Ďalším príkladom, ktorý môže v sebe ukrývať názov slovenského kmeňa, môže byť nápis na skalnatom brale, na ktorom stojí hrad Trenčín. Netreba sa dať mýliť tým, že zaužívaný historiografický názor hovorí o príchode Slovanov na územie Slovenska najskôr v 4.storočí n.l. Iné historiografické názory hovoria, že Slovania, a teda aj dávni predkovia Slovákov, žili na území Slovenska ako pôvodné obyvateľstvo od nepamäti. A teda aj v roku 179 n. l., do ktorého je nápis datovaný, žili v okolí nášho mesta dokladá votívny latinský nápis na hradnej skale:
- VICTORIAE
- AVGVSTORV(m)
- EXERCITUS QVI LAV
- GARICIONE SEDIT MIL(ites)
- L(egionis) II DCCCLV
- (Marcus Valerrius) MAXIMIANUS LEG(atus) LEG
- (ionis) II AD(iutricis) CVR(avit) F(aciendum)
„Víťazstvu cisárov venovalo 855 vojakov II. légie z vojska, ktoré sídlilo (lepší preklad slova možno je : „zdržalo sa, pobudlo nejaký čas“, lebo slovo „sídlilo“ má význam, keď sa vyjadruje dlhé časové obdobie, čo určite nebol prípad legionárov, DB.) v Laugariciu. Dal zhotoviť Marcus Valerius Maximianus, legát II. légie pomocnej.“
Pravosť nápisu a identifikáciu donátora, legáta II. légie pomocnej umožnil jedinečný objav v alžírskej Zane (niekdajšie mesto Diana Veteranorum v rímskej provincii Numidii) V polovici päťdesiatich rokov tu bol objavený podstavec sochy bývalého miestodržiteľa M. V. Maximiana s votívnym nápisom, popisujúcim jeho bohatú a záslužnú kariéru v službách Ríma. Medzi iným sa tu spomína, že bol veliteľom oddielov, ktoré prezimovali v Laugariciu na území barbarov.
Presné datovanie nápisu umožnil údaj v ňom obsiahnutý, že je venovaný „víťazstvu cisárov...“. Z kontextu vyplýva, že mohlo ísť iba o cisára Marca Aurélia „filozofa na tróne“(r.161-180) a jeho syna Commoda, ktorý sa stal spoluvládcom až v roku 179.
Názov Laugaricione - podľa môjho názoru, lebo doposiaľ sa nikto nad nápisom takto nezamyslel - ukrýva názov slovenského kmeňa: Lugri. Základom je praslovanské slovo lug vo význame močaristé miesto, čomu zodpovedá aj súčasné slovenské spisovné slovo luh. Nápisu teda rozumiem tak, že 855 vojakov II.légie sa zdržalo, pobudlo nejaký čas v dočasnom oddychovom tábore na území slovenského kmeňa Lugrov, pri vysokom skalnatom brale. Ktovie, možno už Lugrovia mali na brale svoje hradisko, ktoré vojaci II.légie zničili. Možno preto bol na jeho základoch o tisíc rokov neskôr postavený hrad, ktorý sa stal v rokoch 1260 – 1321 sídlom Matúša Čáka.
Na námietky tých, ktorí prevzali zaužívaný historiografický názor, že rímske vojsko v roku 179 bojovalo v povodí rieky Váh proti germánskym Kvádom, mám vlastnú námietku : Germáni boli prisvojení nemeckou historiografiou za Nemcov, čo ale neznamená, že boli naozaj nemeckého pôvodu. A teda aj Kvádi, lebo patrili ku Germánom, mohli mať „nenemecký“ pôvod. Prečo nie slovenský? Veď spisovná slovenčina má vo svojej slovnej zásobe slovo „kovadlina“. Odkiaľ sa vzalo ? Nie je odvodeninou od názvu Kvád – Kovád, ktorého význam bol „kováč“ ?
Možno pradávny tvar slova bol „kvadlina“. Od dávnych vekov používali kováči kvadlinu – kovadlinu ako pevnú podložku na kutie pracovných nástrojov, podkov pre kone, zbraní, úžitkových aj ozdobných predmetov. Kovy sa predsa nedali kuť na kameni. Kuť znamená spracovávať rozžeravený kov do želaného tvaru mnohonásobným opakovaním búšenia, udierania kladiva. Možno toto slovo znelo pôvodne „kvadlivo“. To by predsa každý kameň rozbilo na kusy. Navyše, od doby bronzovej bolo územie Slovenska posiate kováčskymi dielňami a zbrane sa vyvážali do celej Európy. Ktovie, prečo akurát za Karola Veľkého boli Sloveni odkázaní na kvalitné zbrane od Frankov, ako to vysvetľuje historiografia? Kam sa podela, stratila, vyparila mnohostoročná prax a skúsenosti keltských a slovenských kováčov z územia Slovenov ?! Že bolo územie Slovenska už v pradávnych časoch bohaté na rudy a na kováčske majstrovtvo keltsko – slovenských remeselníkov, dokladá názov pohoria Slovenské rudohorie. A svedectvo o tom podávajú aj stredoveké slovenské banské mestá.
Názov slovenského kmeňa Lugri spod Trenčína je zaujímavý aj tým, že keď sa Lugri pod tlakom Rimanov vysídlili zo svojej krajiny pri Váhu, mohli sa usadiť niekde na území medzi Dunajom a Tisou alebo v Sedmohradsku a tamojšie susedné kmene ich premenovali na Ugri. Z názvu slovenského kmeňa Lugri teda môžu pochádzať Ugri – Uhri, ktorých názov a pôvod je pre historiografiu dodnes tajomstvom.
Na margo odhaľovania názvov slovenských kmeňov chcem povedať ešte jednu úvahu. Ak bola na území Slovenska archeologickými nálezmi dokázaná prítomnosť kultúry popolnicových polí, halštatskej, laténskej, púchovskej kultúry, či kultúry šnúrkovej a maľovanej keramiky, a mnohých iných kultúr, malo by sa považovať za normálne a samozrejmé prisvojiť si kmene alebo celé ľudy týchto kultúr a považovať ich za svojich priamych historických predkov tak, ako to robia iné národné štáty v okolí Slovenska! Nezbavovať sa ich vyhláseniami o kde akom inom etnickom pôvode a darovaním ich cudzej histórii. Aj keď tieto kmene a ľudy neskôr zhltla história, ale svoju stopu na Slovensku zanechali. Aj v krvi dnešných Slovákov :
..Slovákom nedávno genetici potvrdili, že sú rekordérmi etnickej dlhovekosti a autenticity. Zistili, že vyše 80% dnešnej populácie Slovenska zdedilo gény po svojich predkoch, ktorí žili v strednej Európe už pred 8 000 rokmi, teda v mladšej dobe kamennej - v neolite.
Pravdu možno potláčať, ale nie zničiť (Veritas premitur, non opprimitur - Titus Livius, Seneca ml. a ďalší).
Molekulárna genetika v posledných desaťročiach urobila priam neuveriteľný pokrok. Po rozšifrovaní biogenómu bol rozšifrovaný ľudský génom a v krátkom slede aj historický genofond moderných národov. Výsledky vedeckých analýz genofondov jednotlivých národov spochybnili alebo dokonca vyvrátili niektoré tzv. „večné pravdy " historiografie...
V iných európskych štátoch za rovnakých okolností priamo hovoria o svojich dávnych predkoch, ale oficiálni slovenskí historiografickí odborníci neustále rozprávajú a formulujú krkolomné koncepcie o takom, či inakom pôvode nálezov. Akoby na Slovensku bolo a priori vylúčené, aby to, čo sa nájde na jeho území, bolo slovenské. Akoby pre Slovensko neplatilo, čo je samozrejmé inde vo svete : história bola, je a vždy bude názorová vedecká disciplína a až na prvom (!) mieste je jej interpretácia z pohľadu príslušnosti k národu, ktorý na danom území žije v súčasnosti.
- 89 views