V pondelok 11. Augusta, 2014 zomrel v Ekvádore v meste Cuenca o 5.00 ráno miestneho času slovenský salezián a dlhoročný misionár medzi Šuarmi, don Ján Šutka SDB.
Otec Ján Šutka sa narodil 11. septembra 1930 v Orovnici pri Hronskom Beňadiku. Už od detstva v ňom žila túžba po misiách. Rozhodol sa stať sa saleziánom, V 1949, ešte na Slovensku, zložil svoje prvé sľuby. Jeho počiatočná formácia bola brutálnym zásahom v noci 13. apríla 1950 narušená. Ako seminarista bol, spolu s ostatnými rehoľníkmi, internovaný v Podolínci. Odtiaľ sa mu podarilo ujsť a tajne prekročiť hranice do Rakúska.
Ján Šutka o sebe hovorí:
V Taliansku som jednoducho napísal predstaveným, že by som chcel pracovať v misiach ... tak dobre, oni mi hneď odpovedali, že je to veľmi pekná myšlienka a aby som sa pripravil na tú prácu. Tak potom som nechal všetko v rukách Božích a moji predstaveni ma poslali do Ekvadoru. Ja som o Ekvadore vôbec nič nevedel alebo len veľmi máličko. Jednoducho ako Salezián, podľa sľubu poslušnosti som prišiel do Ekvadoru.
Prišiel tam roku 1953. Tri roky (1954-1956) pôsobil ako asistent na misii v Méndez-Cuchanza. Teológiu študoval v kolumbijskej Bogote v rokoch 1957-1960 a tam bol aj vysvätený za kňaza 28. októbra 1960. Desať ďalších rokov pôsobil v Sucúaa počas toho obdobia založil Federáciu Šuarov.
V roku 1972 rozbehol projekt diaľkových škôl cez rádio. Vyvinul vyučovací systém, ktorý bol schvalený Ministerstvom školstva Ekvadoru. Pridelili mu 4 učiteľov. Každý mal svoj predmet, každý jeden vypracovaval jednu lekciu na každý deň a potom sa tie lekcie vysielali rádiom. Každá škola mala jedného pomocného učiteľa.
Pomocný učiteľ mal na starosti len sústrediť deti do jednej budovy – školy, potom zapnúť rádio na baterky a žiaci počúvali za 20 minút vysvetľovanie z centrály a potom zase 20 minút to doplňoval ten pomocný učiteľ. Súčasťou vyučovania boli pesničky a hudba. Šuarským ďeťom sa veľmi páčilo chodiť do školy - povedal otec Šutka v našom rozhovore.
O tri roky neskôr don Shutka (ako otca Šutku volali domorodci) založil záchrannú leteckú službu pre Šuarov. Otec Šutka nám o tom povedal: Nuž, nemali sme cesty do misijných staníc. Totižto naša oblasť je prekrižovaná riekou Paro.Z jednej strany sú Kordiliery – Andy. A na druhej strane je už amazonská nížina. A tam sme mali 4 misijné stanice. Ísť tam pešo, však nebolo iného východiska, iba chodníkmi cez prales, to trvalo 3 alebo 4 dni. Tak sa zrodila myšlienka zaobstarať leteckú spoločnosť.
Kúpili sme malé lietadlo a zadovážili sme rádia, aby sa dalo komunikovať. Keď dakto dačo potreboval, keď dakto ochorel, keď ho uštipol had, tak on hneď zavolal do Makasu a lietadlo odletelo, aby ho doviezli a zachránili mu život. Zato som aj spravil zmluvu s ministerstvom zdravia, aby oni platili 80 % nákladov na tú prácu no a my, misia 20%. Potom sme kúpili druhé lietadlo. V pralese nemali letiská, takže začali klčovať, vytínať prales, pripravovať plochu na pristávanie lietadla. Teraz už máme okolo 140 letísk. Sú asi 700 m dlhé a 30 m široké.
Otec Šutka sa vo svojej misionárskej práci stretol s viacerými situáciami, ktoré sa nám môžu zdať ako rozprávky. Z jeho rozhovoru vyberáme:
Šuarii nepoznali chov dobytka, oni nepoznali vôbec nič, čo s tým súvisí. Podarilo sa mi ešte v 1962 roku dostať pomoc, teraz už ani neviem odkial to bolo, okolo 10,000 sukre. Predtým sme mali takúto menu, sukre. Teraz máme doláre. Tak som šiel s jedným spolubratom do strednej časti La Siera, tam boli haciendy. Za 10,000 sukres sa mi podarilo kúpiť 25 malých býčkov a zaroveň zaplatiť býčkom cestu lietadlom, to bolo asi 30 minút letu dvojmotorovým lietadlom Douglas. Lietadlo zobralo všetkých 25 býčkov naraz.
V Sukua, kam sme býčkov viezli, nás už čakali na letisku. Ked videli ako býčkovia vychádzali z lietadla, biele a čierne, tak si každý hneď vybral jednoho a tým spôsobom zlepšili svoju čriedu. Za každého bujačika mi dali kravu alebo jalovicu a tú som odovzdal jednej rodine Šuar, ktorá mala pasienky, ale nemali dobytok, a tak sa to začalo. Črieda 25 bujačikov to vlastne celé rozprúdila… Keď som od nich odchádzal, tak ako federacia pre chov dobytka mali 30 milionov sukre, a to bol vtedy veľký peniaz. Ľudia radi pracovali vo federácii. Mali sme základné pravidlo pre prácu. Pracovalo sa zadarmo. Každému sa zaznamenalo koľlko práce urobil a keď sa odpredal kus dobytka, tak sa zisk rozdelil medzi všetkých, podľa toho, kto koľko odpracoval.
Šuari nemali poňatia o väčších číslach….nikto nevedel, kedy sa narodil, nikoho nezaujímalo, v ktorom roku žijeme, mesiaci .. Nič takého ako kalendár nebolo. Bolo treba vynajsť mená mesiacov. Vybrali sme ich podľa ročného obdobia, podľa daždov, podľa letných prác. Júl je «ESA», v jazyku šuar to znamená “leto”. Potom bolo treba vynájsť číslice. Užívali sa čísla, ale španielske a Šuari sa cítili trošku zastrčení, pretože oni nemohli vo svojej reči povedať žiadne číslo. Tak sa cítili menejcenní. Šuari mali síce čísla, ale iba od jedna do päť. Vysvetlil som tým štyrom diaľkovým učiteľom ako to funguje v iných rečiach, a tak sme vynašli chýbajúce čísla, od 6 až do 10. Potom to už bolo jednoduché – 10 a 1 , 10 a 2 , 10 a 3 atď. No, pravdaže, tisíc, milión a všetko ostatné. A roky..., to už potom deti v škole boli veľmi šťastné, keď mohli povedať 1000 alebo rok 1965.
Saleziánska webová stránka píše:
V rokoch 1985-1989 bol don Shutka direktorom misie Méndez-Cuchanza. V roku 1989 bol menovaný za predstaviteľa saleziánských šuarských misií pri ekvádorskej vláde. V nasledovných rokoch až do 1995 pôsobil v Quito okrem iného aj ako provinciálny radca. Ďalších päť rokov pracoval v Macas ako direktor misie, až do jubilejného roku 2000, kedy sa stal predstaveným saleziánskej komunity a farárom v meste Macas. V roku 2003 bol menový za direktora saleziánskej komunity v meste Limón. Potom pracoval ešte vo farnosti Panny Márie Pomocnice kresťanov v Cuenca.
V r. 2007 otec Šutka navštívil farnosť sv. Cyrila a Metoda a svojich príbuzných v New Westminsteri. Slúžil sv. omše, kázal a stretol sa tiež s mladými i staršími farníkmi, ktorým porozprával o svojich zážitkoch z misijnej práce v Ekvádore.
V r. 2008 otca Šutku navštívili v Ekvádore jeho rodina a duchovný otec farnosti sv. Cyrila a Metoda v New Westminsteri, otec Juraj Kopanický.
Otec Ján Šutka SDB, 84 ročný slovenský salezián a dlhoročný misionár medzi Šuarmi zomrel v pondelok 11. Augusta, 2014 v Ekvádore v meste Cuenca o 5.00 ráno miestneho času.
V ten istý deň napoludnie miestneho času slávili vo farnosti Márie Pomocnice v Cuenca za zosnulého spolubrata svätú omšu, ktorej predsedal provinciál saleziánov v Ekvádore, don JorgeMolina SDB.
Jožo Starosta
Nasledovné fotografie sú z rôznych období života O. Jána Šutku, SDB.
- 129 views