Niekoľko slov na úvod
Za posledných sto rokov prešla naša krajina obrovskými historickými zmenami. Interpretácia týchto premien niesla vždy na sebe punc režimu, v ktorom vznikala. Víťazi mali vždy pravdu a z toho vždy vychádzali hodnotenia doby.
Iste nebude nezaujímavé pozrieť sa na uplynulé roky pohľadom človeka, ktorý sa politike venoval už v medzivojnovom období a po roku 1939 sa stal ústavným činiteľom Slovenskej republiky.
Autora možno bez nadsázky označiť za muža odvahy. Preukázal ju viackrát v hraničných situáciách vojnových čias. Jeho memoáre dosvedčujú, že čierno-biele videnia tej doby, doteraz také bežné a priam oficiálne, nezodpovedajú vždy faktom.
Historici, ktorí vyše štyridsať rokov písali o „klerofašistickej farskej republike“, nie sú schopní to, čo doteraz maľovali na čierno, začať vidieť zo dňa na deň v pestrejších farbách.
A naopak, vášniví zástanci vojnového slovenského štátu zase nie sú často schopní priznať, že desaťtisíce občanov toho štátu obrali o ľudské práva, majetky, alebo dokonca o život.
Ale aj vtedy, za takých ťažkých podmienok bolo možné správať sa ľudsky, korektne a v súlade s kresťanským svedomím. O mnohom, ale hlavne o tom hovorí autor, ktorého spomienky predkladám.
Vladimír Balko, predkladateľ otcových spomienok
Tu budeme postupne uverejňovať vybrané kapitoly z 2.knihy Jána Balku, 10 rokov v slovenskej politike.
Je to možno prekvapivé, ale začínam s autorovým Epilógom (361) a so správou z BBC, ktorú uverejnili po pohrebe Jána Balku (362).
- 21 views