Balko, Ján

Drahé deti moje, Cyrko, Vierka, Vladko a Marienka!

Nikto nevedel, čo čakať a čoho sa držať. Najviac však strácali hlavu „naši vlastenci“. Právom sa obávali, že to, čo počúvali kde tu o Wilsonových 14 bodoch, znamenalo koniec monarchie a koniec ich výsadného panstva.

Začiatkom septembra mal som ísť do V. triedy gymnázia. Všade bolo plno poplašných chýrov. Nikto nevedel, čo bola pravda. Nakoniec sme sa dozvedeli, že „Učenie začneme riadne 3. septembra.“ Stal som sa teda žiakom V. triedy gymnázia.

Otec predtým z Rumunska písaval často, teraz z Talianska chodievali listy redšie, lebo tam boli stále boje.

Poslednú hodinu v treťom štvrťroku štvrtej triedy gymnázia, v školskom roku 1917/18, spisoval s nami náš triedny prof. Dr. Živuška nacionálie. Bol som prvý v abecede, tak ma prvého zavolal pred katedru. Vpisoval si moje osobné údaje do veľkého hárku.

Naše noviny veľkými palcovými literami oznamovali senzačnú správu „V Rusku vypukla revolúcia. Vojsko sa vzbúrilo, front sa rozpadol a ústredné mocnosti obsadili z Ruska koľko chceli“. Už bolo vraj všetko dobre, len bolo treba vydržať! Mal byť dostatok obilia aj múky. Čoskoro sme ju mali začať dovážať z Ruska.

Články v tejto kapitole obsahujú úryvky z knihy Jána Balku „Život v piatich režimoch, 1.kniha, Od cisára pána k tatíčkovi Masarykovi“. Kniha vyšla tlačou na Slovensku, ale je vypredaná.