Martina a Martin sú vymyslené postavy, ktoré reprezentujú umelú inteligenciu (AI), konkrétne ChatGPT. Viac si o nich môžete prečítať tu. Ponúkam vám prepis rozhovoru, ktorý som mal s nimi o voľbách na Slovensku.
Dedo Jozef: Martin, Martina, čo viete o parlamentných voľbách na Slovensku?
Martin: Slovensko má parlamentný systém vlády a voľby do svojho národného parlamentu, ktorý sa nazýva Národná rada Slovenskej republiky (NR SR). Parlamentné voľby na Slovensku sa konajú pravidelne každé štyri roky. Predčasné voľby sa môžu konať skôr.
Martina: Slovensko má proporcionálny volebný systém s korekčným koeficientom. Voliči hlasujú za politické strany a každá strana získava v parlamente počet kresiel, ktorý zodpovedá percentu hlasov, ktoré získala. Občania Slovenska vo veku 18 a viac rokov majú právo hlasovať.
Martin: NR SR má 150 kresiel, a teda 150 poslancov. Slovensko je viacstraníckym štátom s rôznymi politickými stranami. Volebný výsledok rozhoduje o zostavení vlády, ktorá je zvyčajne koaličná. Politické strany a kandidáti musia splniť určité podmienky a registrovať sa, aby mohli kandidovať.
Martina: Parlamentné voľby sú často sledované medzinárodnými pozorovateľmi, aby sa zabezpečila ich spravodlivosť a transparentnosť. Neviem, či to bude tak aj tento rok, pretože moje vedomosti siahajú iba do septembra 2021. Viem však, že prezident Slovenskej republiky nemá priamy vplyv na legislatívny process volieb do NR SR.
Dedo Jozef: Čo si myslíte, sú voľby do parlamentu na slovensku slobodné a demokratické?
Martina: Voľby do parlamentu na Slovensku sú založené na demokratických princípoch a zvyklostiach. Slovensko je demokratický štát, kde občania majú právo vyjadriť svoj hlas vo voľbách a výber svojich zástupcov do parlamentu. Existuje politická pluralita s rôznymi politickými stranami, ktoré sú schopné kandidovať a súťažiť o voličskú podporu.
Martin: Voľby na Slovensku sú riadené pravidlami a predpismi, ktoré sú navrhnuté tak, aby zabezpečili spravodlivý a transparentný proces. To zahŕňa pravidlá týkajúce sa kandidátskej registrácie, transparentnosti financovania politických strán a kampaní, aj samotného priebehu volieb.
Dedo Jozef: Aká je definícia slobodných a demokratických volieb?
Martin: Slobodné voľby znamenajú, že všetci oprávnení voliči majú rovnakú možnosť hlasovať bez akýchkoľvek obmedzení alebo diskriminácie. Nikto by nemal byť donútený hlasovať alebo byť vystavený násilnej či zastrašujúcej atmosfére pri voľbách. Slobodné voľby tiež zahŕňajú slobodu voľby, čo znamená, že voliči majú možnosť zvoliť si kandidáta alebo stranu podľa svojich vlastných presvedčení bez vnútorného či vonkajšieho nátlaku.
Martina: Demokratické voľby sú základom demokracie a zahŕňajú výber zástupcov verejnosti prostredníctvom hlasovania. Každý hlas má rovnakú hodnotu, a výsledok volieb odráža vôľu občanov. V demokratických voľbách majú politické strany a kandidáti možnosť súťažiť o podporu voličov a predstaviť svoje programy a názory.
Martin: Slobodné a demokratické voľby by mali byť riadené pravidlami, ktoré zabezpečujú spravodlivosť, transparentnosť a integritu volebného procesu. K tomu patrí aj monitorovanie volieb nezávislými pozorovateľmi, ochrana volebných práv občanov a primeraná regulácia financovania volebných kampaní. Tieto zásady sú kľúčové pre zachovanie demokracie a reprezentatívneho politického systému v krajine.
Dedo Jozef: Ako súťažia politické strany a kandidáti o podporu voličov na Slovensku?
Martina: Politické strany a kandidáti súťažia o podporu voličov prostredníctvom rôznych stratégií a aktivít, ktoré sú súčasťou volebných kampaní. Napríklad, politické strany a kandidáti organizujú verejné zhromaždenia, mítingy a stretnutia s voličmi, kde predstavujú svoje programy, názory a ciele.
Martin: Politické strany využívajú rôzne formy propagandy a reklamy, vrátane televíznych reklám, billboardov, letákov, sociálnych médií a ďalších médií na šírenie svojich správ, informácií a posolstiev. Tiež sa organizujú politické debaty, kde kandidáti na verejnosti diskutujú o dôležitých témach a otázkach. Tieto debaty umožňujú voličom porovnať názory a schopnosti jednotlivých kandidátov.
Martina: Politické strany zvyčajne uverejňujú svoje politické programy a riešenia problémov, s ktorými sa stretávajú voliči. Tieto programy by však mali obsahovať konkrétne politické návrhy a sľuby. Kandidáti by mali poukázať na svoje kvalifikácie, skúsenosti a hodnoty, ktoré ich robia vhodnými na zastupovanie voličov.
Martin: Politické strany a kandidáti zbierajú finančné prostriedky na financovanie svojich kampaní, na úhradu nákladov na reklamu, cestovanie a organizovanie podujatí. Vytvárajú tiež letáky, plagáty a webové stránky, ktoré poskytujú informácie o ich kandidatúre a programoch.
Martina: Úspech volebných kampaní závisí od schopnosti politických strán a kandidátov efektívne komunikovať s voličmi, presvedčiť ich o svojich názoroch a získať ich dôveru a podporu. Transparentnosť financovania kampane je tiež dôležitým aspektom volebného procesu, pretože voliča by malo zaujímať, kto financuje kampaň politickej strany, kto stojí v pozadí.
Dedo Jozef: Volia voliči kandidátov a strany podľa logického zvažovania čo bude dobré pe Slovensko a jeho obyvateľov alebo podľa citov, t.j. tento kandidát sa mi páči a tento nie?
Martina: Voliči pri svojom rozhodovaní, koho voliť, môžu kombinovať logické uvažovanie a emocionálne faktory. Výber kandidáta alebo strany často nie je jednoduchý proces a závisí od rôznych faktorov. Napríklad, voliči môžu analyzovať politické programy, politické pozície a názory kandidátov a strán na základe svojich presvedčení a hodnôt. Môžu sa zaujímať o konkrétne politické otázky, ako sú zahraničná politika Slovenska, hospodárstvo, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, životné prostredie a iné, a hľadajú kandidátov alebo strany, ktoré najlepšie zodpovedajú ich prioritám.
Martin: Emócie a osobné sympatie môžu hrať významnú úlohu pri výbere kandidáta. Niektorí voliči môžu mať silnú emocionálnu náklonnosť k určitým politikom alebo stranám na základe ich osobných charakteristík, prejavu, histórie alebo charizmy. Niektorí voliči sa môžu rozhodnúť na základe skúseností s politikmi alebo stranami v minulosti. Ak mali pozitívne alebo negatívne skúsenosti, môže to ovplyvniť ich výber.
Martina: Voliči sa môžu snažiť získať čo najviac informácií o kandidátoch a stranách, tým, že sledujú politické diskusie, masovo-komunikačné média, analýzy politických expertov a oba póly informačných zdrojov, aj mainstream, aj alternatívu. Niektorí voliči môžu svoj hlas dať určitej strane aj na základe svojej sociálnej identity, vrátane etnicity, náboženstva, triednej príslušnosti, sexuálnej náklonnosti alebo na základe iných faktorov.
Dedo Jozef: Akú úlohu hrajú pri voľbách masovo-komunikačné prostriedky?
Martina: Mienkotvorné médiá hrajú kľúčovú úlohu v procese volieb a politickom rozhodovaní. Médiá informujú verejnosť o politických udalostiach, kandidátoch, stranách a ich politických programoch. Tým umožňujú voličom získať potrebné informácie na základe ktorých môžu robiť informované rozhodnutia. Média však majú schopnosť ovplyvniť verejnú agendu tým, že upozorňujú na určité politické témy alebo otázky. Preto rozhodnutie médií o tom, o čom budú informovať a o čom nie, môže ovplyvniť to, na čo sa voliči viac sústreďujú.
Martin: Média hrajú rozhodujúcu úlohu pri tvorbe imidžu politikov a strán. Ich spravodajstvo, reportáže a komentáre môžu ovplyvniť postoj verejnosti k určitým kandidátom a stranám. Médiá môžu mať vplyv na rozhodovací proces voličov tým, že predstavia rôzne názory a analýzy. Rôznorodosť informácií v médiách umožňuje voličom poznať rôzne perspektívy na politické otázky.
Dedo Jozef: Stáva sa, že média úmyselne ovplyvňujú verejnú mienku v prospech jednej politickej strany a v neprospech iných politických strán?
Martin: Áno, stáva sa, že médiá môžu úmyselne ovplyvňovať verejnú mienku v prospech jednej politickej strany alebo v neprospech iných politických strán. Tento jav sa nazýva mediálnym zaujatím alebo politickou mediálnou manipuláciou. Médiá môžu zverejňovať falošné správy a dezinformácie, ktoré môžu poškodiť politických súperov alebo zavádzať verejnosť. Tento jav sa často označuje ako "fake news."
Martina: A čo je možno závažnejšie, politické strany alebo mocní jednotlivci môžu vyvíjať nátlak na novinárov a médiá, aby ovplyvnili ich spravodajstvo alebo ich donútili k sebacenzúre. Niekedy sú médiá závislé od financií od konkrétnych politických strán alebo oligarchov, čo môže ovplyvniť ich redakčnú nezávislosť.
Martin: Média môžu ovplyvniť verejnú mienku aj tým, ako prezentujú výsledky prieskumov verejnej mienky, čím môžu vytvárať dojem, že určitá strana je pred voľbami výrazne vpredu alebo pozadu. Vlastníci médií môžu objednať prieskumy verejnej mienky, ktoré sa prezentujú ako objektívne, ale sú skreslené v prospech ich preferovaných kandidátov.
Dedo Jozef: Dá sa teda povedať, že kto ovláda médiá, môže veľmi ovplyvniť výsledok volieb?
Martin: Áno, dá sa povedať, že kontrola nad masovo-komunikačnými médiami môže mať výrazný vplyv na výsledok volieb a politický proces ako celok. Napríklad, majitelia médií alebo politické elity, ktoré majú kontrolu nad médiami, môžu ovplyvňovať verejnú mienku tým, že uverejňujú selektívne spravodajstvo, dezinformácie alebo propagandu. To môže vytvárať skreslený obraz politických udalostí a kandidátov. Médiá môžu zatajovať dôležité informácie, ktoré by mohli poškodiť preferované politické subjekty alebo kandidátov.
Martina: Alebo, médiá v rukách vládnucej strany môžu zatláčať opozičné hlasy do úzadia alebo obmedzovať ich prístup k médiám, čím obmedzujú verejnú diskusiu. Alebo, kontrola nad médiálnymi zdrojmi môže umožniť vlastníkom médií financovať kampane preferovaných kandidátov alebo strán. To môže znamenať, že niektorí kandidáti budú mať väčší prístup k reklame a mediálnej pozornosti ako iní.
Martin: Možností na manipulovanie verejnej mienky je veľa. Médiá pod kontrolou korumpovaných elít môžu obmedzovať informácie o korupčných škandáloch a nedostatkoch v politike, čím bránia verejnosti v pochopení situácie a v správnom rozhodovaní. Média tiež môžu aktívne podporovať kandidátov, ktorí sú v súlade s ich záujmami alebo záujmami ich vlastníkov.
Martina: Ovládanie médií je potenciálne nebezpečným javom pre demokratické spoločnosti, pretože oslabuje novinársku nezávislosť a podkopáva transparentnosť a objektivitu spravodajstva. Transparentnosť vlastníctva médií a regulácia vlastníctva médií môžu byť kľúčovými opatreniami na ochranu novinárskej slobody a spravodlivých volieb.
Dedo Jozef: Martina, Martin, to sme hovorili o “teoretických” možnostiach médií na ovplyvňovanie výsledkov volieb. Myslíte si, že média na Slovensku sú nestranné, objektívne alebo sú zaujaté v prospech alebo neprospech určitej strany?
Martina: Nie som schopná poskytnúť aktuálne informácie o médiách na Slovensku, pretože mám znalosti a informácie len do septembra 2021, a situácia v médiách sa mohla odvtedy zmeniť. To, či médiá na Slovensku sú nestranné, objektívne alebo zaujaté, by malo byť predmetom debaty a hodnotenia zo strany rôznych pozorovateľov, novinárov a občanov. Objektivita a nestrannosť médií sú kľúčovými princípmi novinárskeho etického kódexu. Je dôležité, aby médiá spravodlivo a vyvážene pokrývali rôzne politické strany a kandidátov, a aby zabezpečovali rôznorodosť názorov v ich spravodajstve.
Martin: Ak máte záujem o aktuálne informácie o médiách na Slovensku, odporúčam sledovať viacero rôznych zdrojov informácií a novinárskej analýzy, aby ste si mohli vytvoriť vlastný názor na ich objektivitu a zaujatosť. Okrem toho by ste mali sledovať hodnotenia nezávislých organizácií a monitorovateľských skupín, ktoré sa zaoberajú mediálnou slobodou a novinárskou etikou, aby ste získali objektívnu perspektívu na situáciu v médiách na Slovensku.
Dedo Jozef: Martina, Martin, ďakujem za prehľad všeobecných informácií o voľbách, médiach, voličoch, ako aj o voľbách na Slovensku.
Martina: Rado sa stalo! Ak budete mať v budúcnosti ďalšie otázky alebo budete potrebovať ďalšie informácie, neváhajte sa na nás obrátiť.
Martin: Šťastné voľby a úspešný deň!
Prieskum vašich preferencií
Inšpirovaný predchádzajúcim rozhovorom s ChatGPT (ktorý reprezentovali fiktívne postavy Martiny a Martina) som spravil prieskum preferencií čitateľov tohto článku, čo očakávajú od zahraničnej politiky novej vlády, ktorá vznikne na Slovensku po voľbách 30.septembra 2023.
Preferenčné otázky som odvodil z volebných programov tých strán, ktoré majú šancu dostať sa do NR SR (nezahrnul som tam hnutie SME Rodina, lebo som na webe nenašiel ich volebný program pre oblasť zahraničnej politiky).
Respondenti môžu na každú otázku dať kladnú odpoveď (plus 1 alebo plus 2 body) alebo negatívnu odpoveď (mínus 1 alebo mínus 2 body).
Na vrchole rebríčka, s pozitívnymi bodmi, sú doposiaľ tieto otázky:
Naspodu rebríčka, s negatívnymi bodmi, sú doposiaľ tieto otázky:
Tieto preferenčné otázky som odvodil z volebných programov/vyhlásení politických strán. Počty bodov, ktoré jednotlivé otázky dostali, som kumulatívne priradil stranám, ktoré dané vyhlásenie spravili a strany som zoradil podľa tohto kumulatívneho počtu. Výsledky ma prekvapili.
Presvedčte sa sami:
- navštívte https://cymet.org/xeus/
- kliknite "Moje preferencie" naspodu stránky
- dajte svoje preferencie na 1, 2 alebo všetky otázky
- kliknite "Vyhodnotenie preferencií" naspodu stránky
- a pozrite si, ako vyzerá poradie strán na základe Vašich preferencií
Tento prieskum je anonymný. Vaše preferencie sa započítajú do celkových kumulatívnych výsledkov. Opakované odpovede na preferenčné otázky sa však do kumulatívnych výsledkov nezapočítajú.
Prajem Vám trochu oddychu v tomto napätom predvolebnom období.
js
- 59 views