Ako ďalej Slováci v Kanade?

Ak budeme vychádzať z tézy, že Slováci nech žijú kdekoľvek, tvoria jeden národ, tak iste nebude bez zaujímavosti vedieť, koľko Slovákov žije vo svete. Pri reálnom počte treba vychádzať zo všeobecnej a demokratickej zásady, že každý človek má neodňateľné právo hlásiť sa k svojej národnej príslušnosti a môže i musí tak urobiť sám na základe slobodného rozhodnutia a osobnej vôle. V Slovenskej republike žije podľa cenzu z roku 2011 celkom 4 352 775 Slovákov a v zahraničí ak budeme vychádzať z oficiálnych štatistík a tam kde ich niet, z odhadov a sebasčítania, tak je to od jedného k dvom miliónom osôb slovenského pôvodu. 

Slovenský národ patrí k najstarším európskym národom s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, usadeným od 4.storočia n. l. v karpatskej kotline, v priestoroch medzi Tatrami a Dunajom a medzi Moravou a Poloninami, a je neoddeliteľnou súčasťou celého európskeho spoločenstva. Podobne ako iné národy, aj slovenský sa stal súčasťou migračných pohybov, ktoré prebiehali od dávnej minulosti až po súčasnosť. Prevažne v dôsledkoch politického, hospodárskeho, náboženského národnostného a sociálneho útlaku, ale neraz i v dôsledku vojnových udalostí, boli mnohí nútení opustiť materskú krajinu a hľadať útočište i uplatnenie v cudzích krajinách, ktoré sa pre nasledujúce generácie stali už ich novou vlasťou. Dnes registrujeme slovenské komunity a menšiny vo viac ako 50 štátoch celého sveta, kde sa ich počty pohybujú od jednotlivcov až po státisíce. 

Slovenské emigračné vlny

Jednou najstarších i najpočetnejších je nesporne slovenská komunita v Kanade. Prví vysťahovalci zo Slovenska prišli do Kanady v 70. rokoch 19. storočia. 
 

drevorubaci

 

Sú známe vysťahovalecké vlny, pred 1. svetovou vojnou, po 1. svetovej vojne, po 2. svetovej vojne, po invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v rokoch 1968 – 69 a najnovšie aj po prevrate v roku 1989 a emigrácia pokračuje aj po vzniku suverénnej a samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993. Kým v prvej vlne slovenského vysťahovalectva do Kanady prevažovali drobní roľníci a poľnohospodárski robotníci, v 20. a 30. rokoch 20. storočia sa slovenskí vysťahovalci zamestnávali v priemyselných podnikoch vo východnej časti Kanady. 

Po 2. svetovej vojne sa rady slovenských vysťahovalcov v Kanade rozšírili predovšetkým o príslušníkov slovenskej inteligencie. Po roku 1968 prišli do Kanady slovenskí utečenci z Československa väčšinou so stredným a vysokoškolským vzdelaním. Po roku 1991 je prevaha slovenských prisťahovalcov s vysokoškolským vzdelaním. Ročne sa do Kanady prisťahuje priemerne 200 občanov SR, pričom je udelených približne 150 pracovných povolení a 30 povolení na štúdium. V súčasnom období sociálna štruktúra Slovákov a ekonomické podmienky ich života zodpovedajú kanadskej spoločnosti. 

Spolky

Slováci v Kanade majú svoju bohatú minulosť i súčasnosť. Kanadská Slovenská Liga bola založená v roku 1932. V čase najväčšieho rozmachu v šesťdesiatych rokoch mala spolu 55 miestnych pobočiek – zborov. V súčasnosti má 23 zborov a počet členov klesol pod 1000. Kanadský slovenský podporný spolok – Canadian Slovak Benefit Society, založený roku 1946. V ostatných rokoch v tomto spolku neustále klesá počet členstva a v súčasnosti už nie je schopný zabezpečiť vydávanie svojho tlačového orgánu Slovenský hlas, vychádzajúceho v rokoch 1949-1988. V roku 1998 prišlo k jeho premenovaniu na Slovensko – kanadský spolok Milana Rastislava Štefánika. Kanadskí Slováci sú aj členmi odbočiek a miestnych zborov americko-slovenských spolkov – Prvej katolíckej slovenskej jednoty, ktorá má ústredie v Clevelande, Ohio a Slovenského katolíckeho Sokola s ústredím v Passaicu, NJ. 

Slovensko-Kanadská Národná Rada bola založená v roku 1971 ako združenie kanadsko-slovenských inštitúcií, organizácií a záujmových skupín v celej Kanade. V súčasnosti má 36 kolektívnych členov a sídli v Toronte. SKNR je apolitické a neziskové združenie, ktorého mandátom je vytvárať väzby medzi krajanskými organizáciami, zastávať záujmy kanadských Slovákov a podporovať aktivity a iniciatívy svojich členov. 

Slovenský dom – La Maison Slovaque bol založený v apríli 1982 s cieľom propagovať slovenskú kultúru v provincii Quebec. Riadi ho 15-členný zbor riaditeľov, ktorí reprezentujú rôzne slovenské organizácie v Montreali. Na úrovni provincií sa sporadicky prezentujú rôznymi, prevažne kultúrnymi aktivitami lokálne spolky a združenia, ako napr. Slovenský kultúrny klub v Calgary a Slovenská spoločnosť pre kultúru a kultúrne dedičstvo v Britskej Kolumbii. 

Centrum kultúry a dedičstva kanadských Slovákov vzniklo transformáciou Slovenského kultúrneho a informačné centra (SKIC) v roku 2000. Kým SKIC bolo zamerané na propagáciu slovenskej kultúry v Kanade, hlavnou náplňou novej organizácie je prezentácia kultúrneho dedičstva kanadských Slovákov. Centrum nemá registrovaných členov. 

Kanadská základina pre umenie a divadlo (Canadian Dramatic Arts Foundation) vznikla z iniciatívy Svetového kongresu Slovákov v roku 1977, Divadlo poézie a malých javiskových foriem v roku 1981 a Torontské Slovenské divadlo v roku 1999. Je to počtom neveľká organizácia, ktorá združuje predovšetkým intelektuálov, vedcov a umelcov. 

Odčlenením od KSL vznikla Slovenská spoločnosť v Kanade. V Ottawe pôsobí Kruh slovenských rodoľubov. V Edmontone sídli ďalšia organizácia Slovenský národný kongres. V Toronte sídli České a slovenské združenie v Kanade, ktoré združuje slovenských prisťahovalcov prevažne z konca 60. rokov a z obdobia po roku 1989. 

Profesionálne a záujmové organizácie

V Kanade pôsobia aj organizácie, ktorých snahou je rozvinúť obchodné kontakty so Slovenskom. V Toronte existuje od r. 1993 Slovensko kanadská obchodná komora (Slovak Canadian Chamber of Commerce). Slovenská obchodná komora pôsobí aj v Calgary a Montreale. 

Kanadská slovenská profesionálna a obchodná asociácia (Canadian Slovak Professional and Business Association) vznikla v roku 1962. Cieľom asociácie je spájať, prinášať poznanie a informácie obchodným zastúpeniam a profesionálnym obchodníkom pochádzajúcim zo Slovenska. V Ottawe od roku 1996 pôsobí Slovensko kanadské obchodné združenie (Slovak Canadian Business Association). S prepojením na Slovensko pôsobia v Kanade aj cestovné kancelárie (Nitra Travel, Worldwide Travel Service, International Travel Slovakotour a i.). 

Folklórne súbory prispievajú v značnej miere k udržiavaniu kultúrneho dedičstva a k udržaniu národného povedomia Slovákov v Kanade. Svoje umenie prezentujú na rôznych akciách v Kanade a zúčastňujú sa aj na rôznych podujatiach na Slovensku. Mnohé zo súborov pozývajú do Kanady významných slovenských amatérskych a profesionálnych umelcov. 

Najznámejšími slovenskými folklórnymi súbormi sú: tanečná skupina Slovak Rozmarin Dancers vo Windsore, Lipa Canadian Slovak Folk Ensemble v Kirklande, Quebec, Domovina Dancers vo Windsore, Východná Slovak Dancers v Mississauge, detský súbor Bratislava vo Wellande. V Kanade pôsobia dva divadelné súbory: divadlo Dolina v Toronte a divadlo Priadky v Montreali. V umeleckej a kultúrnej oblasti sa v Kanade presadilo viacero umelcov slovenského pôvodu. 

Jazyk a vzdelanie

Slovenský jazyk používajú príslušníci prvej generácie prisťahovalcov, v obmedzenej miere druhej generácie, tretia však už väčšinou po slovensky nekomunikuje. Niektoré fenomény zachovávajúce prítomnosť slovenčiny v slovenskej komunite ešte ostávajú (farnosti so slovenskými kňazmi, krajanské organizácie, slovenské noviny, jednotlivci z radov nových prisťahovalcov a i.). V počiatočných štádiách sa vzdelávanie slovenských prisťahovalcov sústreďovalo v slovenských farnostiach ( napr. vo Fort Williame, Ontario, od r. 1929 v Montreale, Toronte, vo Windsore a v 50. rokoch v Hamiltone). V povojnovom období sa vzdelanostná úroveň Slovákov v Kanade zvýšila, slovenskí vysťahovalci začali stále viac investovať do vzdelania svojich detí a tým sa postupne približovali kanadskému štandardu. Vzdelanostná úroveň slovenskej komunity v Kanade je v súčasnosti veľmi dobrá a vyrovná sa celokanadským kritériám. 

Viacero úspešných pedagógov a vedeckých pracovníkov pôsobí na kanadských univerzitách a významných kanadských školách (Queen´s University v Kingstone, York University v Toronte, University of British Columbia, University of Calgary a i.). Vďaka finančným dotáciám kanadských a amerických Slovákov bola v r. 1993 na Ottawskej univerzite založená Katedra slovenských dejín a kultúry. Na katedre študujú Kanaďania slovenského pôvodu a katedra sa venuje aj vedecko-výskumnej činnosti a vytvára svoje dokumentačné stredisko. Pozícia akademikov slovenského pôvodu pomáha pri organizovaní študijných pobytov študentov, doktorandov a pedagógov zo Slovenska na kanadských univerzitách. 

V Kanade existuje Kanadský fond pre české a slovenské univerzity a štipendijný fond Kanadskej slovenskej profesionálnej a obchodnej asociácie, ktorý vznikol v roku 1966 na pomoc študentom slovenského pôvodu, ktorí dosahovali výborné výsledky a štúdium si nemohli dovoliť financovať z vlastných prostriedkov. 

Slovenské noviny a časopisy

Prvé slovenské noviny v Kanade začali vychádzať na prelome 20. a 30. rokov 20. stor. (Kanadské noviny, Slovák v Kanade, Naše slovo, Nová vlasť). Počas druhej svetovej vojny vychádzali viaceré noviny a časopisy, medzi nimi Slovenský priekopník a Slovenské bratstvo. 
 

kanadsky slovak

 

Najstarším, dodnes vychádzajúcim krajanským periodikom v Kanade je Kanadský Slovák, ktorý vydáva od roku 1941 Ústredná správa KSL. Tlačená verzia novín a ich internetová stránka poskytujú informácie týkajúce sa života slovenskej komunity v Kanade a Spojených štátoch. Vysoké kvality uvedeného média boli potvrdené viacerými oceneniami v Kanade i na Slovensku. Najnovšie ocenenie bolo šéfredaktorovi Júliusovi Behulovi udelené v októbri 2011 guvernérom provincie Ontário. Išlo o cenu National Ethnic Press and Media Council v kategórii "The Best Editorial /Free Expression/ Concept and Visual Presentation". Ocenenie je o to cennejším, že išlo o opakované ocenenie zo strany guvernéra provincie (prvé ocenenie tohto druhu je z roku 2008). V máji 2012 bola redakcia týždenníka ocenená zlatou medailou MZV SR, ktorú minister zahraničných vecí novinám udelil pri príležitosti 70. výročia ich založenia. Ocenenie odovzdal v Toronte Milan Kollár, veľvyslanec SR v Kanade Mary-Ann Doucette, predsedníčke Kanadskej slovenskej ligy (KSL je vydavateľom Kanadského Slováka) a Júliusovi Behulovi, šéfredaktorovi týždenníka. 

Slovenská spoločnosť v Kanade začala v roku 1998 vydávať mesačník Naše Slovensko. V Edmontone vychádza štvrťročník Slovenský kuriér, dvojtýždenník Satellite, ktorý oslovuje českú a slovenskú komunitu v Kanade. Nový domov s podtitulkom Čtrnáctitdeník Čechů a Slováků vydáva Masaryk Memorial Institute. 

Miestne pobočky Českého a slovenského združenia v Kanade vydávajú štvrťročníky ako napr. Říčka vo Winnipegu a Ottawský Zpravodaj v Ottawe. Popri uvedených periodikách vychádzajú na miestnej úrovni občasníky zamerané prevažne na oblasť kultúry – Slovenský kultúrny klub v Calgary vydáva Obežník, Slovenská spoločnosť pre kultúru a kultúrne dedičstvo v Britskej Kolumbii zostavuje informačný bulletin Slovak Heritage Live, Slovenský dom v Montreale vydáva Slovenský Montreal, Katedra slovenskej histórie a kultúry na Ottawskej univerzite vydáva informačný bulletin Communiqué a KSL v Ottawe občasník Slovotta. 

V súčasnom období existuje rozhlasové vysielanie v slovenskom jazyku v niekoľkých kanadských mestách. Pravidelným televíznym vysielaním pre slovenskú krajanskú komunitu je 30 minútová relácia Slovak Spectrum vysielaná raz mesačne na ottawskej káblovej stanici Roger. Začiatky kanadsko-slovenskej literárnej tvorby spadajú do medzivojnového obdobia. Rozvoj slovensko-kanadskej literatúry je evidentný najmä v období po druhej svetovej vojne, keď sa obohatila o tvorbu prozaikov a básnikov z radov nových emigrantov. V tomto období zaznamenala významné úspechy aj publicistika. 

Príchodom emigrantov po roku 1968 sa zaznamenali aj ďalšie kultúrne aktivity a iniciovalo sa organizovanie vedeckých podujatí, ktorých cieľom bolo oboznámiť verejnosť s dejinami a kultúrou Slovenska a Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Významnú rolu zohrala edícia Priatelia dobrej knihy, ktorú viedli slovenskí jezuiti v Kanade so sídlom v Galte-Cambridgei, Ontario. Od roku 2007 vychádza moderný internetový časopis Slovo z Britskej Kolumbie, ktorý vydáva skupina nadšencov - Slovákov žijúcich v okolí Vancouveru a na Slovensku. Svojím nezávislým a pútavým obsahom presahuje územie Britskej Kolumbie, má celokanadský dosah i význam a stal sa obľúbeným už aj pre čitateľov v iných krajinách i na Slovensku. Časopis vychádza obyčajne 4 krát do roka. 

Svetový kongres Slovákov

K najvýznamnejším krajanským združenia v zahraničí patril Svetový kongres Slovákov, ktorý v rokoch 1970 – 1990 plnil funkciu celosvetovej reprezentácie Slovákov v zahraničí. Mal 164 inštitucionálnych členov a reprezentoval 1.3 milióna Slovákov, ktorí žili v diaspóre. Vznikol z vôle vedúcich slovenských organizácií a popredných kultúrnych a politických pracovníkov z celého vtedajšieho slobodného sveta, ktorí sa zišli na prípravnom kongrese v New Yorku v dňoch 19. – 21 júna 1970. Definitívne ustanovenie Kongresu ako celosvetovej reprezentácie sa uskutočnilo na generálnom zhromaždení v Toronte v dňoch 17. – 21.júna 1971. Za predsedu zhromaždenie zvolilo Štefana Boleslava Romana, ktorý zastával funkciu až do svojej smrti v roku 1988. Od smrti Romana do generálneho zhromaždenia, funkciu predsedu vykonávali Jozef Krištofik a generálny tajomník reverend Dušan Tóth. V tejto funkcii sa potom vystriedali Marián Šťastný, Leopold Danihels a Paul Rusnak. Po roku 1993 sa sídlo SKS presťahovalo do USA a kongres postupne strácal na svojom význame. Dnes je len formálnou organizáciou, bez praktického dosahu na dianie v slovenskom zahraničí. 

Slovenské farnosti

Konfesionálne zloženie osôb hlásiacich sa k slovenskému pôvodu korešponduje s celkovým konfesionálnym zložením v Kanade, kde približne tri štvrtiny obyvateľstva prináleží do rímskokatolíckej cirkvi. Prvým slovenským kostolom v Kanade je rímskokatolícky kostol sv. Petra, ktorý bol postavený v r. 1907 vo Fort William. Prvé rímskokatolícke farnosti s vlastnými kostolmi vznikli v 40. rokoch 20. storočia, ďalšie vznikali až po druhej svetovej vojne. 
 

svadba

 

V 50. rokoch sa začali budovať aj gréckokatolícke cirkevné osad, pričom v r. 1980 vznikla v Kanade Slovenská gréckokatolícka diecéza s katedrálou premenenia Pána v Unionville. V Kanade sa postupne zakladali aj slovenské evanjelické farnosti. 

Významnou udalosťou pre krajanskú komunitu v Kanade bolo zriadenie Misijného domu slovenských jezuitov v Cambridgei, ktorý sa výrazne posilnil v r. 1970 vybudovaním tlačiarne a vydavateľstva Dobrá kniha. Do roku 1993, keď sa tlačiareň a vydavateľstvo presťahovali na Slovensko, vyšlo tu okolo 380 publikácií v slovenskom jazyku. 

Slovenské rímskokatolícke farnosti v súčasnosti pôsobia v Toronte, Montreale, New Westminsteri, Winnipegu, Cambridgei, Wellande, Windsore, Hamiltone. Po 4 rokoch obnovili omše v slovenskom jazyku v Ottawe. Gréckokatolícke farnosti možno nájsť v Montreale, Toronte, Oshawe, Wellande, Windsore, Hamiltone. Evanjelikom slúžia farnosti v Montreale, Toronte a Windsore. 

Koľko Slovákov žije v Kanade?

Podľa publikovaných údajov, v roku 2006 žilo v Kanade 50 860 obyvateľov slovenského pôvodu, z ktorých 17 545 uvádza slovenčinu ako materinský jazyk. Z tohto počtu doma komunikuje po slovensky 9 995 obyvateľov Kanady. Odhady krajanských organizácií sa pohybujú v rozpätí 40 000 – 120 000 osôb slovenského pôvodu. 
 

pas

 

Podľa Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí je v súčasnosti počet Slovákov v Kanade 100 000 osôb. Podľa Ministerstva zahraničných vecí Českej republiky sa k českému pôvodu sa prihlásilo okolo 80 000 a 33 545 československého pôvodu. 

K týmto údajom by bolo treba pripočítať skutočnosť, že do krajiny javorového listu neprišli Slováci len zo svojej materskej krajiny – Slovenska, ale už druhého domova - z Vojvodiny, nachádzajúcej sa na severe Srbska. Ich počet sa odhaduje do 10 tisíc osôb. V Kanade boli vždy pri sčítaní obyvateľstva zaraďovaní medzi obyvateľov bývalého Rakúsko-Uhorska, oni sami sa však radia k Slovákom. Bude zaujímavé po zverejnení Štatistickým úradom Kanady. porovnať doteraz známe údaje z výsledkami sčítania z roku 2011. 

Najväčší počet osôb slovenského pôvodu sa usadil v kanadských provinciách: Ontário, Britská Kolumbia a Alberta, pričom najväčší počet z nich žije v mestách: Toronto, St. Catherines, Hamilton, Kitchener, Windsor, Vancouver, Montreal, Thunder Bay, Calgary, Ottawa a Edmonton. 

Kanadskí prisťahovalci

Sčítanie obyvateľov sa robí v Kanade každých päť rokov na rozdiel od Slovenska a väčšiny krajín na celom svete, kde funguje desaťročný cyklus. Častejšia frekvencia je v Kanade možno preto, lebo sa tu populácia vyvíja dynamickejšie ako v Európe, či na Slovensku. Posledné sčítanie v júna minulého roka ukázalo, že za päť rokov narástol v Kanade počet obyvateľov skoro o 6 percent. Kanaďanov je dnes skoro 33,5 miliónov, čo je o dva milióny viac ako v roku 2006. 
 

immigranti

 

Zaujímavé je to, že počet obyvateľov narástol najmä vďaka prisťahovalcom. Tí sa podieľali na náraste dvoma tretinami. Vyššia pôrodnosť ako úmrtnosť sa v Kanade tiež podieľala na raste, ale iba jednou tretinou. Krajina javorového listu má tiež problém so starnúcou populáciou. Na rozdiel od Európy má však stály prílev najmä mladých migrantov, ktorí tento problém spomaľujú a odďaľujú. Štatistický úrad odhaduje, že o dvadsať rokov môže byť nárast obyvateľov nulový, ak nebude pribúdať prisťahovalcov alebo sa nezvýši pôrodnosť. Predikcie hovoria tiež, že v roku 2031 môžu prisťahovalci tvoriť až 80 % prírastku obyvateľstva. 

Kanada je federálny štát, ktorý je riadený ako parlamentná demokracia a konštitučná monarchia s kráľovnou Alžbetou II. ako hlavou štátu. Je to bilingválny národ s oficiálnymi jazykmi angličtinou a francúzštinou na federálnej úrovni. Je krajinou prisťahovalcov a vo vzťahu k etnickým skupinám sa dôsledne riadi princípmi multikulturalizmu. 

Imigračná politika Kanady zaznamenala zmenu v 60. rokoch, keď pri rozhodovaní o prijatí prisťahovalca začala hrať prvoradú úlohu kvalifikácia. Kanada zmenila svoj imigračný zákon aj roku 2003. Horná hranica veku uchádzača sa zmenila zo 44 na 49 rokov. 

Slovenskí prisťahovalci a ich potomkovia žijú v krajine, kde sa môžu voľne hlásiť k svojmu pôvodu. Multikulturálnou politikou sa zaoberá Ministry of Heritage (Ministerstvo dedičstva) na čele so štátnym tajomníkom pre národnostné menšiny a multikulturalizmus. V Európe idea multikulturalizmu pomaly zlyháva, priznávajú to aj politici a vidieť to v etnických getách v nemeckých či francúzskych mestách. Integrácia prisťahovalcov do väčšinovej spoločnosti sa nedarí, či už je to neochotou prisťahovalcov včleniť sa, alebo rezistenciou väčšinovej populácie prijať nováčikov medzi seba. 
 

market

 

Zdá sa, že v Kanade zatiaľ tento problém nemajú. Zaujímavé je to, že Kanaďania zatiaľ nepociťujú veľký prílev prisťahovalcov ako problém. Väčšina sa v prieskumoch vyjadruje, že prisťahovalectvo vítajú. Tiež vláda má vo svojich plánoch lákať stále viac a viac prisťahovalcov, i keď najmä tých vzdelanejších. Dnešná ročná kvóta je štvrť milióna prisťahovalcov ročne a odborníci odhadujú, že by Kanada zvládla ďalších 100-tisíc ročne bez problémov. 

Migranti sú v krajine vítaní, lebo ekonomika stále funguje relatívne dobre v porovnaní s Európou. Napríklad nezamestnanosť je okolo 7,5% a najmä na západe Kanady je stále hlad po vzdelaných či šikovných prisťahovalcoch. Avšak prvé problémy s prisťahovalcami sa už prejavujú. Viditeľné je to na trhu práce, kde sa často univerzitne vzdelaní migranti nedokážu uchytiť na kanadskom pracovnom trhu a končia ako taxikári alebo odchádzajú z krajiny. Ak by sa ekonomika zhoršila, prví, kto sú na rade v prepúšťaní, by boli zrejme prisťahovalci. 
 

market

 

Ďalší problém je vytváranie prisťahovaleckých štvrtí v kanadských mestách. Nie sú to ešte uzavreté getá ako v Európe, ale odborníci varujú, že sa nimi môžu stať. Ak sa ekonomika spomalí. Už dnes v niektorých čínskych štvrtia vo Vancouveri či Toronte má človek pocit, že je skôr v Ázii ako v Kanade. Pred 30-timi rokmi bolo v Kanade iba šesť štvrtí, kde prisťahovalci tvorili viac ako 30%, dnes je ich 260. Hoci vedci tvrdia, že prisťahovalci sa do týchto štvrtí sťahujú dobrovoľne, nemusí to tak byť vždy. Niekedy nemajú inú možnosť. Navyše tieto štvrte sú zvyčajne na predmestiach a ekonomická mobilita ich obyvateľov nie je veľká. Ak by prišla recesia, chudobnejšie štvrte by sa ešte viac izolovali. Ďalšia vec je rozumná miera integrácie. Ak nenastane, budú vznikať getá a tých sa zbavuje spoločnosť veľmi ťažko. 

Zo Slovenska do Kanady?

Kvôli vidine lepšieho života neváha mnoho Slovákov investovať aj tisíc eur na jednosmernú letenku do Ottawy. V Kanade chcú viacerí ostať a požiadať tam o azyl. Počet žiadateľov za prvý polrok 2014 enormne narástol. Kanadský Úrad pre občianstvo a migráciu eviduje za prvý polrok 2014 až 260 žiadostí Slovákov o azyl. Za rovnaké obdobie minulý rok požiadali len 18-ti. Úrad uviedol, že v prípade našej Slovenskej republiky ide o vyše 1 300-percentný nárast. 

Kanada však Slovensko uznáva ako bezpečnú a demokratickú krajinu, preto väčšinu Slovákov posiela späť. Prezident Kanadskej obchodnej komory sa domnieva, že väčšina slovenských žiadateľov sú Rómovia, pričom ako príčinu odchodu z rodnej krajiny uvádzajú rasovú diskrimináciu. 

V Anglicku sa sprísnili podmienky na sociálne dávky pre prisťahovalcov z krajín Európskej únie. Aj to môže byť dôvod, prečo niektorí občania Slovenskej republiky odchádzajú za vidinou lepšieho života do Kanady. Tým, ktorí prichádzajú za iným účelom, ako na udelenie azylu, kanadské úrady žiadne problémy nerobia. Prvé miesto v počte žiadateľov o azyl v Kanade patrí Číne, druhý je Pakistan, nasleduje Kolumbia a Nigéria. Slovensko je na piatom mieste. 

V oblasti sociológie sa asimilácia vníma ako postupné splynutie s väčšinovým obyvateľstvom (kultúrne, etnicky a podobne) prípadne patričné negatívne aktivity nejakých oficiálnych orgánov. Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM - International Organization for Migration) pod pojmom asimilácia sa rozumie individuálne alebo skupinové splynutie nositeľov jednej kultúry s nositeľmi inej, zväčša dominantnej kultúry, ktoré zároveň znamená opustenie alebo zánik pôvodnej kultúry. 

I keď, príklad Slovákov na Zakarpatskej Ukrajine ukázal, že po desaťročiach poroby a neuznania, je možné vzkriesenie a revitalizácia. Väčšina migrantov sa viac, alebo menej úspešne bráni procesu asimilácie, ktorý sa nedá zastaviť, ale len redukovať a spomaliť. Za všetkých uvediem jeden príklad, Lucky z Hudsonś Hope v Britskej Kolumbii, ktorá sa vo svojom blogu takto vyznáva ... „Som prišelec, jeden z množstva immigrantov v Kanade. Od neskorého januára 2005 tu hľadám samu seba, nový domov a odpovede na tisíc otázok. Tento blog je mojou bútľavou vŕbou a zároveň i mostom, čo mňa a moje pocity stále spája s blízkymi tam za morom na Slovensku... Ako oficiálny Kanaďan nemusíte byt ozaj Kanaďanom, môžete zostať Slovákom, ktorý je doma v Kanade...“ 

Ako ďalej, Slováci?

Jedna z najviac ohrozených slovenských komunít vo svete, je torzo pôvodnej slovenskej menšiny v Maďarsku. Možno to v dnešnej dobe znie neuveriteľne, ale z pôvodného pol milióna po druhej svetovej vojne, ich dnes ostalo už len necelých 30 tisíc. V Mlynkoch, obci s najvyšším pomerom obyvateľstva hlásiaceho sa k slovenskej národnosti v Maďarsku, v dňoch 2. a 3. decembra 2011 usporiadali konferenciu s názvom „Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?”. Cieľom konferencie, ktorú zorganizoval Zväz Slovákov v Maďarsku v spolupráci so Združením a regionálnym kultúrnym strediskom pilíšskych Slovákov, bolo zhodnotenie súčasnosti a načrtnutie perspektívy života slovenskej menšiny žijúcej v Maďarsku. 

Odvtedy sa koncom každého roka permanentne koná táto konferencia, ktorá hľadá odpovede na národnostnopolitické otázky, na otázku, či sa Slováci zrieknu svojho jazyka, alebo budú národnosťou, ktorá je ešte stále veľmi pevne naviazaná na svoju kultúru, na svoje tradície a na ďalšie pre Slovákov Maďarsku životne dôležité a existenčné otázky spojené s generačnou kontinuitou. Žiaľ uvedený problém asimilácie je príznačný, vo väčšej, či menšej miere, pre všetky jestvujúce komunity Slovákov vo svete. 
 

kamenný chodníček

 

Čo si myslíte Vy, Slováci v Kanade, neprišiel už čas, keď si bude potrebné položiť otázku „Ako ďalej, Slováci v Kanade ?“. 

Pre Slovo z Britskej Kolumbie spracoval Claude Baláž. 
Združenie nezávislých expertov pre otázky dejín a života zahraničných Slovákov. Bratislava 

Fotografie: Archív Slova z Britskej Kolumbie