Československá národná rada v Amerike vznikla na začiatku roku 1918 ako pobočka Československej národnej rady v Paríži, ústredného orgánu česko-slovenského zahraničného odboja v 1. svetovej vojne. Rokovania o jej založení sa medzi americkými Slovákmi a Čechmi viedli ešte pred januárom 1918, jej založenie však urýchlil až Ján Janček, slovenský legionár a člen Československej národnej rady v Rusku, ktorého vyslal T. G. Masaryk do USA, aby skonsolidoval spoluprácu amerických Čechov a Slovákov a zjednotil ich v česko-slovenskom tábore. T. G. Masaryk si totiž začiatkom roku 1918 jasne uvedomil, že ak sa má česko-slovenské oslobodzovacie hnutie úspešne zavŕšiť podľa jeho predstáv, musí dosiahnuť, aby sa české a slovenské krajanské hnutie v USA organizačne zjednotilo.
J. Janček pricestoval do Ameriky v januári 1918. V dňoch 9. – 12. februára 1918 sa na jeho podnet stretli zástupcovia Slovenskej ligy v Amerike a Českého národného združenia v Chicagu, kde odsúhlasili založenie Československej národnej rady v Amerike. To následne schválil XI. kongres Slovenskej ligy v Amerike, ktorý sa konal 22. a 23. februára v New Yorku. Na ňom boli zvolení aj slovenskí členovia rady: Albert P. Mamatey, Ján Janček, Gejza H. Mika, Ján Kubašek, Jozef Murgaš, Andrej Šustek, Ján Pankuch a Milan Getting. Od svojho založenia prešiel názov organizácie niekoľkými zmenami, až sa v októbri 1918 ustálil na pomenovaní Americký česko-slovenský výbor (American Czechoslovak Board).
Zo zasadnutí Československej národnej rady v Amerike sa zachovalo viacero protokolov, resp. zápisníc. Pre Slovákov jedným z najdôležitejších je protokol z jej druhého zasadnutia, ktoré sa konalo 31. mája 1918 v Pittsburghu. Okrem toho, že obsahuje relevantné informácie k činnosti česko-slovenského zahraničného odboja počas prvej svetovej vojny, pre slovenskú historiografiu je významný najmä preto, že vrhá nové svetlo na okolnosti vzniku Pittsburskej dohody a obsahuje aj jej prvé známe znenie.
Otvorenou otázkou dlho ostával dátum vzniku Pittsburskej dohody. Aj keď kaligrafické vyhotovenie Pittsburskej dohody nesie dátum 30. máj 1918, predkladaný protokol dokazuje, že dohoda bola prinajmenšom v písomnej forme zaprotokolovaná 31. mája 1918. Na druhej strane z protokolu vyplýva, že Pittsburská dohoda bola uzavretá mimo hlavného rokovania schôdze, keďže priebeh jej uzavretia s T. G. Masarykom nie je v protokole zachytený. Zaznamenaná je len informácia o krátkej porade Slovákov pred samotným zaprotokolovaním Pittsburskej dohody, no už bez účasti T. G. Masaryka, ktorý medzitým rokovanie schôdze opustil.
Je zaujímavé, že pri mnohých dohadoch historikov o dátume vzniku Pittsburskej dohody ani jeden z nich necitoval uvedený protokol. Prekvapujúce je to najmä preto, lebo tento dokument bol zrejme privezený na Slovensko spolu s materiálom získaným delegáciou Matice slovenskej počas jej cesty v USA v rokoch 1935 – 1936, ktorej členom bol aj Konštantín Čulen. Aj keď sa tento autor okolnosťami vzniku Pittsburskej dohody detailne zaoberal, daný protokol vo svojich dielach necitoval.
V slovenskej historiografii bolo dosiaľ za prvé známe znenie Pittsburskej dohody považované to, ktoré publikoval predseda Slovenskej ligy v Amerike Albert P. Mamatey v prvom čísle Nového Slovenska, tlačového orgánu Slovenskej ligy v Amerike v rokoch 1918 – 1922. Predkladaný protokol obsahuje, aj keď v českom jazyku, prvé známe znenie Pittsburskej dohody vôbec.
Kópia protokolu je uložená v Archíve Matice slovenskej, fond Slováci v USA, sign. 51-56/23/1917 – 1918/10/3 pod názvom Protokol 2. schůze Odbočky ČSNR v Americe, konané dne 31. května 1918, v Moose Temple, Pittsburgh, Pa. Miesto uloženia originálu nám nie je známe. Z protokolu prinášame jeho titulnú stranu spolu so stranou, na ktorej je zachytený text Pittsburskej dohody. Jeho celé znenie je dostupné aj on-line v časopise Dejiny : internetový časopis Inštitútu histórie FF PU v Prešove, Vol. 4 (No. 2, 2010), na stranách 163-181, kde sme ho svojho času publikovali.
PaedDr. Štefan Kucík, PhD.
- 96 views