DOJMY Z TOHTOROČNEJ NÁVŠTEVY SLOVENSKA (2026)
Rozhovor Jozefa Starostu s Paulom Stachom o jeho návšteve Slovenska 2026
Jozef: Paul, takmer každý rok cestuješ na rodné Slovensko. Podarilo sa ti ho navštíviť aj tento rok?
Rozhovor Jozefa Starostu s Paulom Stachom o jeho návšteve Slovenska 2026
Jozef: Paul, takmer každý rok cestuješ na rodné Slovensko. Podarilo sa ti ho navštíviť aj tento rok?
Milovníci krás Slovenska a čitatelia Krás Slovenska sa stretli 25.mája 2024 pri Vršatských bralách pod Chmelovou. Bolo to 59. stretnutie čitateľov časopisu Krásy Slovenska, ktoré sa uskutočnilo tradične v poslednú májovú sobotu. Stretnutie pripravila Regionálna rada Klubu Slovenských Turistov (KST) Trenčín, sekcia pešej turistiky KST a redakcia časopisu Krásy Slovenska, DAJAMA.
Na stretnutie ma pozval mnohoročný účastník stretnutí Krasistov, priateľ bývajúci neďaleko Niagarských vodopádov, Pavol Stacho, ktorého dedo stál pri zakladaní časopisu Krásy Slovenska.
Vrátil som sa späť k mojim obľúbeným Niagarským vodopádom. Náderné spomienky na tohoročné stretnutie Krásistov, čitateľov časopisu Krásy Slovenska a milovníkov nádhernej slovenskej prírody, vo mne však naďalej zostávajú.
Iveta Galbavá, rod. Krovinová sa narodila v r. 1966 v Trenčíne, kde vyštudovala odevnú technológiu, bytový design a ekonomiku. V Belgicku absolvovala štúdium Etiky podnikania a podnikovej kultúry a v Prahe si doplnila vzdelanie štúdiom všeobecnej psychológie.
“Ak chcete ďalej prísť, ako my prídeme, musíte viac vedieť, ako čo my vieme,” Karol Kuzmány
Ďalším príkladom, ktorý môže v sebe ukrývať názov slovenského kmeňa, môže byť nápis na skalnatom brale, na ktorom stojí hrad Trenčín. Netreba sa dať mýliť tým, že zaužívaný historiografický názor hovorí o príchode Slovanov na územie Slovenska najskôr v 4.storočí n.l. Iné historiografické názory hovoria, že Slovania, a teda aj dávni predkovia Slovákov, žili na území Slovenska ako pôvodné obyvateľstvo od nepamäti. A teda aj v roku 179 n.
Predposlednú víkendovú nedeľu v júni sa uskutočnil v poradí už 3. ročník výstupu milovníkov slovenskej prírody na vrchol Vtáčnika (1346 m n.m.). Tento výrazný bralnatý vrchol na hlavnom hrebeni rovnomenného pohoria sa nachádza na hranici Trenčianskeho a Banskobystrického kraja medzi okresmi Prievidza a Žarnovica.