Slovák

Nikto nevedel, čo čakať a čoho sa držať. Najviac však strácali hlavu „naši vlastenci“. Právom sa obávali, že to, čo počúvali kde tu o Wilsonových 14 bodoch, znamenalo koniec monarchie a koniec ich výsadného panstva.

Poslednú hodinu v treťom štvrťroku štvrtej triedy gymnázia, v školskom roku 1917/18, spisoval s nami náš triedny prof. Dr. Živuška nacionálie. Bol som prvý v abecede, tak ma prvého zavolal pred katedru. Vpisoval si moje osobné údaje do veľkého hárku.

Po prečítaní časopisu SLOVO z Britskej Kolumbie, ktoré mi prišlo z ďalekej Kanady, získa Slovák sebavedomie, že nie sme až taký malý národ. Nezapadli sme do zabudnutia, vďaka tomu, že sme sa držali viery našich otcov. Kresťanstvo a slovenský národ sú ako spojené nádoby.

Vy, čo žijete v zahraničí dlhšie, ste už „krížovú cestu“ emigrácie a začlenenia do novej vlasti absolvovali. Každý viete svoje – boľačky aj radosti.