Zo slovenskej histórie

Nikto nevedel, čo čakať a čoho sa držať. Najviac však strácali hlavu „naši vlastenci“. Právom sa obávali, že to, čo počúvali kde tu o Wilsonových 14 bodoch, znamenalo koniec monarchie a koniec ich výsadného panstva.

Poslednú hodinu v treťom štvrťroku štvrtej triedy gymnázia, v školskom roku 1917/18, spisoval s nami náš triedny prof. Dr. Živuška nacionálie. Bol som prvý v abecede, tak ma prvého zavolal pred katedru. Vpisoval si moje osobné údaje do veľkého hárku.

Naše noviny veľkými palcovými literami oznamovali senzačnú správu „V Rusku vypukla revolúcia. Vojsko sa vzbúrilo, front sa rozpadol a ústredné mocnosti obsadili z Ruska koľko chceli“. Už bolo vraj všetko dobre, len bolo treba vydržať! Mal byť dostatok obilia aj múky. Čoskoro sme ju mali začať dovážať z Ruska.

Články v tejto kapitole obsahujú úryvky z knihy Jána Balku „Život v piatich režimoch, 1.kniha, Od cisára pána k tatíčkovi Masarykovi“. Kniha vyšla tlačou na Slovensku, ale je vypredaná.

Ako Vás prijali v Anglicku?

Prišiel som do Liverpoolu 10.júna 1916. Bol som jediný cestujúci okrem 5 členov Britskej vojenskej misie vracajúcej sa z Washingtonu.

Ako ste sa dostali do Európy?

Gustav Košík a ja sme mali odchádzať a cestovať spolu. Košík mal však americký pas a ja som ho nemal.