Bánovskí turisti a Krásy Slovenska                                           

V roku 1978 sa konalo stretnutie krasistov (čitateľov a priaznivcov časopisu  Krásy Slovenska) v prievidzkom okrese na vrchole Kľaku. Osobne som sa vtedy s mojím nebohým otcom tohto stretnutia zúčastnil. Otec mal vtedy bohužiaľ konflikt s vtedajším šéfredaktorom časopisu Krásy Slovenska, ohľadom faktov okolo  vzniku časopisu v roku 1921. Politika sa dávala za socializmu do popredia a tvrdilo sa, že nebyť “Veľkej Októbrovej socialistickej revolúcie”, tak by nevzniklo ani to ani ono, a ani Krásy Slovenska by neuzreli svetlo sveta.  

Môj otec veľmi dobre poznal pravú históriu vzniku časopisu z rozprávania svojho otca, čiže môjho starého otca, Pavela Stachu a bol veľmi zásadový, keď sa jednalo o pravdivé informácie za akých okolností vznikal tento časopis. Veľkú zásluhu pri jeho vzniku mali predovšetkym krajania v USA. Spomenutý konflik skončil tak, že otec hneď vtedy odhlásil časopis a úplne zanevrel na všetko spojené s časopisom Krásy Slovenska. A tak akýkoľvek kontakt s časopisom, ktorý môj dedo spoluzakladal, zanikol.

Medzitým som emigroval a život išiel ďalej. V roku 2008 otec zomrel a o rok po jeho smrti agilní turisti z Bánoviec nad Bebravou poriadali stretnutie krásistov v Strážovských vrchoch na Baskom neďaleko Trenčianskych Teplíc. Vtedy mi moji priatelia, rodina Žitňanových z Bánoviec nad Bebravou povedali: “Paľo, ak nemáš čo robiť v sobotu 23. mája 2009, poď s nami na turistické stretnutie krasistov”.  Stretnutie bolo len pár kilometrov za bánovskymi humnami.

Nelenil som a išiel som s nimi do prírody a medzi rečou som utrúsil, že som vnuk spoluzakladateľa tohto časopisu. Samozrejme táto informácia sa dostala k hlavným organizátorom stretnutia, o čom som ja ale nevedel. Keď som vyšlapal na lúku pri chate na Baskom, zbadal som množstvo, možno aj vyše tisíc, účastníkov krasistov, ktorí prišli nielen zo Slovenska, ale aj z neďalekej Českej republiky. Bol som, v dobrom slova zmysle, šokovaný.  Pocítil som nevýslovnú radosť. Rozviazal sa mi aj jazyk (pravdu povediac, spôsobilo to asi aj zopár štamprlíkov “ohnivej vody”, veď bánovčania do hory naprázdno nechodia). Počas oficiálneho otvárania stretnutia som si ľahol na trávnatú lúku, relaxoval som, v duchu som sa zhováral s dedom a otcom, a počúval som oficiálne príhovory z pódia. Odrazu, počujem svoje meno v ampliónoch, aby som sa prišiel predstaviť na tribúnu. Niečo take som nečakal. Nemal som pripravený nijaký príhovor, iba som sa v krátkosti Pánu Bohu poďakoval,  že sa z tejto nádhernej turistickej akcie môžeme tešiť nielen my, pozemšťania, ale že ju určite pozorujú aj môj dedo, otec Branislav a ďalší krásisti z nebíčka.

Bolo vtedy nádherné počasie a účastníci mali obrovskú radosť zo stretnutia.  Veľká vďaka patrí všetkým, ktorí sa pričinili nielen o toto veľkolepé stretnutie na Baskom, ale tiež o všetky predchádzajúce a nasledujúce krásistické stretnutia.

Generácia súčasných pokračovateľov vo vydávaní časopisu Krásy Slovenska a v organizácii veľkolepých turistických stretnutí, ktorí prevzali štafetový kolík od generácie spoluzakladatelov časopisu Miloša Janošku a Pavela Stachu, si zasluhuje náš obdiv a úctu za to, že tento “marathon” Krás Slovenska dodnes žije a prekvitá.

Mal som z bánovského stretnutia v roku 2009,  skutočne obrovskú radosť. Zoznámil som sa s vedením redakcie časopisu, získal som nových celoživotných krásistických priateľov a bol som presvedčený, že táto DRUŽBA KRÁSISTOV zostane v mojom srdci do ďalekej budúcnosti. Dedo aj otec by boli určite na mňa pyšní.

Nasledovali ďalšie pravidelné každoročné stretnutia, ktorých som sa mal možnosť zúčastniť, keď som bol na Slovensku. Stretnutia krásistov sa pravidlene striedavo organizovali v stredoslovenskom, východoslovenskom a v západoslovenskom kraji.

Krajina medzi Tatrami a Dunajom skrýva však toľko krás Slovenska, že by jednému človeku nestačilo ani sto rokov, aby ich všetky objavil. Vrelo doporučujem všetkým čitateľom časopisu Slovo z Britskej Kolumbie, aby navštívili webové stránky Krás Slovenska,  http://www.krasy-slovenska.eu/casopis,  a https://dajamabooks.sk.

Ja, osobne, vždy keď som na Slovensku, sledujem tiež webovú stránku bánovských turistov http://www.kstbanovce.sk/kontakt,  lebo sa rád zučastňujem ich turistických podujatí.

Kto bol môj dedo?

Po skončení Prvej svetovej vojny sa rozpadla Rakúsko-Uhorská monarchia. Ľudia sa spamätávali nielen z vojny, ale aj z epidémie Španielskej chrípky. Vznikla Prvá Československá republika. Slovensko bolo velmi zaostalé,  bez potrebnej inteligencie, a preto sa národovo uvedomelí jednotlivci snažili o pozdvihnutie slovenského národa. Medzi nich sa zaradil aj môj starý otec. Narodil sa  17. novembra 1887  v uvedomelej roľníckej rodine v Turčianskom Svätom Martine.

Martin bol centrom slovenskej obrody počas ťažkých rokov maďarizácie. Starý otec získal, na tú dobu, pomerne vysoké vzdelanie. Absolvoval v Martine Obchodnú akadémiu. Plynulo ovládal maďarčinu, nemčinu, polštinu, ruštinu a francúštinu. Mal dar na jazyky. Ako účtovník pracoval vo viacerých firmách v Rakúsko-Uhorsku a pracoval aj v cárskom Rusku vo Varšave (Poľsko v tej dobe neexistovalo. Varšava bola súčastou Ruska) .  Po skončení školy bol  úradnikom  v Martinskom pivovare, (1904-1907). Potom v rokoch 1907-1908 pôsobil v cárskom Rusku vo Varšave vo firme Bratia Orszaghovci a v rokoch 1908 až 1912 v Liptovskom Mikuláši vo firme Kovač & Stodola. V roku 1912 pracoval na území terajšieho Rumunska ako úradník v Moskovitskovej továrni v meste Oradei. V rokoch 1912 – 1920 v Úverovej Banke v Ružomberku, neskôr premenovanej na Slovenskú Banku. V rokoch 1920 – 1922 pracoval ako správca v evanjelíckom vydavateľstve Tranoscius v Liptovskom Svätom Mikuláši.  V rokoch 1922-1924 ako hlavný účtovník kúpeľov v Trenčianskych Tepliciach. A od roku 1925,  až pokým nezomrel, ako prokurista  u francuzskej textilnej firmy Tiberghien v Trenčíne (tá sa v roku 1949 premenovala na Merinu). Zomrel 26. Júla 1946 v Trenčíne a je pochovaný na miestnom evanjelíckom cintoríne. Mal veľké sociálne cítenie a presadzoval u vedenia firmy mnohé sociálne výhody pre robotníkov. Zabezpečil im napríklad závodnú knihovňu pre ďalšie vzdelávanie pracujúcich.

Starý otec  bol autorom humoresiek a čŕt s tematikou slovenského vidieka, z ktorých vydal výber “Z našich mlynov” (1915-1917). Ako publicista sa popri hospodárskych článkoch zamieriaval hlavne na vlastivedné príspevky s opisom pohorí a jaskýň na Slovensku. Takisto prispieval článkami do Slovenských pohľadov (1911-1915), Národných novín (1914-1921), Slovenského denníka (1918), Slovenských hlasov(1919).

Publikoval aj v krajanskej tlači v USA (Kalendár).  V roku 1907 bol  tajomníkom čs.besedy vo Varšave, v rokoch 1919-1921 bol pokladníkom Tatranského spolku turistického v Ružomberku. V rokoch 1922-1923 bol tajomníkom Miestneho odboru Matice Slovenskej v Liptovskom Mikuláši. V časopise Krásy Slovenska publikoval v rokoch  1921-1928.  Mal početnú rodinu šesť detí: Boženu, Branislava(mojho otca), Zoru, Ľubu, Pavel (strýko) a Milana. Dedo bol propagátorom športu (V zdravom tele – zdravý duch), bol nefajčiar a abstinent.

Ako vznikol časopis Krásy Slovenska?

Pozrime sa bližšie na roky, keď môj dedo pôsobil v Liptovskom Mikuláši (1920-22).  V tom období tam vznikla odvážna myšlienka založiť  turistický  časopis Krásy Slovenska. Našli sa nadšenci, okrem môjho starého otca, ako Miloš Janoška, Juro Janoška, Matej Sopko, Anton Straka, Jozef Sivák, Ján Volko a ďalší. Kolektívnou prácou sa podarilo premeniť myšlienku na skutok. Sami dobre vieme – v jednote, v kolektíve je sila. Dedo a jeho priatel Miloš Janoška, mimochodom guru slovenskej turistiky, sa stali prvými redaktormi časopisu Krásy Slovenska.

Dedo mal skutočne jednu z dôležitých zásluh pri vzniku časopisu. Bola to “monetary”, čiže finančná zodpovednosť. Sami uznáte, veľmi dôležitá v živote. “No money, no fun” ako hovoria Angličania. Ťažko zrealizujeme v živote mnohé veci, takmer vždy sú potrebné k tomu materialistické  groše. Tak tomu bolo vtedy, ale platí to dodnes. Starý otec vtedy požiadal  turistického kamaráta z mladosti Mateja Sopku, tlačiara, ktorý medzičasom emigroval do Chicaga, o pomoc zbierky medzi krajanmi na turistický časopis v rodnom kraji. Boli to Americkí Slováci, ktorí otvorili svoje “wallets”-peñaženky a dokázali sa nadchnúť pre túto myšlienku.  Vyzbierali dokopy 5000 čsl. korun, ktoré boli veľmi potrebné pre naštartovanie nového časopisu. Kulturno-hodnotný, vlastivedný časopis s bohatým širokým spektrom informácií nezahynul a nezanikol ani počas nasledujúcich 100 rokov.

Časopis Krásy Slovenska, narozdiel od bežných bulvárnych plátkov na prvej strane s celebritami (ktoré sa menia ako moje ponožky), vzdeláva čitateľa a osviežuje dušu.  Ukážte mi na Slovensku, alebo aj vo svete, časopis, ktorý sa môže smelo a s hrdosťou pochváliť, že má storočnú existenciu.

Dnešná mládež by nemala čítať jednodňovú bulvarnú žumpu, ale upriamiť sa skôr na časopisy ako sú Krásy Slovenska, ale aj naše kanadské Slovo z Britskej Kolumbie, ktoré dokážu slovenského čitateľa inšpirovať, duševne pozdvihnúť a povzbudiť. Duchovné hodnoty sú dôležité vo vyvoji ľudskej osobnosti. Ministerstvo školstva a kultúry a štátne orgány by mali na to pamätať a napomáhať takýmto časopisom, ktoré vzdelávajú,  propagujú krásu, dobro a pravdu a rozširujú obzory Slovákov doma, ale aj za hranicami vlasti.

Čo dodať na záver?

Ďakujem Pánu Bohu, že som vďaka bánovským turistom znovu “objavil” Krásy Slovenska a za družbu, ktorá začala na Baskom v roku 2009 a silnie každým rokom. Vždy sa teším na návštevu rodného Slovenska, najmä na stretnutia s priateľmi krásistami. Sú to ľudia mojej “krvnej skupiny”. Ľudia, ktorí milujú vlasť medzi Tatrami a Dunajom.

V minulom roku sa kvôli pandémii bohužiaľ stretnutie Krásistov nemohlo uskutočniť. V tomto roku,  ak budeme mať od Pána Boha to zakaždym potrebné “Zdravíčko aj Štastíčko”, tak v septembri by sa malo uskutočniť stretnutie Krásistov na Malinom Brde pri Ružomberku. Treba nám veriť a dúfať, že sa tento rok stretneme a oslávime storočnú jubilejku časopisu Krásy Slovenska.

ORA ET LABORA.

Text a fotografie: Paul Stacho, Stoney Creek, Ontario