Príde čas, nie sám od seba, keď sa z týchto pochybných hnutí budeme smiať a viete, kto bude túto dobu zosmiešňovať najviac? Jej priekopníci.

V pozdnom veku sa dozvedám, aj to iba z neoficiálnych zdrojov, o pestrofarebnej histórii Slovákov. Väčšinou nám túto históriu písali iní. Zamlčiavali, glorifikovali, zatracovali a prekrúcali.

My tu nie sme chudobní. Máme svet sebe podobný. Hory, rieky, zlato máme. Máme urán, mastenec, akému niet páru. A máme vodu! Zahraniční jastrabi lepšie vidia do útrob našej zeme podtatranskej. Čo s tým? Nevieme či nechceme?

Sedel som nedávno v osobnom vlaku Bratislava – Kúty. Komunikácia niekoľkých pätnásťročných dievčat ma prinútila presťahovať sa do iného vozňa.

V roku 1992, keď sa pripravovalo rozdelenie Československa, písali českí novinári: Ako vy Slováci môžete mať vlastný štát, keď sa ani necítite byť Slovákmi? (Mnohým národným bezdomovcom dodne

Národ je lano a my sme jeho vlákenká