Bachmač - 1. bitka

Submitted by starosta on Wed, 12/12/2018 - 16:27

Ukázalo sa, že správy o nemeckom obsadení Bachmača nie sú pravdivé a že stanica bola 5. marca obsadená 6. plukom. Po uskutočnených prieskumoch boli správy o sile približujúcich sa nemeckých vojsk určitejšie a k Bachmaču bol 6. marca 1918 ráno zo stanice Romodan vyslaný ešelon kpt. Kadleca.

8. marca ráno prišli slabé bolševické časti (síce s výzbrojou, ale takmer bez mužstva) na pomoc našim oddielom (proti prichádzajúcim Nemcom), ale ich pomoc bola skôr prekážkou.

Situácia pri Bachmači sa stávala hrozivejšou, pretože Nemci prešli k nástupu, ostreľovali stanicu Makušino. Zo zachyteného telefónneho rozhovoru Nemcov bolo zrejmé, že jedna nemecká kolóna nás má obkľúčiť prechodom cez zamrznutú rieku Desnu k stanici Doč.

Neskoro večer prišiel do Bondarevky aj kpt. Kadlec s ostatnými svojimi silami. Ešte pred svojím odchodom odoslal kpt. Kadlec z rána 8. marca dve hliadky a to por. Maixnera a práp. Červinku rekvírovať lokomotívy a vagóny, výzbroj, trhaviny, potraviny atď. Oba oddiely previedli túto úlohu s veľmi dobrým výsledkom.

9. marca 1918 boli na st. Bondarevka sústredené všetky časti 7.pluku nachádzajúce sa v rajóne Bachmača, a to 9.rota por. Janouška, 10.rota por. Jancíka, 11.rota, oddiel telefonistov a zákopových diel, ľahké gulomety Chauchat por. Odehnala, gulometný oddiel »Kolt«, jedna čata gulometov »Maxim« por. Maixnera, plukovná hudba a predajňa.

Neočakávaná správa, že Nemci už postupujú blízko na Doč, teda nám do tyla, donútila kpt. Kadleca k dôkladnému zničeniu stanice Bondarevky a rýchlemu ústupu. Nasledujúci deň, 10.marec 1918, je najdôležitejším dňom bachmačškých operácií. Na oboch frontoch, severnej i západnej, zúrili boje. Zúčastnili sa ich aj všetky oddiely, okrem tých, ktoré boli na stráži. Kpt. Kadlec obdržal na pomoc do Česnokovky 8. rotu 6.pluku. O 9 hodine, na správu, že st. Doč je už obsadená Nemcami, postupoval takmer celý oddiel (cez 500 mužov) na stanicu a dedinu Doč. Dva gulomety »Kolt« 7.pluku a 8.rota 6.pluku boli ako predvoj. Čelná hliadka na polovičnej ceste k Doču narazila na nepriateľskú prieskumnú hliadku, ktorá bola zahnaná a ušla na saniach.

Počasie bolo priam strašné. Sneh rozmrzol do hĺbky a na poliach boli kopy blata. Asi 3 versty pred dedinou sa celý predvoj rozvinul a postupoval po oboch stranách trati na dedinu Doč, za ním postupoval hlavný voj. V dedine Doč bol trúbený poplach. Nepriateľ podľa všetkého náš nástup neočakával. Rozloženie nepriateľa nebolo doposiaľ presne známe, terén rovný ako dlaň, neposkytoval poriadneho úkrytu.

Akonáhle začala prestrelka, obsadil nepriateľ južný okraj dediny, guľomety umiestnil do okien domov a striech, zo stanice potom delostrelectvo strielalo na pár desiatok krokov do našich radov. Útok bol však z našej strany vedený s takou rozhodnosťou, že nepriateľ zanechal na bojisku skoro všetok materiál, guľomety, 1 delo, torby, ranených, povozy atď. a v panike ustupoval.

Silné nemecké zálohy nachádzajúce sa na severnom okraji dediny previedli protiútok v okamžiku, keď už skoro celá dedina a stanica boli v našich rukách. Naše časti, stratiac medzi záhradami a domami spojenie, museli počas protiútoku nepriateľa ustúpiť.

Pre citeľné straty, hlavne vo velení (ranený veliteľ kpt. Kadlec do hlavy a por. Janoušek 7.pluku, ubitý práp. Sobotka a práp. Hatala) a úplne fyzické vyčerpanie, odišli všetky časti na st. Česnokovku. Naše sily potom zaujali výhodnú pozíciu medzi Dočom a Česnokovkou.

Tento boj, možno, že ariergardný, zostane v dejinách 7. pluku nezmazateľným. Bol to krst ohňom, v ktorom mladý 7. strelecký Tatranský pluk dokázal, že môže a je hoden byť zaradený do radov plukov v bojoch za slobodu národa už osvedčených. V prvom boji, v krste ohňom, obstál pluk čestne.

O pomoci, poskytnutej nám bolševickým vojskom v bojoch u Bachmača svedčí fakt, že bolševický oddiel musel byť z bojiska odoslaný, aby našim operáciám neprekážal. Jediná, nám poskytnutá pomoc, a to ešte oneskorene, bolo 5000 nábojov a vagón delostreleckej munície, ktorú práp. Červinka vyžiadal od náčelníčky štábu jedného bolševického oddielu, pani Boš. Tento bolševický oddiel odišiel potom po odoslaní z bachmačskej fronty v luxusnom vlaku, vraj na rumunskú frontu.