Našu prácu v úrade a vo verejnosti poznačoval nervózny chvat. Ráno si nevedel, čo ti mal priniesť večer, a večer si nevedel, čím ťa malo prekvapiť ráno. Myseľ a nervy sme mali napnuté na prasknutie. Ani našu ináč vyrovnanú domácnosť neušetrili vplyvy vonkajšieho vlnenia myšlienok, vášní a sporov. Aj deti už rozmýšľali. Mali plno otázok a chceli vedieť podrobnosti o udalostiach, ktoré sa okolo nás valili a ktoré sa každého z nás bytostne dotýkali.
Deti počuli rôzne reči v škole, videli rôzne udalosti, ktoré sa odohrali na ulici (demonštrácie atď.), a o nich medzi sebou hovorili. Tak ma raz Cyrko prekvapil otázkou:
„Otecko, je ujo Vaško Čech?“
„Áno“, odpovedal som mu.
„A ujo Vaško je dobrý človek?“ – spytoval sa chlapec ďalej.
„Myslím si, že áno. Prečo sa pýtaš Cyrko?“
„Preto, lebo chcem vedieť, či sú aj dobrí Česi!“
„No iste sú aj dobrí Česi!“ – prisvedčil som chlapcovi.
„Však to len tí zlí Česi nechcú nám dať práva a autonómiu Slovákom!“
Tak teda aj naše deti rozprávali a rozmýšľali o autonómii!
Vladko ma zas prekvapil inou podivnou spleťou otázok:
„Otecko, sú Slováci Slovania?“
„Áno!“
„Aj Česi, aj Srbi, aj Poliaci a Chorváti sú Slovania?“
„Áno, Vladko, aj to sú všetko Slovania!“
„Tak potom by nám bol potrebný len jeden slovanský Hitler, čo by nás všetkých viedol do boja!“
Pozeral som sa udivene na malô chlapča, čo takto uvažovalo.
„A kto ti o tom hovoril, Vladko môj?“ – pýtal som sa ho.
„My sme sa hrali na Hitlera, Slíva bol nemecký „Hitler“ a mal veľa Nemcov. Ja som bol slovanský Hitler a mal som Čecha Vycpálka, viac nás nebolo, lebo sme nevedeli, kto sú ešte Slovania. Pridal sa k nám ešte aj Krieser, ale ten je vraj Žid, ale my sme sa Slívovi aj tak nedali.“
„Skutočnosť a hry detí“ – pomyslel som si v sebe. „Žijeme to divné časy, keď už aj deti majú takéto otázky a také hry!“
- 10 views