Deň 13 – Slabosť, ktorú Boh pozná – Sobota 17. január 2026

Submitted by starosta on Wed, 01/14/2026 - 08:58

1. Lectio – Slovo

Exodus 4,10
„Nato Mojžiš povedal Pánovi: ‚Nie tak, Pane! Ja nie som výrečný muž. Nebol som predtým a nie som ani teraz, odkedy sa rozprávaš so svojím sluhom, lebo mám nemoterné ústa a ťarbavý jazyk.‘“

Kontext: Mojžiš po Božom povolaní vyjadruje svoju neschopnosť; jeho odpor pramení z vedomia vlastnej slabosti, nie z nepochopenia úlohy.

Matúš 26,41
„Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia! Duch je síce ochotný, ale telo je slabé.“

Kontext: Ježiš hovorí učeníkom v Getsemanskej záhrade v hodine blížiaceho sa utrpenia; upozorňuje na napätie medzi túžbou a slabosťou človeka.


2. Meditatio – Rozjímanie

Božie povolanie sa nevyhýba ľudskej slabosti.

Mojžiš ju vyslovuje otvorene a Boh ju nepopiera.

Ježiš v Getsemane pomenúva tú istú realitu: ochotný duch a slabé telo.

Boh je nemenný v tom, že počíta s krehkosťou človeka; jeho Kráľovstvo rastie nie cez dokonalosť nástrojov, ale cez vernosť uprostred obmedzení.

Akú slabosť používam ako výhovorku?


3. Oratio – Modlitba

Bože, ty poznáš moju slabosť skôr, než ju vyslovím.

Ďakujem ti, že sa jej neľakáš.

Zverujem ti všetko, v čom sa cítim neschopný.

Zostaň so mnou v bdení a tichej modlitbe.

Pane, dôverujem viac Tebe než sebe.


4. Contemplatio – Ticho pred Bohom

Zostaň v tichu pred Bohom, ktorý prijíma ľudskú slabosť bez odmietnutia.


Božia vernosť sa dotýka človeka práve tam, kde sa cíti slabý.