Keby som bola básnikom,
napísala by som báseň
o najlepších rodičoch sveta.
Bola by o vás dvoch,
otec, mama.
Nikto vám nikdy taký titul nedal,
ale patrí vám. Ja vám ho dávam
in memoriam.
Za vašu vernosť, za to, že sme vás mali obidvoch pri sebe.
Dávam ho za vaše pracovité ruky,
za chlieb, ktorý ste pre nás
sami dorábali.
A ešte za skromnosť,
za pokoru, za lásku, za modlitbu,
za múdrosť, za ľudskosť a cit.
Lebo tak ste žili,
tak ste nás učili.
Lenže ja nie som básnikom,
neviem písať rýmy
ani metafory.
A možno by ste im ani nerozumeli.
Preto vám to poviem prosto,
jednoducho, tak, ako to cítim a viem.
Ďakujem!
Ďakujem, že my deti
sme boli vždy na prvom mieste.
Že sme dostali najlepšie kúsky
zo skromného stola.
Ďakujem za chlieb a za srdce.
Ďakujem, že ste z nás
vychovali ľudí.
- 221 views