12.január - Jediná cesta k vnútornému pokoju
![Pokoj, jasnosť](/sites/default/files/inline-images/Serenity.jpg)
Vnútorný pokoj získame tým, že príjmeme veci, ktoré nemôžeme zmeniť
a zameriame našu energiu tam, kde môžeme dosiahnuť zlepšenie
Pretože ak človek upriami svoju pozornosť na svoje vlastné logické rozhodnutia (výbery) a na aktivity (skutky) z nich vyplývajúce, potom, v rovnakom čase, získa schopnosť vyhýbať sa (aktivitám protiviacim sa jeho logickému rozhodnutiu).
Podstata Dobra spočíva v určitom druhu logikého rozhodnutia (voľby), rovnako ako podstata Zla spočíva v inom druhu rozhodnutia. Ako potom máme hodnotiť externé veci (ktoré sa dejú mimo nás)?
Tie sú iba "surový materiál" pre náš logický výber (rozhodnutie, opodstatnenú voľbu), ktorý v nich (v externých veciach) nájde svoje vlastné Dobro alebo Zlo.
Niektoré veci máme pod kontrolou, iné nie. Môžeme kontrolovať (ovládať) naše názory, našu voľbu, túžby, našu nechuť, odpor, ... slovom všetko naše vlastné konanie.
Musíme sa vzdať veľa vecí, na ktorých sme závislí a o ktorých si myslíme, že sú v podstate dobré. Inak odvaha, ktorá by mala seba samu testovať, vyprchá.
Jedným z najznámejších pútnických miest východného Slovenska je Klokočov. Maličká dedinka na brehu Zemplínskej Šíravy prechováva v miestnom gréckokatolíckom chráme kópiu zázračnej ikony, ktorá v čase stavovských povstaní roku 1670 slzila. Stopy pôvodnej ikony dnes už nemožno vypátrať. Reálne sa na tieto udalosti veľmi skoro zabudlo a oživenie tohto pútnického miesta nastáva až začiatkom 20. storočia.
Správna činnosť našej mysle má zabezpečovať tieto aktivity:
Človek, ktorý nevie Čo je vesmír, nevie Kde je.
Človek, ktorý nevie zmysel (svojho) života, nevie Kto je on sám/ona sama, alebo Čo je vesmír.
Nech všetko tvoje úsilie je zamerané smerom k dosiahnutiu tvojho cieľa.
Seneca, O pokojnej mysli, 12.5
Všetko, čo potrebuješ v živote sú tieto 3 veci:
Marcus Aurelius, Meditácie, 9.6
Ďalšie epizódky si môžete prečítať v Prílohe.
Celý svoj život som sa zaujímal o históriu. História je v spoločnosti hriešne nedocenená. Tá lokálna, národná i svetová. Za to platí ľudstvo strašné dane. Každý piatak základnej školy vie, že história je učiteľkou života, že by sme sa z nej mali poučiť, aby sme neopakovali tie isté chyby…
Pri jednej z početných kontrol, ktoré chodili na podnet z Považskej Teplej na odbor školstva Okresného úradu v Považskej Bystrici, mi povedal pán Nagy – kontrolór: – Pán Kozolka, ja sa už hanbím chodiť sem. Z tých doterajších návštev som spoznal, že ste čestný človek, výnimočne pracovitý, dobrý organizátor a hospodár a mňa nútia hľadať u vás nedostatky či nebodaj trestné činy. Ľutujem vás, a preto vám radím: Značte si to, aby ste sa raz mohli brániť proti týmto neprávostiam, v ktorých ja musím byť nástrojom.
Predsa som mal čosi spoločné so Sokratom. Aj on mal otca kamenára a rovnako ako on, som odmietol pokračovať v jeho remesle. Aj Sokrata obvinili z toho, že kazí mládež a prinútili ho v roku 399 pred Kristom vypiť jed. Mne bol servírovaný po dávkach.
...
Šťastní to žiaci, ktorých učil učiteľ Peter Kozolka. On ich mal, ako sám povedal 2 600, pretože osud, či zlovôľa ho nepriamo nútila pôsobiť na šiestich základných školách.
Keď si docent Augustín Prochotský, prednosta chirurgického oddelenia prečítal jeden z jeho publikovaných prejavov, povedal: Takých, ako ste vy, pán Kozolka, je už, žiaľ, málo. Sú však na Slovensku, aj keď sú viac‑menej v červenej knihe, z ktorej deň po dni odbúda, len žiaľbohu málo dávajú o sebe vedieť, málo šíria navôkol svoju prepotrebnú filozofiu.
My Slováci sme malý národ a každý malý národ sa zviditeľňuje predovšetkým osobnosťami, ktoré dokázali urobiť čosi, čo prekročilo hranice národnej obmedzenosti. Alexander Dubček je nesporne tým Slovákom, ktorého vo svete poznajú najviac. Pri mnohých mojich cestách po svete som mal možnosť sa o tom presvedčiť.
Aké je ovocie tejto filozófie (stoicizmu)? Je to najkrajšia a najlepšia odmena pre skutočne vzdelaných - pohoda a pokoj, smelosť a nebojácnosť, a sloboda.
Nemali by sme veriť masám, ktoré tvrdia, že iba sloboda zaručuje možnosť vzdelania. Verme radšej milovníkom múdrosti, ktorí tvrdia, že iba vzdelanie prináša slobodu.
Epictetus, Rozpravy, 2.1.21-23a
Aký je náš súčasný systém vzdelávania, naše školstvo? Čo je naším každodenným zdrojom informácií a poznania?
Jednoducho povedané, hlavnou úlohou v živote je toto:
28. a 29.augusta 2021 sa v hale Slovenského kostola sv. Cyrila a Metoda v New Westminstri, BC, Kanada uskutočnil Cyrilo-Metodský pingpongový turnaj.
Tomková, Judita (*1888 Slovenský Komóš- + 1986 Slovenský Komlóš), ľudová umelkyňa, kultúrna pracovníčka, autorka divadelných hier, dlhoročné režisérka v ochotníckom divadelníctve.
Na don Jozefa Sobotu si budem spomínať 19. januára pri svätej omši za neho“, reagoval v korešpondencii z Ekvádoru Anton Odrobiňák (1965), SDB misionár pochádzajúci z Bobrova. Kto bol don Jozef Sobota, Námestovčanom určite pripomínať netreba, a zrejme ani to, kto je Anton Odrobiňák, hoci už 15 rokov pôsobí na misiách v Ekvádore.