My tu nie sme chudobní. Máme svet sebe podobný. Hory, rieky, zlato máme. Máme urán, mastenec, akému niet páru. A máme vodu! Zahraniční jastrabi lepšie vidia do útrob našej zeme podtatranskej. Čo s tým? Nevieme či nechceme? Poznáme cenu svojho duchovného bohatstva? Kto a kedy nám bude môcť prezradiť naše skutočné národné dejiny? Dnes, keď sa koná táto konferencia, protestujú slovenskí učitelia proti rozšíreniu vyučovania dejepisu na základných školách o jednu hodinu v týždni!!!!! Bože, odpusť im, lebo nevedia, čo činia. Lebo nevedia, čí sú... Nebolo by potom vhodné dejepis úplne zrušiť, ako to pred pár rokmi vyhlásila jedna popredná umelecká celebrita, ktorá nechýba ani deň na televíznej obrazovke?
Národ, ktorý stratí svoju pamäť, sa stáva hŕbou otrockých koží. Aká vlna odporu sa zdvihla v radoch učiteľov, keď tu bol návrh, aby sa žiaci naučili naspamäť peambulu Ústavy Slovenskej republiky? Ako môžeme mať radi niečo, čo nepoznáme? Dejiny slovenského národa sú dejinami dobra – povedal o nás cudzinec. Naša bývalá veľvyslankyňa v Česku, Rakúsku a v Poľsku nás pomenovala ako vrahov a zbojníkov. To kvôli Jánošíkovi. Takých mal každý národ a to všetci sú vrahovia? A je tu ešte jedna otázka: Ktorý iný národ na svete by sa nechal reprezentovať takouto mrchou? Ako vidno, emancipácia slovenského národa sa nezavŕšila prvým januárom 1993.
- 55 views