čína a iné jadrové mocnosti svoje jadrové doktríny?

Martina: Áno, všetky jadrové mocnosti majú svoje vlastné jadrové doktríny, ktoré stanovujú pravidlá a zásady týkajúce sa použitia jadrovej zbrane. Tieto doktríny sa vyvíjajú v reakcii na geopolitické a bezpečnostné podmienky a odzrkadľujú strategické rozhodnutia každej krajiny v súvislosti s ich jadrovým arzenálom.

Jadrová doktrína USA sa zakladá na zásade vzájomného zničenia (Mutual Assured Destruction - MAD), ktorá predpokladá, že ak by krajina zaútočila na USA jadrovými zbraňami, USA by mali dostatočnú odvetnú silu na zničenie útočníka. USA si vyhradzujú právo použiť jadrové zbrane ako odpoveď na hrozbu jadrovým útokom, ale aj na hrozbu masového útoku biologickými alebo chemickými zbraňami.

Čínska jadrová doktrína sa zakladá na princípe „No First Use“ (NFU), čo znamená, že Čína sa zaväzuje nepoužiť jadrové zbrane ako prvá v konflikte. Čína si vyhradzuje právo na odvetný úder v prípade, že bola ohrozená jadrovým útokom.

Ako sme už spomínali, ruská jadrová doktrína zdôrazňuje zásadu odvetného úderu, pričom Rusko si vyhradzuje právo použiť jadrové zbrane na ochranu svojho územia a svojich spojencov.

Martin: Ja tiež pridám dve krajiny.

Francúzska jadrová doktrína zdôrazňuje, že krajina si vyhradzuje právo na prvé použitie jadrovej zbrane v prípade hrozby existencii krajiny.

Britská jadrová doktrína považuje jadrové zbrane za prostriedok na odstrašenie a ochranu národných bezpečnostných záujmov. Británia si vyhradzuje právo na prvé použitie jadrovej zbrane v prípade hrozby svojej existencie alebo existencie jej spojencov.

 

DJ: Takže iba Čína vraví, že nepoužije jadrové zbrane ako prvá?

Martina: Áno, Čína je známa svojou jadrovou doktrínou "No First Use" (NFU), čo znamená, že sa zaväzuje nepoužiť jadrové zbrane ako prvá v konflikte. Táto zásada bola verejne vyhlásená čínskou vládou a zdôrazňuje jej politiku odstrašovania. Čína tvrdí, že použije jadrové zbrane iba ako odpoveď na jadrový útok od iného štátu.

Je však dôležité poznamenať, že napriek verejným vyhláseniam existuje určitá neistota ohľadom toho, ako by Čína reagovala v konkrétnych situáciách. Jadrové doktríny sú strategickými vyhláseniami a ich konkrétna implementácia môže byť ovplyvnená konkrétnymi okolnosťami a hrozbami v danom okamihu.

 

DJ: Aké iné krajiny majú jadrové zbrane?

Martin: Okrem USA, Ruska, Číny, Francúzska a Veľkej Británie, ktoré sú oficialne uznané ako jadrové mocnosti podľa Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT - Treaty on the Non-Proliferation of Nuclear Weapons), existuje aj niekoľko ďalších krajín, ktoré vyvinuli jadrové zbrane alebo majú jadrové kapacity. Niektoré z týchto krajín sú oficiálne mimo NPT a niektoré sú podozrivé zo vlastníctva jadrových zbraní, ale nemajú to oficiálne potvrdené.

Martina: Sú to napríklad India, Pakistan, Izrael a Severná Korea.

 

India nevstúpila do NPT a vyvinula svoj vlastný jadrový program. V roku 1998 uskutočnila sériu jadrových testov a verejne vyhlásila svoj status vlastníka jadrovej zbrane. India si vyhradzuje právo na "no first use" (NFU), ale je pripravená použiť jadrové zbrane ako odvetný prostriedok.

Podobne ako India, ani Pakistan nevstúpil do NPT a vyvinul vlastný jadrový program. V roku 1998 uskutočnil sériu jadrových testov. Pakistan tiež deklaroval "no first use" (NFU), ale podobne ako India, si vyhradzuje právo na odvetný úder.

Izrael nepotvrdil ani nevyvrátil existenciu jadrových zbraní, ale je považovaný za krajinu s jadrovou schopnosťou. Izrael nevstúpil do NPT a oficiálne svoj jadrový program nezverejnil.

Severná Kórea bola členom NPT, ale v roku 2003 od neho odstúpila a vyhlásila, že má jadrové zbrane. Odvtedy uskutočnila niekoľko jadrových testov.

 

DJ: V ktorých regionoch sú konflikty medzi geopolitickými záujmami USA a Číny?

Martina: V súčasnej dobe môžeme identifikovať niekoľko oblastí a regionov, kde sa prejavuje geopolitická rivalita medzi USA a Čínou. Tieto oblasti predstavujú miesta, kde majú oba štáty strategické záujmy a sú aktívnymi účastníkmi vo vzájomných vzťahoch. Tu sú niektoré z týchto regionálnych konfliktov:

Južné Čínske more je centrom napätia, kde Čína uplatňuje svoje nároky na väčšiu časť Južného Čínskeho mora, vrátane umelých ostrovov a nákladných vojenských aktivít. USA prejavujú záujem o voľnú plavbu v tomto strategickom mori a podporujú svojich spojencov, ktorých námorné teritórium môže byť narušené čínskymi nárokmi.

V širšom kontexte Východnej Ázie existujú napätia v súvislosti s tým, ako bude oblasť formovaná vzhľadom na rastúci vplyv Číny a úsilie USA udržiavať svoje tradičné spojenectvá a záujmy v regióne.

Taiwan predstavuje jeden z najcitlivejších bodov v medzinárodných vzťahoch medzi USA a Čínou. USA a Čína majú odlišné pohľady na postavenie Taiwanského ostrova, ktorý Čína považuje za súčasť svojho územia. Americká politika poskytovania obrannej podpory Taiwanu vyvoláva napätie.

Martin: Oblasť Tichomoria je ďalším priestorom, kde dochádza k prejavom súperenia USA a Číny. Čína sa snaží posilniť svoj vplyv prostredníctvom hospodárskej a infraštruktúrnej spolupráce, čo môže byť vnímané ako výzva pre USA a ich spojencov.

V Afrike sa prejavuje záujem o prístup k prírodným zdrojom, obchodné cesty a politický vplyv. Čína a USA sú zapojené do hospodárskej a diplomatickej súťaže o vzťahy s africkými krajinami.

Rastúci záujem o Arktídu v súvislosti s prístupom k energetickým zdrojom a novými námornými trasami prináša do popredia aj konkurenciu medzi USA a Čínou.

Martina: V týchto oblastiach sa geopolitické záujmy USA a Číny prelínajú a vytvárajú základ pre medzinárodné napätia a súperenie. Je dôležité poznamenať, že dynamika týchto vzťahov sa môže meniť v závislosti od politických a hospodárskych vývojov a politiky, ktorú presadzuje nová politická administratíva v oboch krajinách.

 

DJ: V ktorých regionoch sú konflikty medzi geopolitickými záujmami USA a Ruska?

Martina: Konflikty medzi geopolitickými záujmami USA a Ruska sa prejavujú v niekoľkých oblastiach sveta. Jedna z hlavných oblastí rivality je Východná Európa. Po rozpadnutí Sovietskeho zväzu sa mnohé krajiny Východnej Európy pridali k NATO a Európskej únii, čo vyvoláva obavy a nesúhlas zo strany Ruska. Ukrajina, Gruzínsko a Moldavsko sú krajiny sa v súčasnosti najviac prejavuje geopolitická rivalita medzi Ruskom a Západom.

V Sýrii sa prejavuje záujem USA a Ruska v rámci podpory opačných strán konfliktu. USA sa sústredí na boj proti terorizmu a odstránenie Asada, zatiaľ čo Rusko podporuje Asadov režim.

Arktická oblasť sa stala priestorom pre súperenie o prístup k novým námorným trasám a energetickým zdrojom. USA a Rusko najhlasnejšie prejavujú záujem o Arktídu.

Na Balkáne pretrvávajú rôzne geopolitické záujmy, pričom Rusko je považované za aktívneho hráča, ktorý sa snaží ovplyvniť politický vývoj v regióne.

Martin: V oblastiach, ako je Irán, Irak a Afganistan, sa prejavujú rozdielne záujmy USA a Ruska v súvislosti s bezpečnosťou, politikou a energetikou.

Aj v Afrike dochádza k súpereniu o politický vplyv, hospodárske záujmy a bezpečnosť. Rusko a USA podporujú rôzne aktérov v rámci konfliktov a rozvojových projektov.

V niektorých latinskoamerických krajinách, napríklad vo Venezuele, sa prejavuje súperenie o vplyv a podporu rôznych politických režimov. Záujmy USA a Ruska sú niekedy konkurenčné v otázke politiky, obchodu a bezpečnosti.

Tieto oblasti predstavujú geografický priestor, kde sa odohrávajú konflikty medzi USA a Ruskom, ktoré vyvolávajú napätia v medzinárodných vzťahoch.

 

DJ: Je vojna na Ukrajine výsledkom rivality geopolitickchých záujmov USA a Ruska?

Martin: Vojna na Ukrajine, najmä vojenský konflikt v Donbase a Luhansku a anexia Krymu Ruskom v roku 2014, je komplexným problémom, pri ktorom sa mieša viacero faktorov. V tomto konflikte existujú silné geopolitické aspekty Ruska a USA, avšak tvrdiť, že je výlučne výsledkom rivality medzi USA a Ruskom by bolo príliš zjednodušujúce.

Vymenujem niekoľko faktorov, ktoré ovplyvňujú situáciu na Ukrajine. Ukrajina má komplikovanú históriu, a to najmä v súvislosti s bývalým Sovietskym zväzom. Rôzne časti krajiny majú rôzne pohľady na politickú orientáciu a vzťah s Ruskom či Západom.

Anexia Krymu a obsadenie podstatných častí Donbasu a Luhanska sú v rozpore s princípmi národnej suverenity a územnej integrity, čo viedlo k medzinárodným odsúdeniam.

Rusko má historické, kultúrne a strategické spojenie s Ukrajinou, ale zároveň chápe región ako dôležitý faktor v jeho geopolitickej sfére vplyvu.

 

Martina: Západ, vrátane USA a Európskej únie, poskytoval a poskytuje Ukrajine politickú, finančnú a vojenskú podporu, čo spolu s otázkami suverenity prispelo k rozdeleniu názorov na medzinárodnej úrovni.

Vplyv miestnych aktérov, politikov a podnikateľov, ktorí môžu mať osobné záujmy v konflikte, je tiež významný.

Zároveň je potrebné zdôrazniť, že geopolitická rivalita medzi USA a Ruskom môže byť prítomná a ovplyvňovať situáciu v oblasti, ale je len jedným, hoci podstatným, z viacerých faktorov, ktoré tvoria komplexný obraz konfliktu v Ukrajine.

 

DJ: V ktorých regionoch sú konflikty medzi geopolitickými záujmami Ruska a Činy?

Martin: Rusko a Čína majú komplexné vzťahy, založené na spolupráci a občasnej rivalite. V súčasnosti existuje niekoľko oblastí, kde sa môžu prejaviť potenciálne konflikty medzi geopolitickými záujmami Ruska a Číny.

Je to napríklad oblasť Strednej Ázie, ktorá je strategickým regiónom pre obidve krajiny. Rusko má dlhodobé historické a politické väzby s krajinami v Strednej Ázii. Čína však posilňuje svoj vplyv v regióne prostredníctvom obchodu, investícií a infraštruktúrnych projektov, čo môže vyvolávať určité napätie.

Záujem o Arktídu vzhľadom na prístup k novým námorným trasám a energetickým zdrojom vedie k istým súpereniam. Oba štáty sú aktívnymi účastníkmi v otázke arktických záujmov.

Rusko a Čína majú rôzne záujmy na Strednom východe, kde sú aktívni v otázkach energetiky, obchodu a politických vzťahov s rôznymi krajinami v regióne.

Martina: Ázijsko-pacifický región je dôležitý pre oba štáty z hľadiska ekonomickej a politicko-vojenskej stratégie. Ich záujmy sa môžu prelínať a súperiť v otázkach námornej bezpečnosti a geopolitického vplyvu.

Rusko má tradičný vplyv v niektorých krajinách v regióne, ako sú Kazachstan, Uzbekistan a Turkmenistan. Čína sa snaží rozvíjať hospodárske vzťahy a infraštruktúrnu spoluprácu, čo môže zmenšiť ruský vplyv.

 

V Európe môže byť konflikt viditeľný v oblasti energetiky a politiky. Obidve krajiny sa snažia rozvíjať svoje vzťahy s európskymi krajinami v súvislosti s obchodom, investíciami a politickými vzťahmi.

Zatiaľ čo Rusko a Čína majú rôzne záujmy a perspektívy, je dôležité poznamenať, že v mnohých prípadoch spolupracujú, najmä v reakcii na tlak zo strany Západu alebo v otázkach medzinárodnej bezpečnosti.

 

 

DJ: V ktorých oblastiach sú konflikty medzi geopolitickými záujmami USA a Európskej Únie?

Martina: Geopolitické vzťahy medzi USA a Európskou úniou (EÚ) sú tiež zložité a zahrňujú mnohé oblasti spolupráce, ale aj rôzne záujmy a potenciálne konflikty, ktoré sú zdrojom potenciálneho napätia.

Napríklad otázky obchodu môžu spôsobiť konflikty medzi USA a EÚ, najmä v oblasti obchodných dohôd, cla a pravidiel týkajúcich sa priemyslu a hospodárstva.

Alebo rôzne prístupy k daňovej politike a otázky týkajúce sa daní na technologické spoločnosti, ako aj na ďalšie aspekty ekonomickej politiky, môžu vyvolávať napätie.

Bezpečnosť a obrana EU môžu vytvárať napätie vzhľadom na rôzne prístupy k NATO, otázky bezpečnosti v regióne a spôsoby riešenia kríz v rôznych častiach sveta.

Martin: Ja si myslím, že musíme spomenúť otázky týkajúce sa energetiky a závislosti na dovoze energie môžu vytvárať napätie, najmä v súvislosti s dovozom plynu a ropy (napríklad z Ruska), ako aj otázkami životného prostredia.

Tiež politika voči Rusku a spôsob, ako sa USA a EÚ vysporiadavajú s konfliktami východne od ich hraníc, môže byť oblasťou nesúladu.

Otázky týkajúce sa ochrany životného prostredia a boja proti zmene klímy môžu byť predmetom nesúladu, pokiaľ ide o priority prístupu k týmto otázkam.

Opatrenia týkajúce sa migračnej politiky a otázky týkajúce sa prisťahovalectva a azylu môžu vyvolávať nesúlad.

Ochrana osobných údajov, regulácia technologických firiem a otázky týkajúce sa kybernetickej bezpečnosti môžu byť predmetom diskusií a rozdielnych názorov.

 

 

DJ: Patrí Veľká Británia (United Kingdom) medzi svetové veľmoci alebo medzi regionálne mocnosti?

 

Martin: Spojené kráľovstvo (United Kingdom), známe aj ako Veľká Británia, má dlhú históriu ako svetová veľmoc. V minulosti bola veľmocou so značným vplyvom na globálnu politiku, hospodárstvo a kultúru. Avšak v súčasnosti, po rozpade svojho koloniálneho impéria a strate niektorých svojich území, sa jej postavenie zmenilo.

Dnes je Spojené kráľovstvo považované skôr za veľkú moc a významného hráča na medzinárodnej scéne. Je stále jednou z najvýznamnejších ekonomík sveta, členom Bezpečnostnej rady OSN a NATO, a má vplyvné spojenectvá a vzťahy po celom svete. Jeho hospodárska, vojenská a diplomatická moc ho stavia do kategórie svetových hráčov.

Martina: Takže by sme mohli povedať, že Spojené kráľovstvo je kombináciou obidvoch: má historickú základňu ako svetová veľmoc a aj v súčasnosti sa považuje za významnú medzinárodnú moc, aj keď nie na úrovni, ktorú malo v minulosti.

 

DJ: Kto má väčší vplyv na svetovú politiku, Veľká Británia alebo Európska únia?

Martina: Otázka o vplyve Veľkej Británie a Európskej únie (EÚ) na svetovú politiku je zložitá a závisí od mnohých faktorov.

Predstavte si to takto. Aj keď Veľká Británia stratila svoje impérium a pozíciu svetovej veľmoci, stále má významný vplyv na svetovú politiku. Jej trh je jedným z najväčších na svete, jej diplomatický aparát a vojenská moc sú významné a jej kultúra, jazyk a história majú vplyv na globálnu scénu. Avšak, od jej vystúpenia z Európskej únie (Brexit) sa jej vplyv na európsku politiku a vonkajšie vzťahy zmenil.

Martin: EÚ je kolektívnym zoskupením 27 členských štátov s veľkým hospodárskym a obchodným vplyvom. Okrem toho EÚ má vlastnú zahraničnú politiku, ktorá sa usiluje o spoločné stanoviská v medzinárodných záležitostiach, vrátane oblastí ako obchod, klimatická zmena, bezpečnosť a ľudské práva.

Celkovo vzato, zatiaľ čo Veľká Británia má historický vplyv a určitý samostatný dosah, Európska únia má v súčasnosti väčší potenciál na spoločné jednanie a koordináciu v mnohých oblastiach. Jej celkový hospodársky vplyv a počet členských krajín ju robia dôležitým hráčom na svetovej politickej scéne.

 

DJ: Nepovedali ste mi nič o novom konflikte medzi Izraelom a Palestínou, ktorý vypukol v októbri 2023

 

Martin: Ospravedlňujem sa za vynechanie informácií o konflikte medzi Izraelom a Palestínou, ktorý vypukol v októbri 2023. Konflikty v regióne Izraela a Palestíny sú často dynamické a zložité, a môžu vznikať z rôznych spúšťacích faktorov.

Vzhľadom na to, že môj trénovací dataset sa zastavil v januári 2022, nemám konkrétne informácie o udalostiach, ktoré by sa odvtedy mohli stať. Ak však konflikt vypukol v októbri 2023, pravdepodobne by sa jednalo o ďalšiu z mnohých etáp napätia a násilia medzi Izraelom a Palestínou, ktoré sú v regióne často prítomné.

 

 

Dedo Jozef: Mám ešte viacero otázok o rivalite regionálnych "hráčov" (Japonsko, India, Pakistan, Iran, Izrael, Turecko, Francúzsko, Nemecko, atď), o geopolitických záujmoch "malých" štátov, o histórii Krymu a o budúcnosti planéty Zem. Ale o tom nabudúce.

Ďakujem za dnešný rozhovor, Martina, Martin.

Martina: Rada Vám odpoviem na Vaše otázky.

Martin: Som Vám k dispozícii 24/7

[Kto sú MARTINA a MARTIN?]