Ako Vás privítali v Paríži?
Keď som prišiel do Benešovho hlavného úradu, všimol som si, že všetky jeho úradné obálky mali hlavičku „Národná Rada Česká“, nebola tam žiadna zmienka o Slovákoch. Okamžite som namietol voči skutočnosti, že Slováci nie sú spomenutí v názve Rady a povedal som, že ja by som nechcel a nemohol spolupracovať s Čechmi, ak by meno „Slovák“ alebo „slovenský“ nebolo zahrnuté do názvu Rady. Po konzultáciach s Masarykom, Štefánikom a Ďurichom, Beneš ma informoval, že súhlasia s názvom „Národná Rada Českých Zemí“.
Zostal som pevne vo svojej pozícii. Ak by Parížska Národná Rada nezmenila svoje meno tak, že by zahrňovala meno Slovákov, vrátil by som sa do Spojených Štátov a povedal Lige, že spolupráca Slovákov s Čechmi nie je možná.
Po nových konzultáciach medzi členmi Rady, koncom r. 1916 vznikla Česko-Slovenská Národná Rada.
Čím ste sa zaoberali v Paríži?
Ako vyslanec Slovenskej Ligy v Amerike plnil som úlohy, ktorými som bol poverený. Pretože Slováci (doma na Slovensku) pod totalitou Maďarska vedenej Istvanom Tissom, nemali možnosť sa verejne vyjadrovať, Sloveská Liga v Amerike bola hlasom svojich umlčaných bratov a vyjadrovala ich pocity, potreby a túžby.
Začal som zverejňovať stanovisko Slovákov v Amerike a písať správy o Maďaroch a Maďarsku francúzskemu ministerstvu zahraničných vecí a vojny. Bolo to nevyhnutné, pretože Maďari sa, od Košútovej revolúcie, tešili veľkej sympatii Francúzska. Písal som denné správy pre francúzsku tlač. Potom som napísal brožúru „Magyars and Pangermanistes“, ktorá ukazovala, že Maďari boli (v tom čase) najlojálnejšími podporovateľmi nemeckého plánu na zjednotenie strednej a juhovýchodnej Európy, zahrňujúc Turecko, do bloku pod vládou Nemecka.
Mali ste ťažkosti naučiť sa francúzštinu?
Nie veľmi veľké. Pretože som ovládal latinčinu, naučil som sa francúzštinu pomerne ľahko. Vskutočnosti som bol jediným človekom v oslobodeneckom hnutí, ktorý ovládal súčasne angličtinu, francúzštinu, nemčinu a maďarčinu.
- 19 views