Začiatkom januára 1918 prišiel do Ameriky Ján Janček, slovenský legionár z Ruska, aby pomohol zjednotiť prácu Čechov a Slovákov a usmerniť ich úsilie do "čechoslováckeho" kurzu. Janček priznal, že ho do Ameriky poslal Masaryk ako "výpomoc" pre pevné vedenie.
pozri Slovak Studies VIII p.042
Janček navrhol, aby sa vytvorila Česko-Slovenská Národná Rada v Amerike a aby bola podriadená Parížskej Česko-Slovenskej Národnej Rade (Masaryk, Beneš, Štefánik, Dürich - pozn. JS).
Obávajúc sa o zachovanie identity Slovákov, ktorých Češi počtom prevyšovali v pomere 3:1, niektorí americkí Slováci požadovali nie proporcionálnu, ale rovnakú reprezentáciu Slovákov a Čechov v Česko-Slovenskej Národnej Rade v Amerike a dúfali, že by to mohlo byť príkladom aj pre Čechov v Európe. Americkí Češi pristúpili na túto slovenskú požiadavku 50/50 podielu na reprezentácii, nákladoch a práci Česko-Slovenskej Národnej Rady. Osem Čechov a osem Slovákov bolo členmi Rady.
Za Čechov to boli
- rev. Oldřich Zlámal
- Hynek Dostál
- Jan Straka
- Karel Pergler
- Dr. Ludvig Fisher
- Bohumil Šimek
- Ondřej B. Koukol
- Libuša Motáková
Za Slovákov to boli
- Albert Mamatey
- Ján Janček
- Gejza H. Mika
- rev. Jozef Murgaš
- rev. Ján Kubašek
- Ján Pankuch
- Andrej Šustek
- Milan Getting
pozri Slovak Studies VIII p.043
Jozef Hušek, ktorý bol r.1918 redaktorom Jednoty (najrozšírenejšieho slovenského týždenníka v Amerike, ktorý patril 1.Katolíckej Slovenskej Jednote v Amerike - pozn.js) ... v januári 1918 nahnevane odmietol (posmešné) tvrdenia českého profesora Ferdinanda Píseckého, že Slováci nedokážu mať svoj vlastný štát a že potrebujú Čechov, aby im pomohli. Hušek potom navrhol federáciu stredoeurópskych národov ako alternatívu k únii Čechov a Slovákov. V máji 1918 spochybnil úprimnosť T.G.Masaryka, prezidenta Česko-Slovenskej Národnej Rady v Paríži a uznávaného vodcu oslobodzovacieho hnutia, ktorý prišiel 5.mája 1918 z Ruska do Chicaga a ktorý nehovoril o ničom inom ako o "Českej kauze" ignorujúc pritom Slovákov.
pozri Slovak Studies VIII p.047
Huškovo nezávislé stanovisko bolo nebezpečné pre Česko-Slovenské Hnutie pretože pri neexistujúcom mandáte (súhlase) Slovákov z Maďarska (sic), Češi v exile, ktorí obhajovali úniu Čechov a Slovákov, museli sa spoliehať na ameriských Slovákov, aby im dali takýto mandát (súhlas). Češi to priznali, keď editor "Bohemian Review" napísal: "Slováci v Maďarsku (sic) nemajú zvolených reprezentantov, preto tí, ktorí emigrovali do Ameriky musia hovoriť za celý národ". Češi si nemohli dovoliť, aby vodcovia amerických Slovákov odmietli Česko-Slovenské hnutie, pretože sa snažili, aby Spojené Štáty a Spojenci uznali toto hnutie a akákoľvek slovenská deklarácia proti tomuto hnutiu by mohla skomplikovať a možno poškodiť kauzu Česko-Slovenska.
T.G.Masaryk reagoval na tvrdé Huškovo stanovisko tým, že sľúbil, písomne, na špeciálnom stretnutí Česko-Slovenskej Národnej Rady v Pittsburghu 30.mája 1918, že Slováci budú mať v novom štáte Česko-Slovensko plnú autonómiu. Pittsburghská Dohoda, podpísaná všetkými 16 členmi Česko-Slovenskej Rady v Amerike a T.G.Masarykom ako prezidentom Česko-Slovenskej Rady v Paríži, špecificky prisľúbila, že: "Slovensko bude mať svoju vlastnú administratívu, svoj Snem a svoje súdy" a že "slovenčina bude oficiálnym jazykom na školách, v úradoch a vo verejnom živote.
pozri Slovak Studies VIII p.048
- 31 views