Včera, pri prezeraní jednej zo "zaprášených krabíc" starých Slovákov žijúcich v Britskej Kolumbii, som "natrafil" na zbierku básničiek Milana Rúfusa s názvom Modlitbičky. Upútala ma básnička "Modlitba za deti 3.

Žiarivé oči zelené svietia v nočnom svite,

zjavným sa zas stalo to, čo bolo skryté.

ㅤ

Potom čo toho, čo chcel mier v slavianskej zemi skoro vzala horká strela,

tomu, čo chcel mier na druhom konci zeme, jedovatá strela cez ucho preletela.

ㅤ

No zostali ďalší, ktorí sú tiez tŕňom v oku,

Vnútorným zrakom pozerá v guľu žiarivú,

sediac v lone prírody pod stromom večným pri východe Slnca, zahodil všetku chmáru márnivú.

Na pery tisne sa zvuk, na čele hladí sa vypuklá vráska,

Človek práve precítil dar Boží, už vie, čo je to Láska.

No ako ten cit, ten stav Duše pripodobiť svetu?

Či vari motýľ dokáže dať precítiť vám dietky Božie, jak chutí nektár z raja, z lúky jeho kvetu?

Láska, to je stav srdca, Duše, to je ten pocit, ktorý znamená,

že v Duši, tele Čeloveka, nastala veľká premena.

Keby som bola básnikom,
napísala by som báseň
o najlepších rodičoch sveta.
 

Svet dýcha pravidelne

Napriek všetkému

Elektronická verzia (PDF súbor - 8.2 MB)

Obsah dvojčísla

Náš časopis Slovo z Britskej Kolumbie je veľmi ovplyvnený básňou slovenského emigrantského básnika Mikuláša Šprinca (1914-1985)