Spomienka na Alberta Styka [2018.01.13]

Submitted by starosta on Fri, 04/20/2018 - 13:58
Autor príspevku

Liptovské Revúce sú vtesnané do úzkej doliny klesajúcej z hrebeňa Veľkej Fatry k riečke Korytnici. Doline vládne strážna veža Čierneho Kameňa medzi Ploskou a Rakytovom. Pod ňou pasienky a trávnaté svahy, námety pre maliara, básnika, či fujaru valacha. Tam sa pred 86 rokmi narodil Albert Styk.

 

mlady albert

 

Ovce, kravy, seno, drevo, živili revúčanov v ich nádhernom, každom období roka svete. Svete pod Čiernym Kameňom. Obživa ale neprichádzala ľahko. Hoci s piesňou na perách a jej ozvenami v strmých svahoch, dorobiť kus chleba pre rodinu nikdy nebolo bez potu. Hľadať obživu mimo doliny bolo a je Revúčanom dôverne známe.

 

Od dávna mapovali Revúčania svet vonku z doliny. Na svojich skusoch nepostáli poblíž. Hlavne bane v Belgicku, Francúzsku, Pennsylvánii či Kanade vábili vysťahovať sa za prácou. Ich stopy zaviedli do Kanady aj Alberta s manželkou Martou a dvoma zlatými deťmi Igorom a Dankou. Nie za prácou v bani. Albert bol univerzitne vzdelaný muž, promovaný pedagóg. Jeho odbornosťou bolo odovzdávať svojim študentom poznatky v oblasti anorganickej chémie. Na rodnom Slovensku sa vypracoval až do pozície riaditeľa Priemyslovej školy spojovej techniky v Banskéj Bystrici.

 

Zveľaďovanie školy bolo jeho základným mottom. Viedol priemyslovku jedinú svojho druhu na území Slovenska. V poslednej fáze svojho riaditeľovania stál aj pri realizácii stavby jej novej modernej budovy s najnovším technickým vybavením. Vpád vojsk Varšavskej zmluvy na Slovensko veľmi ovplyvnili beh udalostí aj v Albertovom živote. Svojím negatívnym postojom k okupácii Československa sa zapísal na listinu odsúdencov. Jedným z riešení nepríjemnej situácie bolo vybrať sa do sveta tak, ako to na Revúcach už bolo zvykom. Príbuzenstvo v Kanade mu uľahčilo výber.

 

Začiatky v Kanade neboli ľahké. Bez znalosti jazyka nemohol okamžite pokračovať vo svojom odbore. Nádenníčina na stavbách v kalgarskej treskúcej zime ho strčila prehryznúť si desiatu do studených kútov výkopových jám, do ktorých pripravoval formy na betónovanie. Spolupracovníka, ktorý ho na stavbu privážal, nikdy nenapadlo prichýliť ho na tú chvíľu do tepla svojho auta. Nedá sa povedať, žeby mu bolo do spevu. Peniaze na živobytie sú nevyhnutné a na sociálnu podporu sa každý nekvalifikuje. Našťastie čas nepostojí a v rokoch, keď je človek v plnom rozmachu, možnosti sa otvárajú dosť rýchlo. Betonárske formy nahradil Albert za analytické váhy a titračné náčinie na kalgarskej univerzite. Zpočiatku začal ako technik na chemickom oddelení prírodovedeckej fakulty kalgarskej univerzity, kde po nie dlhom čase získal akademické postavenie demonštrátora pre základné ročníky.

 

albert v kroji

Ľahšie bolo Alberta vyrvať zo Slovenska, ale Slovensko vyrvať z Alberta sa nedalo ani v cudzom svete. S Albertom sú spojené začiatky Slovenského kultúrneho a spoločenského klubu Calgary. Bol jedným z jeho zakladajúcich členov a dlhoročným pokladníkom. Usporiadanie podujatí klubu sa neobišlo bez jeho záslužnej činnosti. Revúca z jej krojmi, zvykmi, piesňami a vtipom akoby preskočila oceán a zapustila koreň pod Skalistými horami. Do nich často zablúdil s Martou, deťmi a priateľmi. V lete ako turista prešiel ich chodníkmi a hrebeňmi. V zime na lyžiach sa vytešil zimným snom.

 

Albert na farme

 

V Calgary by neobstál bez kúska na ktorom by mohol po zamestnaní chovať kravku či býčka. Calgary je ako stvorená na takúto činnosť. Kúpili si s Martou kus zeme medzi Calgary a Cochrane. Postavili dom a pri dome držali malé hospodárstvo. Préria v okolí Cochrane prechádza do predhoria Skalistých hôr, ktorých majestát nedá oku, okrem svojej zubatej kulisy, nič iné vidieť na obzore. Veľkoleposť scény sa nedá porovnať s útulnosťou veľkofatranskej doliny, ale vôňa sena, zvuk kravských zvoncov a prítuľnosť psíka Bodríka boli Albertovi studňou mladosti. Chcelo by sa zvolať spolu s Faustom “Postoj chvíľa! Si krásna“. Nepostála.

 

Po ukončení zamestnania na univerzite sa rozhodol na dôchodok presídliť do Vancouveru, bližšie k deťom. Predal svoje malé „hospodárstvo“ a zakotvil na pobreží Tichého oceánu vo White Rock. Na mieste diametrálne odlišnom od drsného miesta na podhorí Rockies. V pohodlí nového bydla, kde sa nebolo treba starať o seno pre kravky alebo o údržbu spojenú s hospodárstvom, sa mu otvoril čas pre činnosť nevyžadujúcu takú telesnú námahu, akú potreboval pred príchodom do kultivovaného White Rocku.

 

O pohyb na čerstvom vzduchu sa mu zostal starať najmä Bodrík. Prechádzky so psíkom cestičkami popri pobreží oceánu ho vyťahovali do prírody. Napriek tomu fyzická zdatnosť sa pomaly, ale iste, vytrácala z tela človeka zvyknutého ťažšiemu životu. Nohy, čo mu dávali slobodu pohybu pred tým, začali menej poslúchať. Technické pomôcky, ku ktorým ho pribúdajúce roky prinútili, mu pomohli na miesta, kde sa už svojimi vlastnými silami dostať nevládal.

 

O lásku a starostlivosť nebolo núdze. Marta, deti, vnučka, nevesta boli vždy po ruke. V poslednom čase sa ale sa musel utiecť do profesionálnej opatery, lebo opatriť ho zo strany jemu najbližších bolo nad ich možnosti. V tejto opatere uprostred januára aj skončil svoju životnú púť na svojom 87. obehu okolo Slnka.

 

albert v starsom veku

 

V blízkom okolí zanechal za sebou stopy priateľstva, lásky a starostlivosti a v odchovaných generáciach študentov stopy svojej odbornéj kvalifikácie.

 

Odpočinutie večné daj mu Ó Pane a svetlo večné nech mu svieti.

 

Paľo Šiška

Vo Vernone 13. januára 2018

 

Roky spomenuté v texte
Vydanie