Otázky čakajúce na dôveryhodné odpovede
Spomedzi mnohých otázok, na ktoré Slováci márne čakajú dôveryhodné odpovede od svojich vlastných oficiálnych profesionálnych historikov, možno ako príklad vybrať tieto :
Moje Slovensko
Bádanie a objasňovanie slovenskej histórie
Úroveň poznatkov, ktoré oficiálna slovenská historiografia ponúka v súčasnosti - napriek priaznivým zmenám v politike, ktorá si od dávna prisvojuje právo historiografiu ovplyvňovať - vyvoláva u Slovákov nezáujem o históriu vlastného národa, ba opozitný postoj k nej, jej spochybňovanie, výsmech, v krajnom prípade až dehonestáciu. To predsa nie je možné nevidieť! S takýmto stavom by nemala byť slovenská historiografia spokojná.
Vzťah Slovákov k vlastnej histórii
Bohužiaľ, k tomuto stavu priamoúmerne zodpovedá vzťah Slovákov k vlastnej národnej histórii – je prchavý, vlažný až indiferentný. Azda preto majú Slováci, v porovnaní s inými národmi sveta, veľmi slabo rozvinuté národné historické vedomie a aj vlastenecký vzťah k Slovensku, k svojej domovine. Nepochybne ide o zvláštny slovenský úkaz, lebo nikde inde za hranicami Slovenska nie je vídaný.
Slovenská histografia, aká si?
História je... Dalo by sa uviesť veľa definícií. Kto chce, nájde si tú svoju. Mňa zaujíma to, čo je Slovákom z vlastnej národnej histórie oficiálne ponúkané, t. j. čo im ponúkajú štátom platení profesionálni odborníci na slovenskú históriu, historiografi a jazykovedci, a ako je tým historické vedomie Slovákov ovplyvňované.
História pre národ živá je tým, čím svedomie pre človeka. Človek bez svedomia je koža biedna, daromná; národ bez vedomosti historickej o sebe a predkoch svojich je hromádka koží otrockých.
O slovenskej histórii (a nielen o nej) [2018]
V 8.čísle časopisu Kultúra, ktorý vychádza na Slovensku, Dušan Badura publikuje svoj pohľad na históriu Slovenska a Slovákov.
Autor predkladá čitateľovi veľa zaujímavých otázok, nad ktorými je dobré sa zamyslieť, ak nám naozaj záleží na našej histórii.
Tento článok preberáme do časopisu Slovo z Britskej Kolumbie s vedomím a dovolením redakcie dvojtýždenníka Kultúra.
Vianočný pozdrav zahraničným Slovákom z Matice slovenskej [2016]
Prvá bohatá snehová nádielka, predlžujúce sa večery, sychravé rána i silný mráz... Príroda i tým menej všímavým a uponáhľaným pripomína, že je tu posledný mesiac roka, december. Uzatvára sa jeden rok. December určuje, že sme opäť o rok starší, o rok skúsenejší i múdrejší. Posledný mesiac v kalendári značí, že je tu čas bilancie i hodnotenia toho, čím sme počas celého roka žili, čomu sme sa venovali.
[2016.12] Vyšlo 27.číslo časopisu Slovo z Britskej Kolumbie
Prečítajte si najnovšie číslo časopisu Slovo z Britskej Kolumbie.
Ďakujem všetkým, ktorí sa priamo alebo nepriamo pričinili o jeho vydanie.
Dobrodružstvo v auguste 1968: Štefan Karak
Leto 1968
Po skončení prvého ročníka na strednej škole nasledovali „normálne“ prázdniny.
Pre mňa to znamenalo hneď od začiatku prázdnin sa zamestnať ako brigádnik, zarobiť si na nové oblečenie a obutie pre ďalší školský rok. A po práci pomáhať pri stavbe nášho rodinného domu až do večera...Vytúžený odpočinok bol až v posledných dvoch týždňoch prázdnin.
